Prostějov (, ) je štatutárne mesto na Morave, na severovýchod od Brna, na západnom okraji Hanej, v severnej časti Hornomoravského úvalu, na východ od Drahanskej vrchoviny. Mesto sa rozkladá vo výške 225 metrov nad morom, na jeho okrajmi pretekajú riečky Hloučela a Romže. Žije tu cez 43 tisíc obyvateľov. Historické jadro mesta je od roku 1990 mestskou pamiatkovou zónou.
Dejiny thumb|left|Prostějovský zámok v roku 1903 Prvá historická zmienka o dedine Prostějovice je z roku 1141. Do polovice 13. storočia sa vyvinula vo významnú trhovú dedinu. Vtedy sem boli pozvaní nemeckí osadníci, ktorí v mieste dnešného nám. T.G.Masaryka založili novú osadu, na ktorú prešli práva osady pôvodnej. Roku 1390 bolo Prostějovu udelené vďaka pánom z Kravař právo výročného trhu, čím sa fakticky stal mestom. V husitskom období sa sľubný vývoj spomalil, keď mesto utrpelo prieťahmi oboch nepriateľských strán; nedostatočne opevnený Prostějov sa stáva ľahkou korisťou vojsk markgrófa Albrechta a roku 1431 bol vypálený. Prosperitu mestu priniesol vznik židovského mesta a predovšetkým po roku 1490 viac než storočná vláda rodov Pernštejnovcov, ktorých majetkom sa mesto stalo. Roku 1495 spustilo mesto výstavbu kamenných hradieb so štyrmi bránami s baštami. V rokoch 1521 až 1538 si mešťania vybudovali renesančnú radnicu. Na konci 16. storočia sa mesto stáva majetkom Lichtenštejnovcov, čo má za následok stagnáciu rozvoja mesta. V Prostějove je v roku 1527 tlačiarňou Kašpara Aorga vytlačená prvá kniha na Morave. Počas tridsaťročnej vojny došlo ku spustošeniu mesta a v roku 1697 vypukol požiar, ktorému padli za obeť radnica, škola aj kostol. Potom začína mesto dostávať barokový ráz. Okolo polovice 17. storočia dochádza, predovšetkým zásluhou miestnych židov, k prudkému rozvoju potravinárskeho, textilného a odevného priemyslu, v roku 1858 je Prostějove založená prvá česká konfekčná továreň bratov Mandlov, čo prilákalo nových obyvateľov. V 60. rokoch 19. storočia bol Prostějov spojený železnicou s Brnom a Olomoucom. 19. a 20. storočie zmenilo tvár mesta v štýle historizmu a secesie. Od 20. a predovšetkým 30. rokov sa dominujúcou výstavbou stáva v Prostějove funkcionalizmus.
Od 60. do 90. rokov 19. stor. spolu súperili českí a nemeckí predstavitelia o vedenie mesta. Hoci bolo nemecky hovoriace obyvateľstvo v menšine, vďaka kuriovému systému, ktorý preferoval bohatšie vrstvy, bolo vedenie mesta až do roku 1892 nemecké. Prvým starostom českej národnosti sa stal Karel Vojáček.
Počas prvej svetovej vojny došlo v roku 1917 k hladovým nepokojom pred budovou Okresného hajtmanstva. Neskúsené vojenské jednotky povolané z Olomouca nezvládli situáciu a začali strieľať do davu. Počas streľby zomrelo 23 ľudí a ďalších 80 bolo zranených. Na pamiatku udalosti bol po vojne postavený Pomník padlých hrdinov a celé námestie bolo premenované na Námestie Padlých hrdinov.
Počas druhej svetovej vojny bola rozsiahla židovská komunita deportovaná do vyhladzovacích táborov, kde väčšina (celkom 1 227 osôb) zahynula.
10. apríla 1953 po polnoci bola z hlavného námestia odstránená socha Tomáša Garrigue Masaryka. Tento čin vyvolal vlnu nesúhlasu a popoludní sa konala demonštrácia. Do mesta boli povolané policajné jednotky a Ľudové milície. V súvislosti s demonštráciou bolo vypočúvaných 90 osôb, 43 zaslaných pred súd a 20 osôb bolo odsúdených na trest odňatia slobody až do výšky 1,5 roka. Podľa neskoršieho vyšetrovania sa na odstránení sochy podieľal predseda ONV František Ján, dôstojníci leteckého učilišťa v čele s Františkom Bernátom a niekoľko príslušníkov ŠtB.
