thumb|Démétér
Démétér (iné názvy: Déméter, Demeter, Demetra, Démétra, Déo, Déó; po grécky Δημήτηρ - Démétér, Δήμητρα - Démétra alebo Δηώ - Déó; po lat. Ceres) bola dcéra Titana Krona a jeho manželky Rheie, bohyňa plodnosti, zeme, roľníctva, úrody, obilia, potravín a plodnosti zeme. Hoci je známa najmä ako bohyňa poľnohospodárstva, vystupovala aj ako bohyňa zdravia, pôrodu a manželstva. Mala spojenie s podsvetím.
Po narodení ju postihol rovnaký osud ako jej súrodencov Héru, Hestiu, Háda a Poseidóna; Kronos ju z obavy pred prípadnou vzburou zhltol. Odtiaľ ju oslobodil jej najmladší brat Zeus, ktorý unikol osudu svojich súrodencov, lebo ho matka tajne porodila na Kréte.
Keď Zeus zbavil Krona vlády a vyhlásil sa za najvyššieho boha, vzal Demeter na Olymp a zveril jej starostlivosť o plodnosť Zeme. Aby táto plodnosť nevyšla nazmar, naučila Demeter ľudí obrábať polia. Stala sa tak zakladateľkou roľníctva a usadlého života v trvalých príbytkoch. Súčasne dala ľuďom aj zákony, ktorými sa mali v novom živote riadiť.
S neveľmi významným bohom Iasiónom mala syna Plúta, ktorý sa stal bohom bohatstva. Zeus, ktorý sa predtým o ňu márne uchádzal, z pomsty pre narodenie Pluta zabil Iasonom bleskom. Na to Diovej sile neodolala a mala s ním dcéru Persefonu. O Persefonu mal záujem Hádes vládca podsvetia, a tak ju uniesol a zobral si ju za ženu. Úbohá bohyňa putovala po svete, a ako strácala nádej zem sa ochladzovala. Demeter beznádejne nechala zem chladnú a neplodnú, čím vytvorila zimu. Persefona sa však navrátila a preto na jar všetko kvitne a rastie. Keďže však Persefona jedla jedlo z podsvetia, nemohla zostať u Demeter navždy, ale musela si rok rozdeliť medzi matku a manžela, čo vysvetľuje sezónny cyklus, keďže Demeter nedovolí rastlinám rásť, kým je Persefona preč.
Jej meno je späté so synom Dia a okeanydy Dioné – Tantalom. Tantalos bol obľúbencom bohov a zvykol s nimi hodovať na Olympe. Postupne ho začala opantávať pýcha a rozhodol sa skúšať ich vševedúcnosť. Kradol im božský nápoj a z Diovho chrámu ukradol aj zlatého psa. Jeho najhorším skutkom bola vražda vlastného syna Pelopa, z ktorého nechal pripraviť pokrm a pohostil ním bohov. Bohyňa Demeter si jeden kúsok v zamyslení vzala a zjedla ho. Bohovia Tantala potrestali tak, že v ríši mŕtvych stojí Tantalos v čistej vode, ale keď sa ku nej zohne, aby sa napil, voda zmizne. Nad ním rastie ovocie, ale keď sa načiahne, ovocie sa vzdiali. Nad hlavou mu visí balvan, ktorý môže každú chvíľu spadnúť. Toto jeho utrpenie sa nazýva Tantalove muky. Bohovia mŕtveho Peopla nakoniec vzkriesili a kúsok mäsa, ktorý zjedla Demeter nahradili slonovou kosťou. Odvtedy jeho potomkovia mávali na lopatke biele znamienko.
Spolu so svojou dcérou Persefónou boli ústrednými postavami Eleusínskych mystérií, náboženskej tradície, ktorá predchádzala olympskému panteónu a ktorej korene možno siahajú do mykénskeho obdobia približne 1400 - 1200 pred Kr.John Chadwick, The Mycenean World. Cambridge University Press, 1976.
Démétér sa často považovala za tú istú postavu ako anatólska bohyňa Kybelé a bola stotožňovaná s rímskou bohyňou Ceres.
Ikonografia alt=Démétér na Didrachme z ostrova Paros, vyrazená na Kykladách.|vľavo|náhľad|Démétér na Didrachme z ostrova Paros, vyrazená na Kykladách. Démétér sa často spájala s obrazmi úrody, vrátane kvetov, ovocia a obilia. Niekedy sa zobrazovala aj so svojou dcérou Persefonou. Démétér sa však zvyčajne nezobrazuje so žiadnym zo svojich manželov. Výnimkou je Iasión, mladík z Kréty, ktorý s ňou ležal na trikrát zoranom poli a ktorého potom žiarlivý Zeus zabil bleskom.
Marcus Manilius vo svojom rímskom diele Astronomicon z 1. storočia priradil Demeter zverokruhové súhvezdie Panna. V umení súhvezdie Panna drží v ruke Spiku, snop pšenice a sedí vedľa súhvezdia Lev.
