Italické jazyky sú vetva indoeurópskych jazykov.
Italickými jazykmi sa hovorilo v staroveku v strednej a južnej časti Apeninského polostrova.
Delenie Latinsko-faliské jazyky latinčina – z nej sa vyvinuli románske jazyky, ktoré sa obyčajne považujú za samostatnú jazykovú rodinu faliština – celkové zaradenie v systéme jazykov sporné, reliktný jazyk Oskicko-umbrijské jazyky (=Sabelské jazyky) oskické jazyky: oskičtina (jazyk Oskov) jazyk Herikov marrucinčina (jazyk Marrucinov) jazyk Pelignov umbrijské jazyky: umbrijčina (jazyk Umbrov) jazyk Marsov sabinčina (jazyk Sabinov) jazyk Volskov južná pikénčina – celkové zaradenie sporné, reliktný jazyk iné: jazyk Aequov – zaraďovaný aj pod oskicko-umbrijské vestínčina (jazyk Vestínov) – zaraďovaná aj pod oskicko-umbrijské severná pikénčina – celkové zaradenie v systéme jazykov sporné, reliktný jazyk elymčina (jazyk Elymov) – celkové zaradenie v systéme jazykov sporné, reliktný jazyk; zaraďovaný aj pod oskicko-umbrijské sikánčina (jazyk Sikánov) – celkové zaradenie v systéme jazykov sporné, reliktný jazyk; zaraďovaný aj pod oskicko-umbrijské sikulčina (jazyk Sikulov) – celkové zaradenie v systéme jazykov sporné, reliktný jazyk; zaraďovaný aj pod oskicko-umbrijské venetčina (jazyk Venetov) - celkové zaradenie v systéme jazykov veľmi sporné, reliktný jazyk
Pozri aj Italikovia
Iné projekty