Niekoľko dní po začiatku okupácie vojskami Varšavskej zmluvy (1968) došlo v meste k streľbe. Sovietski vojaci začali strieľať a zastrelili troch ľudí a množstvo ďalších ľudí bolo zranených. Zástupcovia vojakov nikdy neuviedli, kto je za incident zodpovedný.
left|thumb|Mestské hradby s baštou, v pozadí je Národný dom K dochovaným pamiatkam patrí bašta z 15. storočia a renesančná radnica zo storočia šestnásteho, dnes slúžiace ako múzeum. Dominantou mesta je nová radnica z roku 1914 s vežou vysokou 66 metrov a orlojom. V severnej časti mesta, v susedstve riečky Hloučela, na ulici Pod Kosířem 73,je postavena vo funkcialistickom štýle vila Jana a Anastázie Neherových. Je kultúrnou pamiatkou Českej republiky, evidovaná v: "Ústřední seznam kulturních památek" pod číslom 103149. V Prostějove sa narodil významný český vedec Otto Wichterle, gotický staviteľ Matěj Rejsek, filozof Edmund Husserl, maliar Alois Fišárek a básnik Jiří Wolker. V Prostějove pôsobil farár, spisovateľ a básnik katolíckej moderny Karel Dostál-Lutinov. Starostom mesta a stredoškolským učiteľom tu bol Jan Sedláček, poslanec československého parlamentu za Národné zjednotenie.
V Prostějove je v súčasnej dobe významný strojársky a potravinársky priemysel.
Židia v Prostějove
V Prostějove sa nachádzala významná židovská komunita, ktorá bola v 18. a 19. storočí druhou najpočetnejšou židovskou komunitou na Morave. Roku 1900 žilo v Prostějove 1680 Židov, celkový počet obyvateľov bol 24 000. V Prostějove pôsobili títo rabíni: Geršon Aškenazi (asi 1650), Meir Eisenstadt (asi 1700); Nehemias Trebitsch (1825 – 1830), Löw Schwab (1830 – 1836), Hirsch Fassel (1836 – 1853), Adolf Schmiedl (1853 – 1869) a Emil Hoff (1870 – 1897). Demoláciu židovského mesta, ktoré prezývali Hanácky Jeruzalem (čo bola poťažmo prezývka celého Prostějova) obhajuje film Zámek Nekonečno z roku 1983 s Pavlom Krížom v hlavnej úlohe (dostupný na youtube.com).Šumný Prostějov, čas 5:05 – 6:38 (dostupné na youtube.com).
Obyvateľstvo Počet obyvateľov 2. októbra 2006 – 46 436 obyvateľov 11. februára 2008 – 46 278 obyvateľov 31. decembra 2008 – 45 378 obyvateľov 11. marca 2011 – 45 780 obyvateľov
Štruktúra populácie
Mestské symboly Mestská vyhláška č. 18/1994 (zrušená vyhláškou č. 5/2006 ) opisuje mestskú zástavu a znak takto:
Mestská zástava má tvar obdĺžnika o pomere strán 2 : 3 a je v polovici zvisle delený na pravú modrú a ľavú žltú časť, uprostred na rozhraní farebných polí je znak mesta v španielskom štíte. Mestská zástava sa umiestňuje tak, že modré pole je vždy vpravo alebo hore.
Mestský znak predstavuje štít zvisle delený. V pravej zlatej polovici je červená mreža zo štyroch kosých a piatich šikmých pásov so zlatými klincami na krížení, a to v podobe šesťcípych hviezdičiek. V ľavej modrej polovici je polovica čiernej nekorunovanej orlice so zlatými pazúrmi, zobákom a červeným jazykom, hľadiaci doľava.
Osobnosti mesta Rodáci náhľad|Prostějov, továreň F. Wichterleho po roku 1900 náhľad|Lola Beer Ebner (1910 – 1997), izraelská módna návrhárka, narodená v Prostějove Jan Filipec (asi 1431 – 1509), varadínsky biskup v 15. storočí Matěj Rejsek (asi 1450 – 1506), architekt (gotika) Jindřich Václav Richter, (1653 – 1696), jezuita Veith Ehrenstamm (1763 – 1827), priemyselník Gideon Brecher (1797 – 1873), lekár a spisovateľ Franz Mandelblüh (1807 – ?), právnik a politik, poslanec Moravského zemského snemu, ríšskej rady a starosta Olomouca Wenzel Messenhauser (1813 – 1848), dôstojník a spisovateľ Moritz Steinschneider (1816 – 1907), orientalista, zakladateľ modernej hebrejskej bibliografie, autor pojmu antisemitizmus Jaroslav Dohnal (1917 – 1943), plukovník in memoriam, 313 stíhacia peruť RAF Johann von Berger (1816 – 1870), politik, spisovateľ a právnik Franz Kuhn von Kuhnenfeld (1817 – 1896), rakúsko-uhorský minister vojny Jan Chmelař (1817 – 1896), politik Mayer Mandl (1820/1821 – 1888), podnikateľ v odevnom priemysle Ignaz Mandl (1823 – 1902), podnikateľ v odevnom priemysle Adolf Beer (1831 – 1902), historik Jan Rudolf Demel (1833 – 1905), pedagóg Eugen Felix (1836 – 1906), maliar Max Fleischer (1841 – 1905), viedenský architekt Ignaz Brüll (1846 – 1907), rakúsky