V Arkádii bola známa ako „čierna Demeter". Vraj na seba vzala podobu kobyly, aby unikla prenasledovaniu svojho mladšieho brata Poseidóna, a keď ju napriek prevleku znásilnil, obliekla sa celá do čierneho a utiahla sa do jaskyne, aby smútila a očistila sa. V tejto oblasti ju preto zobrazovali s hlavou koňaSimon Hornblower, Antony Spawforth, Esther Eidinow, eds. The Oxford Companion to Classical Civilization. OUP Oxford, 2014; Pausanias, 8.42.1–4..
Sochu Čiernej Demeter vytvoril OnatasPausainias, 8.42.7..
Popis V najstarších predstavách o Demeter je bohyňou obilia a mlatby, jej funkcie však boli rozšírené aj mimo polí a často bola stotožňovaná s bohyňou zeme (Gaiou). Niektoré epitetá Gaii a Demeter sú podobné, čo poukazuje na totožnosť ich povahy. Vo väčšine mýtov a kultov je Demeter „matkou obilia" alebo „matkou zeme". V starších chtonických kultoch bola bohyňa zeme spojená s podsvetím a v tajných obradoch (mystériách) Demeter a Persefona zdieľajú dvojitú funkciu smrti a plodnosti. Démétér je darkyňou tajných obradov a darkyňou zákonov obilného poľnohospodárstva. Príležitostne bola stotožňovaná s Veľkou matkou Rhea Kybelé, ktorá bola uctievaná na Kréte a v Malej Ázii za hudby cimbalov a obradov obsahujúcich násilie. Zdá sa, že vlčie maky boli spájané s kultom Veľkej matky.
Ako bohyňa poľnohospodárstva alt=Demeter na tróne a vystierajúca ruku v požehnaní ku kľačiacej Metaneire|náhľad|Demeter na tróne a vystierajúca ruku v požehnaní ku kľačiacej Metaneire, ktorá obetuje tri klasy obilia (asi 340 pred Kr.) alt=Eleusínska trojica|náhľad|Eleusínska trojica: Persefona, Triptolemos a Demeter (Rímska kópia Veľkého eleusínskeho reliéfu v Národnom archeologickom múzeu v Aténach z mramorového basreliéfu z Elefsiny, 440 - 430 pred Kr., datovaná do obdobia raného cisárstva a umiestnená v Metropolitnom múzeu umenia). V epickej poézii a Hesiódovej Teogónii je Demeter Matkou obilia, bohyňou obilnín, ktorá poskytuje obilie na chlieb a žehná jeho zberačom. V Homérovej Iliade blonďavá Demeter s pomocou vetra oddeľuje zrno od pliev. Homér spomína Thalysiu, grécky sviatok úrody prvých plodov na počesť Demeter . U Hésioda modlitby k Diovi Chthoniosovi (chtonickému Diovi) a Demeter pomáhajú, aby úroda bola plná a silná. To bola jej hlavná funkcia v Elefsine a stala sa panhelénskou. Na Cypre bola „zberom obilia" damatrizein. Demeter bola zeidoros arοura, homérska „Matka Zem arοura", ktorá darovala obilie.Nilsson, (1967), Geschichte Vol I, 461-466
Väčšina epitet o Demeter ju opisuje ako bohyňu obilia. Jej meno Deo v literatúre pravdepodobne súvisí s krétskym slovom deai označujúcim obilniny. V Atike ju nazývali Haloas (mlatba) podľa najstaršej predstavy o Demeter ako o matke obilia. Niekedy ju nazývali Chloe (zrelé zrno alebo čerstvo zelené) a niekedy Ioulo (ioulos: obilný snop). Chloe bola bohyňou mladého obilia a mladej vegetácie a „Iouloi" boli piesne o úrode na počesť bohyne. Ženci nazývali Demeter Amallophoros (prinášajúci snopy) a Amaia (žnica). Bohyňa bola darkyňou hojnosti jedla a bola známa ako Sito (obilia) a Himalis (hojnosti ). Chlieb z prvej úrody - plodov sa na Demeterinu počesť nazýval talysiánsky chlieb (Thalysia). Obetné koláče spaľované na oltári sa nazývali "ompniai" a v Atike bola bohyňa známa ako Ompnia (súvisí s kukuricou). Tieto koláče sa obetovali všetkým bohom.
Na niektorých slávnostiach sa bohyni obetovali veľké bochníky (artoi) a v Boiótii bola známa ako Megalartos (veľkého bochníka) a Megalomazos (veľkej masy alebo veľkej kaše). Jej funkcia sa rozšírila na vegetáciu všeobecne a na všetky plody a mala epitetá eukarpos (dobrej úrody), karpophoros (nositeľka plodov), malophoros (nositeľka jabĺk) a niekedy Oria (všetky plody sezóny). Tieto epitetá poukazujú na totožnosť v prírode s bohyňou zeme.Farnell Cults III,33-38Nilsson(1967) Geschichte Vol I, ,412,467-478Cole(1994) in Placing the gods 201-202
Ústredným motívom v eleusínskych mystériách bolo opätovné spojenie Persefony s jej matkou Demeter, keď sa nové plodiny spojili so starým semenom, čo bola forma večnosti.
