John Wesley (* 17. jún 1703, Epworth, Spojené kráľovstvo – † 2. marec 1791, Londýn) bol anglický kresťanský teológ, anglikánsky kňaz a jeden z prvých vodcov metodistického hnutia v 40. rokoch 18. storočia.
Pochádzal z tradične náboženskej rodiny, sám sa po štúdiách na Oxfordskej univerzite stal farárom Anglikánskej cirkvi. Tu však nenašiel uspokojenie a po tom krátkom koketovaní s Českými bratmi založil Metodistickú spoločnosť v Anglicku. Tá sa rýchlo rozšírila do ostatných anglicky hovoriacich krajín. Cirkevné spoločenstvá vychádzajúce z wesleyovskej tradície dnes združuje Svetová metodistická konferencia.
Kľúčové pojmy Wesleyho teológie predchádzajúca milosť (prevenient grace) osobná spása prostredníctvom viery, svedectvo Ducha Svätého, ktorý priamo dosvedčuje veriacim, že sú milované Božie deti posvätenie (Santification), ktoré je pokladom, lat. depositum, zvereným priamo Bohom. Toto posvätenie nechápal ako „bezhriešnu dokonalosť“, ale ako stav, v ktorom „dokonalá láska“ nepociťuje hriech.
Životopisné diela o Wesleym Garth, Lean: John Wesley – svědek Boží moci Benge, Janet a Geoff: John Wesley – Svet jeho farnosťou
Pozri aj 100 Greatest Britons
Iné projekty
Kategória:Protestantizmus Kategória:Abolicionisti Kategória:Absolventi Oxfordskej univerzity