Dortmund () je nemecké veľkomesto, mestský okres na západe Nemecka, v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko a zároveň najväčšie mesto Vestfálska a Porúria. Symbolmi mesta sú bývalá priemyselná budova a terajšie umelecko-kultúrne centrum Dortmunder U, kostol Reinoldikirche a televízna veža Florianturm. Pýchou mesta je futbalové družstvo BV Borussia Dortmund.
Mesto sa z priemyselnej metropoly vyvinulo na jedno z najvýznamnejších miest v oblasti služieb a technológií, ktoré je známe poisťovníctvom a maloobchodom. Ďalšie nové firmy a pobočky tu vznikajú hlavne v oblasti logistiky, informačnej techniky a techniky mikrosystémov. Dortmund má napriek z väčšej časti ukončenej reštrukturalizácii, jednu z najvyšších mier nezamestnanosti v západnej časti Nemecka. Prezýva sa "Zelená metropola", pretože veľkú plochu tvoria vodné komunikácie, agrikultúra a zelené miesta v podobe priestranných parkov, akými sú napríklad mestské parky Westfalenpark alebo Romberpark. Je to veľký kontrast voči ťažbe uhlia, ktorá v meste prebieha dlhšie ako 100 rokov.
Geografia Poloha Mesto je položené vo výške , jeho koordináty sú 51° 30′ 50″ severnej šírky, 7° 27′ 50″ východnej dĺžky a tým sa nachádza v stredePodľa údajov a výpočtov Krajinského zememeračského úradu Severné Porýnie-Vestfálsko (po nemecky) leží planimetricky zistení stredobod spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko v dortmundskej miestnej časti Aplerbecker Mark a jeho koordináty sú 51°28,7 s.š. a 7°33.3 v.d. spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko. V Dortmunde ako aj v celom Nemecku platí stredoeurópsky čas, stredný slnečný čas voči nemu zaostáva 30 minút a 7,7 sekúnd. Mesto Dortmund leží na juhozápade plošiny Westfälische Bucht; na južnom výbežku Severonemeckej nížiny na hranici so Stredonemeckou vrchovinou; z juhu sa dvíhajú výbežky pohoria Sauerland a pohoria Ardeygebirge, ku ktorému sa ako jeho najsevernejšie vyvýšená časť zaraďuje výbežok Dortmunder Rücken na východe mesta. Za ním leží ako časť roviny Hellwegbörde, rovina Werl-Unnaer Börde, zo severu hraničia údolie rieky Lippe a kopcovitá krajina Lipper Höhen regiónu Münsterland. Západ definuje územný priestor Porúrie, do ktorého východnej, vestfálskej časti Dortmund patrí. Dormund je síce najväčším mestom a centrom v tejto časti, ale geograficky zaujíma skôr okrajovú polohu na severovýchode Porúria. Jadro mesta leží na hranici medzi severnou rovnou a južnou kopcovitou krajinou, na takzvanej ceste Westfälischer Hellweg a mesto má i patričný podiel v prírodných častiach rovín Hellwegbörden a prírodnej časti Westenhellweg. Nakoľko horný tok rieky Emscher preteká cez Dortmund, je aj mesto súčasťou severnejšie položenej prírodnej časti Emscherland. Na juhu, pod hradom Hohensyburg tvorí hranicu mesta stredný tok rieky Ruhr, do ktorej sa na hagenskom území vlieva rieka Lenne a tvorí priehradu Hengsteysee. V dortmundskom mestskom prístave začína, na sever vedúci Dortmundsko-emžský prieplav.
Rozloha Územie mesta zaberá .Krajinská databáza Severné Porýnie-Vestfálsko (po nemecky), prístup 18.04.2010 Tým je Dortmund podľa rozlohy na 24 mieste medzi najväčšími mestami a obcami, medzi veľkomestami na deviatom mieste. V Severnom Porýní-Vestfálsku sú rozlohou väčšie ako Dortmund len mestá Kolín nad Rýnom, Münster a mesto Schmallenberg. Najsevernejší bod Dortmundu leží medzi mestskou časťou Dortmund-Groppenbruch a Lünen-Brambauer (51° 36′ 5″ s.š., 7° 25′ 11″ v.d.), najjužnejší je odtiaľ vzdialený pri vlyve rieky Lenne (51° 25′ 1″ s.š., 7° 29′ 38″ v.d.), najvýchodnejší bod Dortmundu leží severne od letiska v mestskej časti Dortmund-Wickede a hraničí s Unna-Massen (51° 31′ 44″ s.š., 7° 38′ 20″ v.d.), najzápadnejší bod je odtiaľ 23 kilometrov v mestskej časti Holte na hranici s mestom Bochum (51° 30′ 32″ s.š., 7° 18′ 12″ v.d.). Zhruba sa tieto osi dajú predstaviť ako diagonály štvorca, ktorý predstavuje územie mesta. Najvyššia vyvýšenina Dortmundu je kopec Klusenberg () v mestskej časti Dortmund-Syburg, najnižší bod () sa nachádza v mestskej časti Dortmund-Derne.