Podľa aténskeho rétora Isokrata boli Demeterinými najväčšími darmi ľudstvu poľnohospodárstvo, ktoré dalo ľuďom civilizovaný spôsob života, a mystériá, ktoré dávajú zasväteným osobám vyššie nádeje v tomto i v posmrtnom živote.
Tieto dva dary boli v Démétriných mýtoch a mysterióznych kultoch úzko prepojené. Demeter je darkyňou mystických obradov a darkyňou civilizovaného spôsobu života (učí zákony poľnohospodárstva). Jej epiteton Eleusinia ju spája s eleusínskymi mystériami, v Sparte však mala Eleusinia skoršie použitie a pravdepodobne išlo skôr o meno než o epiteton. Demeter Thesmophoros (dávajúca zákony) je úzko spojená so zákonmi obilného poľnohospodárstva. Sviatok Thesmoforia sa slávil v celom Grécku a bol spojený s formou agrárnej mágie. V blízkosti Fenea v Arkádii bola známa ako Demeter Thesmia (zákonodarkyňa) a podľa miestnej verzie dostávala obrady.Stalmith in GRBS48 (2008), 127
Démeteriným emblémom je vlčí mak, jasne červený kvet, ktorý rastie medzi jačmeňom.
Ako bohyňa zeme a podsvetia Okrem úlohy bohyne poľnohospodárstva bola Demeter často uctievaná aj ako bohyňa zeme, z ktorej vyrastá úroda. Jej individualita bola zakorenená v menej rozvinutej osobnosti Gaie (zeme). V Arkádii bola Demeter - Melaina (čierna Demeter) zobrazovaná ako hadovlasá s konskou hlavou, ktorá drží holubicu a delfína, čo malo možno symbolizovať jej moc nad podsvetím, vzduchom a vodouJeffery (1976), 23Pausanias |8.42.1–4. Kult Demeter v tomto regióne súvisel s Despoinou, veľmi starou chtonickou bohyňou. Demeter má so svojou dcérou Persefónou spoločnú podvojnú funkciu smrti a plodnosti. Táto podvojnosť sa používala aj v klasickom období (Thesmophoroi, Dvojmenné bohyne) a najmä v prísahe: „Pri dvoch bohyniach"Stalmith v GRBS48(2008) 118-119.
V kulte Flya bola uctievaná ako Anesidora, ktorá posiela dary z podsvetiaAnesidora: nápis na pozadí jej postavy na bielom kylixe v Britskom múzeu, B.M. 1881,0528.1, z Noly, namaľovaný maliarom z Tarquinie, cca 470–460 pred Kr. (British Museum on-line catalogue)Hésychios z Alexandrie .
V Sparte bola známa ako Demeter-Chthonia (chtonická Demeter). Po každom úmrtí sa mal smútok ukončiť obetou bohyni. Pausanias sa domnieva, že jej kult bol zavedený z Hermionu, kde bola Demeter spojená s Hádom. V miestnej legende bola dutina v zemi vstupom do podsvetia, ktorým mohli duše ľahko prejsť.Farnell Cults III,48-49 Farnell III,48 V starovekej Ilii sa nazývala Demeter-Chamyne (bohyňa zeme), v starom chtonickom kulte spojenom so zostupom k Hádovi. V Levadii bola bohyňa známa ako Demeter-Európa a spájali ju s Trofóniom, starým božstvom podsvetia. Trofóniova veštiareň bola známa už v starovekuFarnell Cults III,30-31 Farnell III,30.
Pindar používa zriedkavý epiteton Chalkokrotos (bronzovo znejúca). V Démétriných mystériách sa používali bronzové hudobné nástroje a pri hudbe činelov sa uctievala aj Veľká matka Rhea-KybeléRaubitschek-Jane Biers, in MVSE vol. 31-32 (1997-1998), 53. MVSE (1997-1998), 53.
V strednom Grécku bola Demeter známa ako Amfiktyonis (z obydlí-kruhu), v kulte bohyne v Antele pri Termopylách (horúce brány). Bola patrónkou antickej bohyne Amfiktyónie. Termopyly sú miestom horúcich prameňov považovaných za vchody k Hádovi, keďže Demeter bola v starších miestnych kultoch chtonickou bohyňouJeffery (1976), The city states, 72-73.
Aténčania nazývali mŕtvych „Demetrioi" a to môže odrážať spojenie medzi Demeter a starovekým kultom mŕtvych, ktoré súviselo s agrárnou vierou, že z mŕtveho tela vzklíči nový život, ako zo zakopaného semena vzniká nová rastlina. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o vieru, ktorú zdieľali zasvätenci v Demetriných mystériách, ako ju interpretoval Pindar: „Blahoslavený je ten, kto videl skôr, ako sa dostal pod zem, lebo pozná koniec života a pozná aj jeho božský začiatok".