náhľad|Podiel obyvateľov nemeckej národnosti v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 2011. náhľad|Podiel obyvateľov nemeckej národnosti v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 2001. náhľad|Podiel obyvateľov nemeckej národnosti v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 1970. náhľad|Podiel obyvateľov nemeckej národnosti v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 1930. náhľad|Podiel obyvateľov s nemeckým materinským jazykom v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 1900. náhľad|Pamätná tabuľa v Bratislave
Karpatskí Nemci () je súhrnné pomenovanie národnostnej menšiny, nemecky hovoriaceho obyvateľstva na území dnešného Slovenska a časti Ukrajiny, ktoré vzniklo migráciou na územie bývalého Uhorska medzi 12. a 19. storočím. Názov karpatskí Nemci sa začal používať až začiatkom 20. storočia pre označenie nemeckého obyvateľstva v Karpatoch avšak po vzniku Česko-Slovenska sa pomenovanie zaužívalo na Slovensku, pretože odlišovalo karpatských Nemcov od sudetských Nemcov žijúcich v Česku. Po roku 1945 bolo evakuovaných a čiastočne násilne deportovaných 84 % karpatských Nemcov zo Slovenska (v rámci vysídlenia Nemcov z Česko-Slovenska). Pri sčítaní v roku 2021 sa k nemeckej národnosti na Slovensku prihlásilo 8 573 obyvateľov. Z toho 3 318 obyvateľov uviedlo iba nemeckú národnosť a 5 255 obyvateľov uviedlo kombináciu nemeckej a ďalšej národnosti.
Štatistické údaje
Vývoj počtu Nemcov na Slovensku Rok sčítania Početwww.statistics.sk Štatistický úrad Slovenskej republiky % Zmena počtu Zmena v % 1880* 228 584 9,3 – – 1890* 228 860 8,9 +276 +0,1 1900* 215 816 7,7 -13 044 -5,7 1910* 198 387 6,8 -17 429 -8,1 1930 148 214 4,5 -50 173 -25,3 1949 27 324 0,8 -120 890 -81,6 1991 5 629 0,1 -21 910 -80,2 2001 5 405 0,1 -9 -0,2 2011 4 690 0,1 -715 -13,2 2021 8 573 0,2 + 3 883 +82,8 údaj neuvádza počet osôb s nemeckou národnosťou, ale počet osôb, ktoré majú nemčinu ako materinský jazyk.
Obce s najvyšším počtom Nemcov údaje z roku 2021: obecpočet Nemcovpercentuálny podielBratislava-Staré Mesto4170,90%Medzev41510,10%Bratislava-Ružinov3400,42%Chmeľnica28629,18%Bratislava-Petržalka2660,23%Bratislava-Nové Mesto2020,45%Bratislava-Karlova Ves1480,42%Poprad1310,26%Prešov1190,14%Nitra1100,14%Banská Bystrica1100,14%Bratislava-Dúbravka1090,30%Žilina1040,13%Prievidza1010,22%Nitrianske Pravno953,00%Košice-Západ940,25%Spišská Nová Ves870,25%Trnava840,13%Bratislava-Devínska Nová Ves810,47%Kežmarok790,51%
Obce s najvyšším percentuálnym zastúpením Nemcov údaje z roku 2021: obecpočet Nemcovpercentuálny podielChmeľnica28629,18%Krahule2911,20%Vyšný Medzev5510,54%Kunešov2110,45%Medzev41510,10%Štós709,50%Smolnícka Huta469,48%Turček416,62%Brieštie96,62%Liptovská Anna44,21%Kľačno423,93%Kremnické Bane103,92%Mníšek nad Hnilcom713,91%Tužina443,64%Smolník343,45%Horná Štubňa503,09%Malinová303,09%Nitrianske Pravno953,00%Švedlár502,37%Hniezdne251,75%
Nemci na Slovensku podľa materinského jazyka Rok 2011Materinský jazykPočet Nemcovv %nemecký291462,13slovenský132728,29český1653,52maďarský972,07rusínsky50,11ukrajinský40,09poľský40,09chorvátsky10,02ostatné230,49nezistený1503,20spolu4690100,00
