Krym (, , ) alebo Krymský polostrov je polostrov ležiaci na severnom pobreží Čierneho mora.

V antike bolo územie označované ako Tauridský Chersonézos, v stredoveku Taurida a dnes sa používa Krym.

Geografia náhľad|Satelitná snímka Krymského polostrova Celková rozloha Krymu je . Na severe je Krym spojený úzkou Perekopskou šijou s kontinentálnou Európou. Hranica prebieha cez oblasť plytkých slaných močiarov označovaných Sivaš, ktoré sú považované za záliv Azovského mora. Od mora ho oddeľuje Arbatská kosa. Západnú a južnú hranicu tvorí Čierne more, ktorého výbežky tvoria Jevpatorijský a Karkinitský záliv. Východnú hranicu Azovské more. Od ázijskej pevniny je oddelený Kerčským prielivom, ktorý od seba oddeľuje Kerčský a Tamanský polostrov (Rusko)Muratov, M.V. (Editor) 1968: Geologia S.S.S.R. Tom. VIII. Krym. Časť 1. Geologičeskoe opisanie. Nedra, Moskva 560 s. .

Geomorfologicky sa delí Krym na 3 celky: Rovinný Krym na severe, Krymské vrchy na juhu a samostatný Kerčský polostrov na východe. Rovinný Krym je rovinatá oblasť deliaca sa na Západokrymskú, Východokrymskú, Centrálnu, Tarchankutskú a Severokrymskú rovinu. Blízko pobrežia sa tu nachádza niekoľko plytkých slaných jazier, napr. Sasyksko-Sivašské jazero. Rovinný Krym smerom na juh postupne prechádza do Krymských vrchov. Kerčský polostrov na východe Krymu má ráz pahorkatiny s vyvýšeninami do

Krymské vrchy sa v dĺžke tiahnu pozdĺž pobrežia. Sú tvorené celkovo tromi hrebeňmi, v južnom hrebeni sa nachádza najvyšší krymský vrchol Roman-Koš ().

Prírodné pomery Geológia Krymský polostrov a okolité priľahlé oblasti tvorí niekoľko tektonických jednotiek. Na severe sú to v neogéne poklesnuté oblasti Východoeurópskej platformy, vyzdvihnuté časti Skýtskej (epihercýnskej) platformy (Dobrudža), karkinitsko-sivašská panva, indolo-kubáňska panva, alminská depresia, tarchankutský val a Krymské vrchyDvořák, J., 1960: Přehled geologického vývoje Krymu. Zvláštní otisk z časopisu Mineralogie a geologie, 3, V., s. 328 – 226.

Klíma Severná časť polostrova je pokrytá (dnes poľnohospodársky skultivovanou) stepou a lesostepou, menšiu južná časť (1/5 celkovej rozlohy) tvorí úzke subtropické pásmo, vtesnané medzi pobrežím Čierneho mora a Krymskými horami. Počasie je v lete ovplyvňované azorskou tlakovou výšou, v zime sibírskou tlakovou výšou. Prevládajú tu preto severné až severovýchodné vetry. V zime i v lete prinášajú suché kontinentálne vzduchové masy, ktoré zabezpečujú chladné a suché zimy a horúce a suché letá. Zrážky prináša väčšinou na jar severozápadný a v zime juhozápadný vietor.

Dejiny Koncom 18. storočia za vlády Kataríny Veľkej obsadilo dovtedy Tatársky Krym, bývalého vazala Osmanskej ríše Rusko. V rokoch 1853 – 1856 došlo ku Krymskej vojne, v ktorej bolo Rusko porazené. Krym však zostal pod Ruskou správou. Počas ruskej občianskej vojny sa tu sústredili protiboľševické sily (generál Vrangeľ), ktoré však boli porazené a prinútené odísť mimo Ruska. Cez druhú svetovú vojnu bol Krym okupovaný nemeckými vojskami. Nemeckému útoku od jesene 1941 do leta 1942 odolával prístav Sevastopoľ. Sovietske vojská pokúšajúce sa obliehaný prístav vyslobodiť boli zablokované na polostrove Kerč, kde bola väčšina z nich na jar 1942 zničená. Sovietske vojská napokon Krym oslobodili na jar 1944.

V roku 1954, pri príležitosti 300. výročia pripojenia Ukrajiny k Rusku, bol Krym vyčlenený z Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky a administratívne pričlenený do Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike. Po rozpade Sovietskeho zväzu zostal súčasťou Ukrajiny ako autonómna republika. Mesto Sevastopoľ, kde kotvila ruská čiernomorská flotila, malo zvláštne postavenie. V marci 2014, ho obsadili ruské jednotky. 16. marca 2014 prebehlo protiprávne referendum, v rozpore s ukrajinskou ústavou aj s Viedenským dohovorom o zmluvnom práve, kde väčšina hlasujúcich hlasovala za pripojenie k Rusku, na čo bol Krym formálne pričlenený do Ruskej federácie. De facto je polostrov od roku 2014 súčasťou Ruska, de iure je naďalej súčasťou Ukrajiny pod ruskou okupáciou.

Obyvateľstvo thumb|right|Národnostné zloženie Na Krymskom polostrove žilo v roku 2007 podľa sčítania 2 005 127 obyvateľov. Z toho približne 58 % sa hlásilo k ruskej národnosti, 24 % k ukrajinskej a 12 % tvorili Krymskí Tatári. Žijú tu tiež Bielorusi (1,4%), Tatári, Arméni, Židia, Poliaci, Moldavci, Pontskí Gréci a iné národnosti.

Administratívne členenie

Mestá thumb|right|Mapa Krymu Najväčšie mesto polostrova je Simferopol, ktoré je zároveň aj hlavným mestom. Ďalšími významnými mestami sú Kerč, Jalta, Jevpatoria, Feodosia. Samostatné postavenie má vojenský prístav Sevastopoľ, v ktorom sídli ruská čiernomorská flotila.

V subtropickom pásme, širokom 8 – , sa nachádzajú obľúbené prímorské letoviská a kúpele, súhrnne známe ako Ruská riviéra. Je tvorená romantickým pobrežím so strmými skalnými útesmi, piesočnými či obliakovými plážami a čistou vodou. Vďaka týmto atraktívnym vlastnostiam Krym už od 60. rokov 19. storočia hojne vyhľadávali vyššie ruské spoločenské vrstvy, vrátane cárskej rodiny. Za sovietskej éry bol Krym miestom rekreácie pre najvyšších straníckych a štátnych funkcionárov, rovnako ako pre robotnícke a pionierske organizácie. Medzi najznámejšie turistické centrá patrili a patrí Jalta, Alupka, Alušta, Artek, Gurzuf a najvýchodnejšie ležiaca Feodosija.

Referencie

Literatúra ULBRECHTOVÁ, Helena; ULBRECHT Siegfried; JOBST Kerstin Susanne. Krym v dějinách, literatuře a médiích. Praha : Středisko společných činností Akademie věd ČR, 2019. ISBN 978-80-270-7283-5 ULBRECHTOVÁ, Helena VLČEK, Radomír (eds.): Poloostrov Krym : od křižovatky kultur k ruské kolonii. Praha : Slovanský ústav AV ČR, 2022. 384 s. ISBN 978-80-86420-85-1

Iné projekty

Kategória:Rusko Kategória:Ukrajina