Jana Kantorová-Báliková (* 9. jún 1951, Bratislava) je slovenská poetka a prekladateľka.
Životopis Narodila sa v rodine vedeckých pracovníkov-geológov a vzdelanie získavala v Bratislave, kde vyštudovala odbor pedagogická psychológia a angličtina na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. V rokoch 1974 – 1977 pracovala v redakcii týždenníka Nové slovo, v rokoch 1977 – 1990 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Od roku 1990 pracuje ako prekladateľka v slobodnom povolaní, preložila množstvo populárno-vedeckých i prozaických diel, za životne dôležitú však považuje najmä prekladateľskú tvorbu z diel klasických i súčasných anglofónnych básnikov.
Tvorba Jej tvorbu silne ovplyvnil Vojtech Mihálik, ktorý viedol jej prvé literárne kroky v časopise Nové slovo, kde až do roku 1973 uverejňovala svoje básne. Knižne debutovala o tri roky neskôr zbierkou básní Smäd, no už v rokoch 1973 a 1974 publikovala v almanachoch mladej poézie a prózy. Jej básne majú tradičné tvary, jednoduchšie básnické pomenovania a priamejší vzťah ku skutočnosti než tvorba jej vrstovníkov. Najpôsobivejšou z jej básní je ľúbostná poézia, v ktorej si zachováva svoju ženskú citlivosť. Patrí k autorom, ktorí zachytávajú civilizačné zmeny mesta, ale tiež často pozoruje syna, rodinu a vyzýva na ohľaduplnosť. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladá anglických a amerických básnikov.
Ocenenia Okrem viacerých iných ocenení získala päťkrát Cenu Jána Hollého: 1981 (Oscar Wilde, Balada o žalári v Readingu) 1999 (Robert Burns, Mať niekde jaskyňu...) 2010 (spolu s Otokarom Kořínkom za verše do knihy Vladimira Nabokova Bledý oheň) 2014 (Alfred Tennyson, Prechod cez piesčiny) 2017 (John Donne, Vzduch a anjeli)
Dielo Básnické zbierky 1976 – Smäd 1977 – Opojenie 1982 – Na dennom svetle 1986 – Pešia zóna 1988 – Pevný bod 2005 – Pondelok v galérii (výber z poézie)
Preklady básnických zbierok z angličtiny 1978 – Elizabeth Barrettová Browningová, Portugalské sonety 1979 – Edgar Allan Poe, Havran a iné básne 1981 – Oscar Wilde, Balada o žalári v Readingu
Prekladateľské výbery z poézie 1989 – Jazerní básnici Wordsworth, Coleridge a Southey – pod názvom Hladina plná hviezd 1976 – William Blake, Záhrada lásky 1977 – Robert Browning, Čierny kvet 1986 – Langston Hughes, Piesne mrakodrapového pralesa (v spolupráci s Mariánom Hevešim a Slavomírom Magálom) 1984 a 2003 – Brendan Kennelly, Vášnivý tichý hlas; Tritisíc strieborných 1995 – Percy Bysshe Shelley, Filozofia lásky 1999 – Robert Burns, Mať niekde jaskyňu 2000 – Seamus Heaney, Na okraji vôd 2009 – Douglas Dunn, Hudba v ovocnom sade 2011 – Rudyard Kipling, Ak jasnú hlavu nestratíš... 2012 – John Deane, Evanjelium podľa Johna 2012 – William Butler Yeats, Večné volanie 2013 – Gilbert Keith Chesterton, Najlepšie je nevypovedané 2014 - Alfred Tennyson, Prechod cez piesčiny 2017 – John Donne, Vzduch a anjeli 2017 - Louise Glücková, Vidiecky život 2018 – John Clare, Posledný deň piesne, https://jana-balikova.netlify.com/ 2020 – Jim Harrison, Básne 2020 – Robert Browning, Rytier Roland prišiel k Temnej veži (Temná veža 7, Ikar 2020, názov a posledný verš básne prekladateľ prózy zmenil na Junák Roland k Temnej veži) 2023 – Alice Oswaldová, Lesy atď.
Externé odkazy
Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí básnici Kategória:Slovenskí prekladatelia Kategória:Ženy v slovenskej literatúre Kategória:Ženy v poézii Kategória:Laureáti Ceny Jána Hollého