Nemecký materinský jazyk Rok 2011NárodnosťNemecký materinský jazykv %slovenská158630,58maďarská751,45rómska40,08rusínska10,02ukrajinská20,04česká470,91nemecká291456,19poľská751,45chorvátska761,47srbská50,10ostatní2925,63nezistená1092,10spolu5186100,00
Náboženské zloženie Nemcov na Slovensku Náboženstvo20112021Počet Nemcovv %Počet Nemcovv %nezistené2334,97902,64Rímskokatolícka cirkev260355,50142041,68Evanjelická cirkev augsburského vyznania66814,2438711,36Gréckokatolícka cirkev240,51270,79Evanjelická cirkev metodistického vyznania260,5530,09Reformovaná cirkev1523,25210,62Pravoslávna cirkev170,50ostatné kresťanské cirkvi742,17judaizmus120,35budhizmus140,41hinduizmus10,03islam80,23pohanstvo20,06ostatné351,03bez vyznania98420,98120235,28
Pôvod názvu Pojem karpatskí Nemci zaviedol začiatkom 20 storočia rakúsky historik a etnológ Reimund Friedrich Kaindl (*1866, †1930), ktorý sa sa zaoberal dejinami Nemcov v Uhorsku. Pomerne presne vymedzil nemecké obyvateľstvo v Karpatoch od iných nemeckých enkláv v Uhorsku, najmä v Sedmohradsku. Pokiaľ v roku 1918 v Karpatoch (t. j. na území dnešného Slovenska, časti Ukrajiny, Moldavska, Bosny a Hercegoviny a Rumunska žilo asi 2 milióny etnických "karpatských" Nemcov, Po skončení prvej svetovej vojny, na základe Versaillskej zmluvy (1919) a vznik Česko-Slovenska) sa pomenovanie zaužívalo aj u nás, pretože odlišovalo karpatských Nemcov od sudetských Nemcov v Česku. V tom období bolo Nemcov žijúcich na Slovensku okolo 150-tis. a v Podkarpatskej Rusi (dnes Zakarpatská Ukrajina; okolo 18-tis.). Tak ako v Česku vznikali začiatkom 30tych rokov 20 storočia nemecké spolky a následne aj nemecké "sudetské" politické strany postup bol rovnaký aj na Slovensku, s tým rozdielom, že tu vznikali "karpatské" ekvivalenty. V roku 1920 vznikla Spišsko-nemecká strana, v roku 1930 bol Franz Karmasin jedným zo zakladajúcich členov spolku Kamaradschaftsbund, Bund für gesamtgesellschaftliche Bildung. V roku 1933 vznikla Sudetonemecká strana (nem. Sudentendeutsche Partei) a na Slovensku už v roku 1929 Karpatskonemecká strana. V rokoch 1941 - 1944 pôsobil v Kežmarku Institut für Heimatforschung. V roku 1949 bolo založené v Stuttgarte združenie vysídlených Karpatendeutsche Landsmannschaft Slovakia e.V. Nemci na Slovensku doteraz označujú sami seba ako karpatskí Nemci.
Vzťahy so Slovenskou majoritou sa menili s časom. Z radov karpatských Nemcov pochádzal F. Lenard, J. A. Segner a ďalší. Nemecká prítomnosť je badateľná na architektúre miest ako sú Bardejov, spišské mestá, Modra a Bratislava. Počas existencie medzivojnovej Československej republiky mali Nemci práva ako iné národnostné menšiny. Angažovali sa aj politicky aj na Slovensku, aj keď nie tak výrazne ako sudetskí Nemci v Česku. Sudetsko-nemeckej strana sa pretransformovala do nacistickej Nemeckej strany a aj Karpatskí Nemci podľahli nacizmu. K negatívnemu postoju ku Karpatským Nemcom prispela svojím záporným účinkovaním postava vodcu Nemeckej strany Franza Karmasina. Väčšina karpatských Nemcov (100 - 120 tisíc) z obavy pred sovietskou armádou odišla pred koncom vojny z územia Slovenska. Na základe dohody víťazných mocností a následných Benešových dekrétov bol zo Slovenska vyhostený takmer celý zvyšok okolo 20 - 40 tisíc príslušníkov nemeckej národnosti.
