Óndra Łysohorský, vlastným menom doc. PhDr. Ervín Goj (* 6. júl 1905, Frýdek – † 19. december 1989, Bratislava), bol básnik píšuci básne v lašskom nárečí, ktoré pozdvihol na básnický jazyk, ale aj v nemčine a v ruštine.
Navštevoval Nemecké gymnázium v Ostrave a neskôr študoval francúzštinu, nemčinu a češtinu na Nemeckej univerzite v Prahe. Usadil sa na Slovensku, kde pôsobil ako stredoškolský profesor v Kremnici, Trnave a Bratislave.
Od roku 1939 žil v Sovietskom zväze, kde sa pripojil k česko-slovenskej vojenskej jednotke a bol osobným učiteľom francúzštiny generála Ludvíka Svobodu.
V 50. rokoch sa stal vedúcim katedry jazykov na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru v rokoch 1966 a 1970.
Dielo Spjewajuco piaść (1934) Hłos hrudy (1935), Wybrane wérše (1936), Lašsko poezyja (1931 – 1937), Aj lašske řéky płynu do mořa, antológia (1958), Jediný pohár. Výbor z veršů (1964), Lašsko poezyja 1931 – 1977, súborné dielo pod patronátom UNESCO (1988)
Preklady Štyri zbierky vyšli počas jeho pobytu v ZSSR v preklade laureáta Nobelovej ceny Borisa Pasternaka, Mariny Cvetajevovej a iných básnikov Песнь о матери / Pesň o materi Земля моя / Zemľa moja Песни о солнце и земле / Pesni o solnce i zemle Стихотворения / Stichotvorenija Brázdou k vesmíru Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1960, v preklade Štefánie Pártošovej a Ľubomíra Feldeka Korom, te légy a mérce, 1962
Externé odkazy Óndra Łysohorský (cz) Recenzia knihy Poručénstwo - Odkaz (cz) Pavel Gan: Jak jsem po 2. sjezdu spisovatelů přispĕl ke zmrtvýchvstání slezského evropského básníka Óndry Łysohorského (cz)
Kategória:Narodenia v 1905 Kategória:Úmrtia v 1989 Kategória:Českí básnici Kategória:Slovenskí básnici Kategória:Spisovatelia píšuci po lašsky