Susedné obce Na 21 kilometroch hraničí Dortmund v okrese Recklinghausen s mestami Castrop-Rauxel a na západe s mestom Waltrop na severozápade. Od severu na juhovýchod je Dortmund obklopený na 76 kilometroch okresom Unna s mestami Lünen na severe, Kamen na severovýchode, Unna na východe, obcou Holzwickede a mestom Schwerte (obidve na juhovýchode). Na to nadväzuje len 2 kilometre dlhá hranica mesta s mestom bez okresu Hagen na juhu. Na dortmundskom juhozápade naráža mesto na okres Ennepe-Ruhr-Kreis s mestami Herdecke a Witten. Presne na západe leží mesto Bochum a mestská hranica k nemu tvorí desaťkilometrový úsek. Hranice mesta Dortmund majú dokopy dĺžku 126 kilometrov.
Klíma Dortmund, tak ako celé Nemecko, leží v miernej klimatickej zóne. Mesto patrí do Nemeckého severozápadného klimatického priestoru a leží medzi dvomi klimatickými oblasťami, klimatickou oblasťou Sauerland a klimatickou oblasťou Münsterland a tým pádom v prechodnej oblasti oceánskeho a kontinentálneho podnebia. Charakteristické sú mierne zimy a chladnejšie letá. Stredná medziročná teplota dosahuje 9 – 10 °C a množstvo zrážok v ročnom priemere . Množstvo zrážok je počas celého roka rovnomerné, v zime dominuje trvalý dážď, v lete kratšie, ale výdatnejšie dažďové zrážky. Maximálne množstvo zrážok býva v mesiaci júl s 80 – a minimálne množstvo v mesiaci február s 40 – . Smer vetra je prevažne juhozápad. Výkyvy teploty v rozsahu 20 °C sú skôr menšie, najchladnejší mesiac je január s −6 až −11 °C a najteplejšie je v auguste s 10 až 35 °C. V meste sa vytvárajú tzv. tepelné ostrovy, ktoré sú typické pre mestskú klímu a husto obývané oblasti.
Politická geografia Dortmund je z historického pohľadu časťou Vestfálska, dnes leží v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Mesto je samostatný mestský okres a leží v územnom rozsahu vládneho obvodu Arnsberg. Dortmund patrí do krajinného spolku Landschaftsverband Westfalen-Lippe a do regionálneho spolku Regionalverband Ruhr. Popritom je členom vo viacerých účelových spolkoch ako dopravný spolok Verkehrsverbund Rhein-Ruhr, vodárenský spolok Ruhrverband, vodohospodárske družstvo Emschergenossenschaft a vodohospodárske družstvo Lippeverband. Dortmund je oberzentrum Severného Porýnia-Vestfálska a časť európskeho metropolitného regiónu Rhein-Ruhr.
Mesto sa člení na celkovo dvanásť mestských obvodov. Sú to tri obvody v centre mesta Innenstadt-West, Innenstadt-Nord a Innenstadt-Ost a ich obklopujúci kruh obvodov v smere hodinových ručičiek (začínajúc na severe) Dortmund-Eving, Dortmund-Scharnhorst, Dortmund-Brackel, Dortmund-Aplerbeck, Dortmund-Hörde, Dortmund-Hombruch, Dortmund-Lütgendortmund, Dortmund-Huckarde und Dortmund-Mengede. V každom obvode sa konajú komunálne voľby do obvodného zastupiteľstva, z ktorého radov je volený obvodný starosta. V okrajových obvodoch sa nachádzajú obvodné správne úrady.
V rámci mestských obvodov sa mesto delí na ďalších 62 tzv. štatistických obvodov (štatistický obvod je úzkopriestorové rozdelenie pre zjednodušenie zobrazovania rozdielnych štatistických údajov pre daný obvod). Štatistické obvody sa delia na 170 štatistických podobvodov. Mimo mestských obvodov v centre mesta toto rozdelenie často zodpovedá obciam pričleneným k mestu, ktoré v minulosti boli samostatné. Zároveň existuje ďalšie neoficiálne rozdelenie na mestské časti.