Osídlenie Nemci sa dostali do Uhorska najmä v procese kolonizácie vyľudneného územia po mongolskom vpáde do Uhorska v rokoch 12411242. Nemecká kolonizácia priniesla do Uhorska vznik miest na základe Magdeburského mestského práva a Nemci patrili k mešťanom prakticky všetkých miest.
V 16. storočí prišla do Uhorska ďalšia vlna nemeckej kolonizácie – habáni.
Na rozdiel od nich sudetských však karpatskí Nemci neobývali geograficky súvislé územie, ale až do 1945 žili najmä v troch väčších sídelných oblastiach (jazykových ostrovoch): Bratislava a okolie Stredné Slovensko (Hauerland, oblasť Hornej Nitry s okolím) Spiš
Malokarpatskí Nemci Nemecké obyvateľstvo rakúskeho pôvodu (Kleinkarpatendeutsche, slovensky Handrbulci, z nemeckého Holzhacker = drevorubači) žijúce v Malých Karpatoch, od Bratislavy po Smolenice. Išlo o obce Rača (Ratzersdorf), Devín (Theben), Svätý Jur (Sankt Georgen), Myslenice / Grinava (Grünau), Pezinok (Bösing), Modra (Modern) a Limbach. Pred druhou svetovou vojnou tvorili väčšinu už len v Limbachu a Devíne. Z konfesionálneho hľadiska išlo v prevažnej miere o evanjelikov. Výnimku tvoril iba Devín, ktorý mal rímskokatolícku väčšinu.
Vývoj percentuálneho zastúpenia Malokarpatských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%). Údaje od roku 2021 zahŕňajú podiel občanov s prvou nárondnosťou nemeckou a v zátvorke je uvádzaná aj celkový podiel občanov s nemeckou národnosťou vrátane možnosti voľby ďalšej národnosti: Slovenský názovNemecký názov1880191019301991200120112021DevínTheben71,24%63,31%55,92%0,65%0,34%0,36%0,21% (0,58%)Rača (zast. Račištorf)Ratzersdorf25,29%19,04%13,74%0,25%0,20%0,21%0,10% (0,28%)LimbachLimbach86,46%95,27%96,52%0,00%0,26%0,36%0,17% (0,57%)PezinokBösing40,56%32,40%21,80%0,07%0,10%0,17%0,06% (0,29%)Grinava (dnes Pezinok)Grünau40,56%42,94%45,32%Svätý JurSankt Georgen40,26%26,49%24,80%0,22%0,22%0,27%0,08% (0,30%)ModraModern15,69%10,48%6,26%0,09%0,16%0,09%0,17% (0,34%)
Huncokári Nemecky hovoriaca skupina lesných robotníkov rímskokatolíckeho vyznania a rakúskeho pôvodu v Malých Karpatoch, usídlujúca sa na tomto území od polovice 18. storočia. Ich názov je skomoleninou nemeckého slova Holzhacker (drevorubač). Huncokári sa údajne sami nazývali "horskí ľudia". Pochádzali z južnej časti Dolného Rakúska a Štajerska. Žili rozptýlene v horských údoliach (väčšinou 2 až 3 rodiny). Výnimku tvorilo sústredené osídlenie v modrianskej mestskej časti Piesok. Po druhej svetovej vojne boli takmer úplne vysídlení.
