thumb|
Arabské písmo je nepravé spoluhláskové písmo, ktoré sa používa na zápis arabčiny a ďalších semitských aj nesemitských jazykov. Považuje sa za druhé najrozšírenejšie písmo sveta hneď po latinke.Krupa, Viktor a Genzor, Jozef: Písma sveta, 1989 Patrí medzi písma, ktoré majú pôvod v aramejskom písme.
Keďže Korán, posvätná kniha islamu, je písaný arabským písmom, šírenie viery prispelo aj k šíreniu arabského písma. Na zápis nesemitských jazykov, napríklad perzštiny, urdčiny, kónkánčiny, malajčiny alebo turkických jazykov (azerbajdžančina, kazaština, ujgurčina), sa písmená často prispôsobovali.
Charakteristika Arabské písmo sa píše sprava doľava a stránky v arabských knihách a novinách za sebou nasledujú v opačnom smere ako v knihách písaných latinským písmom.
Arabské písmo patrí medzi spoluhláskové písma, čo znamená, že jednotlivé písmená sú spoluhláskové, aj keď niektoré z nich môžu označovať napr. dlhé samohlásky. Arabská abeceda má 28 písmen. Spolu so základnými písmenami sa používa aj množstvo diakritických znamienok, vo väčšine textov sa však používa len časť z nich.
Arabské písmo je kurzívne – jeho tlačená podoba zobrazuje rukopisné tvary. Neexistujú rozdiely medzi veľkými a malými písmenami, aké existujú napr. v latinke. Typickou charakteristikou arabského písma je, že jednotlivé písmená majú rozličné tvary v závislosti od pozície v slove. Okrem samostatného tvaru rozoznávame počiatočný (iniciálny), stredový (mediálny) a koncový (finálny) tvar písmen.
Druhy arabského písma http://calligraphyqalam.com/styles/muhaqqaq-rayhani.html , http://international.loc.gov/intldl/apochtml/ascsbibSubjects1.html, http://www.obib.de/Schriften/AlteSchriften/alte_schriften.php, Arabské písmo možno rozdeliť jednak geograficky (vlastné arabské písmo, perzské písmo, afganské písmo, malajské písmo atď.) a jednak historicko-typograficky nasledovne: mašk – historické písmo hidžází (vrátane máil) – historické písmo kúfí (kúfske písmo) – dnes zriedkavé; jeho variantom je maghríbí (maghríbske písmo) a karmatské písmo kurzívne typy (t. j. neschí [nasch, naschí] v širšom zmysle): neschí (nasch(í)) v užšom zmysle – má arabský, afganský, perzský, osmanský, indický, malajský, turecký variant, je to dnes najbežnejšie písmo pri tlačení kníh arabským písmom muhakkak (mohakkak; vrátane [?] masáhif) – bolo používané po celom islamskom svete na veľké nápisy rajhání (ríhání) – malá verzia písma muhakkak; bolo používané na prepisovanie Koránu tulut (solos, sülüs) – používané na nadpisy sprevádzajúce neschí v užšom zmysle tawkí (tokí, tevki) – používané na podpisy v starej Perzii, dnes zriedkavé rik’a (ruk’a) – malá verzia písma tawkí; pôvodne používané na zápis turečtiny, neskôr po celom arabskom a osmanskom svete, dnes najrozšírenejšie arabské ručné písmo ta’lík – má o. i. perzský, indický variant nasta’lík (tâlik, fársí) – používané najmä v Perzii, Indii, Pakistane, Turecku, ale aj inde šikasta nasta’lík (šekaste nasta’lík; vrátame tahrírí a tarassul) – používané najmä v Perzii, dnes sa stále používa na slávnostné účely díwání (vrátane díwání džálí) – používané na zápis turečtiny, stále sa používa na slávnostné účely síní – používané v Číne bíhárí – používané v Indii gulzar jákút
Znaky arabského písma Grafémy arabského písma sú nasledovné:
Tvar písmena Názov písmena Samostatný Finálny Mediálny Iniciálny v arabčine v prepise (DIN 31635) ʾalif bāʾ tāʾ ṯāʾ ǧīm ḥāʾ ḫāʾ dāl ḏāl rāʾ zāy sīn šīn ṣād ḍād ṭāʾ ẓāʾ ʿayn ġayn fāʾ qāf kāf lām mīm nūn hāʾ wāw yāʾ Špeciálne písmená a ligatúry hamzah ʾalif maddah ʾalif hamzah (bi-l-fatḥah) ʾalif hamzah (bi-l-kasrah) wāw hamzah yāʾ hamzah tāʾ marbūṭah ʾalif maqṣūrah lām-ʾalif lām-ʾalif hamzah (bi-l-fatḥah) lām-ʾalif hamzah (bi-l-kasrah) lām-ʾalif maddah
Transkripcia arabčiny používaná na slovenskej Wikipédii sa nachádza v tejto tabuľke.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Písmo