Demografia
V decembri v roku 2010 žilo v meste Dortmund 580 444 ľudí. Dortmund je tesne pred mestom Glasgow medzi najväčšími mestami Európskej únie na tridsiatomôsmom mieste. Je ôsmim najväčším mestom Nemecka a v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko je po meste Kolín nad Rýnom a Düsseldorf na treťom mieste. Patrí do európskeho metropolitného regiónu Rhein-Ruhr, ktorý tvorí po Moskovskej oblasti, Veľkom Londýne, regióne Île-de-France / Paríž a Istanbulskej provincii piatu najväčšiu aglomeráciu v Európe. V tomto metropolitnom regióne je Dortmund časťou Porúria a hlavne na západe plynulo splýva s ostatnými mestami Porúria. Iba v oblasti regionálneho spolku Regionalverband Ruhr, zo zákona povinného komunálneho spolku, žije okolo 4,95 miliónov obyvateľov. Ak k obyvateľom v meste pripočítame obce s ktorými Dortmund susedí priamou hranicou, zahŕňa toto územie 1,65 milióna obyvateľov (s obcami Bergkamen, Herne, Wetter skoro dva milióny obyvateľov). Z daného počtu obyvateľov vyplýva hustota obyvateľstva 2070 obyv./km². Dortmund je v celonemeckom meradle podľa počtu obyvateľstva na 7. mieste. Hustota obyvateľstva sa v rámci územia mesta výrazne líši: jednak je osídlená približne 1/6 mestského územia, čím pre túto oblasť vychádza údaj 12 632 obyv./km² a jednak býva mimo oblasti centra mesta značne menej ľudí na km² ako v centre a hustota obyvateľstva zo severu na juh a zo západu na východ mesta ubúda. Hodnoty v roku 2006 siahali od 3 000 obyv./km² v štatistickom podobvode Syburg (mestský obvod Dortmund-Hörde) po 45 100 obyv./km² v štatistickom podobvode Nordmarkt-Südost (mestský obvod Innenstadt-Nord).
Z 581 308 obyvateľov (2009) tvorili 51,03 % ženy a 48,97 % muži. Už od stredoveku bol Dortmund mestom prisťahovalcov, ale začiatkom idustrializácie sa počet prisťahovaní enormne zvýšil. Medzi týmito prisťahovalcami bolo veľa poľských prisťahovalcov, v Nemecku prvých skupín po nemecky nehovoriacich prisťahovalcov iného vierovyznania, ktorí sa nakoniec asimilovali. Ďalšie cielené naverbovania zahraničných pracovných síl () sa uskutočnili v 60. rokoch 20. storočia ako následok deficitu pracovných síl v montánnom priemysle. Tomu zodpovedá i dnešný, podľa štatistického krajinného úradu oficiálny 15,7 % podiel cudzincov v meste k roku 2009. V rámci spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko je to jeden z najvýraznejších výsledkov, ale v porovnaní s inými západonemeckými veľkomestami ide o priemernú hodnotu. Medzi ženami podiel predstavuje 14,6 % a medzi mužmi 16,86 %.Údaje IT NRW zahŕňajúceaj občanov bez štátnej príslušnosti. Mesto Dortmund k 30. júnu 2009 na rozdiel týchto údajov uvádza počet 12,5 % (z toho 11,9 % žien a 13,1 % mužov).. Vyjadrené v absolútnej hodnote ide o 92 778 ľudí zo 140 rôznych štátov žijúcich v Dortmunde. Podľa prieskumov mesta (2007), pochádza 27,2% cudzincov z európskej únie, 35 % je tureckej štátnej príslušnosti, 7,4 % poľskej štátnej príslušnosti a 4,8 % tvorí grécka štátna príslušnosť. Rok predtým malo ďalších 61 945 obyvateľov síce nemeckú štátnu príslušnosť, ale pochádzali z rodín prisťahovalcov, čo znamená, že oni alebo ich rodičia nemali nemeckú štátnu príslušnosť od narodenia. Podobne ako v hustote obyvateľstva sa na mestskom území prejavujú značné rozdiely. V mestskom obvode Innenstadt-Nord (2005) žila približne 1/3 všetkých cudzincov Dortmundu. Naň hraničiace podobvody takisto vykazujú viac ako 30 %-tné podiely cudzincov. Ďalšie ťažiská osídlenia cudzincami sú Scharnhorst-Ost so 14,4 % a Clarenberg v mestskej časti Dortmund-Hörde s 30,2 %. Je nápadné, že v mnohých mestských častiach ako Asseln, Bittermark a Höchsten je podiel cudzincov medzi obyvateľmi nezvyčajne nízky. Medzi národnosťami žijúcimi v Dortmunde sú veľké rozdiely, takže napríklad podiel občanov z Európskej únie je na okraji mesta značne vyšší. Výnimočnú skupinu tvoria na univerzite imatrikulovaní, zahraniční študenti, ktorí pochádzajú prevažne z Ázie a Afriky a v meste sú iba na krátke obdobie. Dokopy bolo na univerzitách a vysokých školách v Dortmunde v zimnom semestri 2008/2009 zapísaných 30 564 študentov. Pritom musíme zohľadniť, že veľká časť študentov býva mimo mesto a denne do škôl dochádza. Naopak žije v Dortmunde mnoho študentov, ktorí študujú na školách mimo Dortmundu. 45,1% obyvateľov je vydatých/oženených, 39,3 slobodných, 8,1 ovdovených a 7,4 % rozvedených.