Kategória alebo kategoriálny významový útvar je relatívne základný a najvšeobecnejší významový útvar, ktorý je výsledkom poznania všetkých entít reality z istého (napríklad filozofického, špeciálnovedného atď.) hľadiska. Je výsledkom poznania najvšeobecnejších stránok reality a implikuje významový útvar transhorizontová realita.
Dôležitými druhmi kategórií sú najmä filozofické kategórie, všeobecnovedné kategórie a špeciálnovedné kategórie.
Treba odlišovať kategóriu a pojem kategórie. Pojem kategórie zaviedol do filozofie Aristoteles.
Kategória podľa Aristotela Kategória je základný rod bytia, trieda predikátov, ktoré sa dajú použiť na každý predmet. Existuje 10 kategórií: vec, kvantita, kvalita, vzťah, miesto, čas, poloha, manie, činnosť, trpenie. Na inom mieste Aristoteles vyčleňuje len tri kategórie: vec, vlastnosť, vzťah.
Kategória podľa Kanta Kategória sú čisto formálne podmienky poznania, ktoré zabezpečujú jeho všeobecnosť a nevyhnutnosť. Kategórie sa nevzťahujú na poznávaný objekt, ale patria k rozumu ako schopnosti poznania. Kategórie sa odvodzujú od štyroch základných hľadísk, podľa ktorých sa delia všetky súdy (kvalita, kvantita, vzťah, modalita) a podľa troch možných druhov súdov v rámci každej zo štyroch skupín: kategórií je tak dvanásť, a síce: 1. kategórie kvantity: jednota, mnohosť, všetkosť 2. kategórie kvality: 3. kategórie relácie: realita inherencia a subzistencia negácia kauzalita a dependencia limitácia komunita 4. kategórie modality: možnosť -nemožnosť existencia - neexistencia nevyhnutnosť - náhodnosť
Kategória podľa Černíka Podľa Černíka sú filozofické kategórie koncentrovaným vyjadrením materiálneho a duchovného zmocňovania sa sveta. Ich formovanie sa sprostredkuje celými dejinami ľudského myslenia a spoločenskej praxe. Vzhľadom na ich krajne všeobecný charakter je ich vývin relatívne pomalý a možnosť systematicky ich spracovať vzniká až na pomerne vysokom stupni vývinu praxe a poznania.
Pozri aj Kategoriológia
Kategória:Ontológia