Vlastimil Kovalčík (* 30. marec 1939, Matiašovce) je slovenský básnik, esejista a prekladateľ.
Životopis
Pochádza z učiteľskej rodiny a vzdelanie získaval v Matiašovciach, Spišskej Novej Vsi, Kežmarku a v Bratislave, kde vyštudoval odbor ruština a slovenčina na filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Bol redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, od roku 1967 pracoval ako redaktor v časopise Slovenské pohľady, no v roku 1972 sa opäť vrátil do vydavateľstva Slovenský spisovateľ, od roku 1992 pracoval v redakcii Literárneho týždenníka.
Tvorba
Knižne debutoval v roku 1965 zbierkou básní Vstupovanie do erbu. Vo svojej tvorbe sa venuje meditatívnej lyrike, pričom hľadá hranice filozofických a poznávacích možností slova. Snaží sa o vystihnutie problematiky ľudského bytia, vracia sa do spomienok na detstvo, vyjadruje svoju nostalgiu na časmi, ktoré prežil a nedajú sa viac vrátiť. V neskoršej básnickej i esejistickej tvorbe sa zameriava najmä na Zamagurie, svoj rodný kraj. Okrem vlastnej tvorby sa venuje tiež prekladom z poľskej a francúzskej literatúry.
Dielo
1965 – Vstupovanie do erbu 1968 – Médium 1970 – Zrkadlo čoraz plytšie 1971 – Aletheia 1974 – Horiaca rukoväť 1979 – Živice 1988 – Vytrvalosť k otázkam 1993 – Odraz ohňa
2001 – Samo Bohdan Hroboň /scenár dokumentárneho filmu, réžia Fedor Bartko, Slovenská televízia Bratislava 2001/ Eseje
1983 – Na severnom prahu1998 – Pod erbom severu''
Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí prozaici Kategória:Slovenskí básnici Kategória:Slovenskí redaktori periodík Kategória:Slovenskí prekladatelia Kategória:Laureáti Ceny Jána Hollého Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Kategória:Osobnosti z Matiašoviec