skladateľ a klavirista Alois Czerny (1847 – 1917), etnograf Nathan Porges (1848 – 1924), rabín Georg Schmiedl (1855 – 1929), učiteľ a zakladateľ hnutia priateľov prírody Konrad Loewe (1856 – 1912), herec a dramatik Richard Mandl (1859 – 1918), rakúsky skladateľ Edmund Husserl (1859 – 1938), nemecký filozof českého pôvodu, zakladateľ fenomenológie František Kovářík (1865 – 1942), minister verejných prác 1920 – 1921, spolumajiteľ firmy Wichterle a Kovářík (Wikov) Antonín Gottwald (1869 – 1941), archeológ Richard Stein (1871 – 1932), nakladateľ Karel Dostál-Lutinov (1871 – 1923), básnik, predstaviteľ Katolíckej moderny Wolfgang Kallab (1875 – 1906), rakúsky historik umenia Pankraz Schuk (1877 – 1951), rakúsky spisovateľ Jan Bažant (1881 – 1966), významný staviteľ a architekt Jaroslav Stuka (1883 – 1968), český dirigent, zbormajster, hudobný skladateľ a pedagóg Franz Fiedler (1885 – 1956), fotograf Alois Bábek (1885 – ?), politik Vladimír Ambros (1890 – 1956), skladateľ, dirigent a pedagóg, jeden z popredných predstaviteľov brnianskej skladateľskej školy Leoša Janáčka Carmen Cartellieri (1891 – 1953), herečka Jan Uher (1891 – 1942), pedagóg, psychológ a sociológ; profesor na Masarykovej univerzite, popravený nacistami Max Zweig (1892 – 1992), dramatik Vojtěch Janoušek (1897 – 1969), vlastivedný pracovník, autor knihy Prostějovský okres. Jiří Wolker (1900 – 1924), český básnik Edvard Valenta (1901 – 1978), prozaik, básnik a publicista Bernhard Heilig (1902 – 1943), ekonóm a historik Alois Fišárek (1906 – 1980), maliar Vilém Sacher (1907 – 1987), generálporučík, vojnový hrdina, signatár Charty 77 Josef Šafařík (1907 – 1992), filozof, esejista a dramatik Pravdomil Svoboda (1908 – 1978), český dendrológ, zakladateľ Arboréta v Kostelci nad Černými lesy Josef Mach (1909 – 1987), režisér František Panuška (1909 – 1992), rímskokatolícky teológ, duchovný, vysokoškolský pedagóg Lola Beer Ebner (1910 – 1997), izraelská módna návrhárka Otto Wichterle (1913 – 1998), československý chemik, vynálezca kontaktných šošoviek Ivo Ducháček (1913 – 1988), novinár a politik Susi Weigel (1914 – 1990), rakúska ilustrátorka detských kníh Josef Polišenský (1915 – 2001), historik špecializujúci sa na novoveké dejiny českých zemí, Európy a Latinskej Ameriky Karel Vaca (1919 – 1989), výtvarník Bedřich Seliger (1920 – 2012), vojak Alexej Pludek (1923 – 2002), spisovateľ a politik František Spurný (1927 – 2004), historik, archivár, pedagóg, publicista Pavel Machonin (1927 – 2008), sociológ Dušan Janoušek (1928 – 1996), maliar Jiřina Prekopová (* 1929), psychologička Otokar Hořínek (1929 – 2015), športový strelec, olympionik Miloš Zapletal (* 1930), spisovateľ pre mládež Bohumír Kolář (* 1932), spisovateľ Ivo Možný (1932 – 2016), sociológ Milan Dvořák (* 1934), skladateľ Jiří Kuběna (1936 – 2017), básnik Miloš Hubáček (* 1937), autor literatúry faktu Milena Dvorská (1938 – 2009), herečka Vladimír Körner (* 1939), prozaik, scenárista a dramaturg Miroslav Pišťák (* 1939), politik, starosta a primátor Prostějova Gabriela Wilhelmová (1942 – 2002), herečka Ladislav Županič (* 1943), herec Petr Chudožilov (* 1943), spisovateľ Milan Kubes (1943 – 2014), novinár Pavel Dyba (* 1944), futbalista Oldřich Machač (1946 – 2011), československý hokejový obranca Nina Škottová (* 1949), politička Vladimír Vačkář (* 1949), dráhový cyklista Vlastimil Petržela (* 1953), futbalista a futbalový trenér Zdeněk Čížek (* 1953), futbalista Ivo Šmoldas (* 1955), redaktor a nakladateľ Ladislav Svozil (* 1958), hokejista Vladimír Balaš (* 1959), právnik Hana Bartková (* 1960), regionálna historička Jiří Víšek (* 1960), fotograf Luděk Mikloško (* 1961), futbalista Petr Lessy (* 1964), bývalý policajný prezident Libor Štefánik (* 1964), generál letectva Gorazd Pavel Cetkovský (* 1964), kňaz Karel Nováček (* 1965), bývalý československý a český tenista Pavlína Pořízková (* 1965), americká modelka a herečka českého pôvodu Jiří Peňás (* 1966), novinár Rena Dumont (* 1969), nemecká herečka a spisovateľka českého pôvodu Robert Změlík (* 1969), olympijský víťaz v desaťboji Kateřina Piňosová (* 1973), výtvarníčka, spisovateľka a prekladateľka