Žitnoostrovskí a Zadunajskí Nemci Nemecky hovoriace obyvateľstvo Žitného ostrova (Schüttinseldeutsche, Heanzen). Potomkovia burgenlandských Rakúšanov (tzv. Hienzen, Hüenzen). Po druhej svetovej vojne bola väčšina úplne vysídlená. Zvyšok sa stiahol najmä do Bratislavy. Obývali obce Prievoz (Oberufer), Most pri Bratislave (Bruck), Rovinka (Waltersdorf), Nová Lipnica (Tartschendorf), Nové Košariská (Mischdorf) a Jánošiková (Schildern). Podľa náboženského vyznania išlo majoritne o rímskokatolíkov. Výnimku tvorila evanjelická väčšina v Prievoze a v Mišdorfe/Mišérde (dnes Nové Košariská - Dunajská Lužná). Významná evanjelická menšina sa nachádzala aj v Rusovciach a Petržalke.
Pôvodne nemecké osídlenie mali aj obce Vrakuňa (Fragendorf), Podunajské Biskupice (Bischdorf), kde sa nemecké obyvateľstvo pomaďarčilo ešte v priebehu 17.storočia, obec Kvetoslavov (Austern - slovenský starší názov Úzor / maďarsky Úszor), ktorá sa ešte v roku 1773Lexicon universorum Regni Hungariae locorum populosorum, 1773. http://mtdaportal.extra.hu/ADATBANK/Lexicon_lcorum.PDF uvádzala ako nemecká obec; a mesto Šamorín, kde sa v roku 1796VÁLYI, András. Magyarországnak leirása. Budín, 1796. a 1851, popri majoritnom maďarskom obyvateľstve uvádzala významná nemecká menšina, avšak pri prvom uhorskom sčítaní obyvateľstva v roku 1880, nepresiahol počet nemecky hovoriacich viac ako 10%.
Zadunajskí Nemci obývali obce Petržalka (Engerau), Rusovce (Karlburg), Jarovce (Kroatisch Jahrendorf) a Čunovo (Sandorf). Išlo o obce, ktoré patrili do tzv. bratislavského predmostia. S výnimkou Petržalky sa súčasťou Slovenska stali až v roku 1947. Dovtedy boli súčasťou Maďarska.
Vývoj percentuálneho zastúpenia Žitnostrovských a Zadunajských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%). Údaje od roku 2021 zahŕňajú podiel občanov s prvou nárondnosťou nemeckou a v zátvorke je uvádzaná aj celkový podiel občanov s nemeckou národnosťou vrátane možnosti voľby ďalšej národnosti: Slovenský názovNemecký názov1880191019301991200120112021PetržalkaEngerau84,62%67,76%22,40%0,19%0,19%0,15%0,07% (0,23%)Prievoz (dnes Ružinov)Oberufer87,48%77,48%42,36%0,41%0,34%0,26%0,16% (0,42%)Most pri BratislaveBruck59,61%86,82%91,30%0,47%0,19%0,05%0,03% (0,15%)Rovinka (zast. Čela)Waltersdorf6,70%76,15%72,25%0,74%0,71%0,53%0,18% (0,37%)Nová Lipnica (zast. Torč/Torča) (dnes Dunajská Lužná)Tarschendorf79,35%74,91%69,63%0,77%0,58%0,49%0,20% (0,49%)Nové Košariská (zast. Mišérd/Mišdorf) (dnes Dunajská Lužná)Mischdorf78,24%68,39%65,74%Jánošíková (zast. Dénesd/Šildern) (dnes Dunajská Lužná)Schildern79,64%53,97%55,22%RusovceKarlburg77,77%70,37%72,23%1,42%0,78%0,63%0,41% (0,82%)ČunovoSandorf22,56%12,21%18,34%0,37%0,66%0,89%0,24% (0,86%)JarovceKroatisch Jahrendorf10,57%16,69%16,45%0,18%0,50%0,56%0,33% (0,81%)
Stredoslovenskí Nemci