Užská župa resp. Užská stolica resp. Užský komitát (iné názvy: Uh, zastarano: Ung, Ungvárska stolica, Ungská stolica; , ) bola župa resp stolica resp. komitát v Uhorsku.

V súčasnosti sa približne tretina územia bývalej župy nachádza na Slovensku, asi dve tretiny na Ukrajine a dve obce v Maďarsku (Záhony a Győröcske). Na Slovensku sa pre príslušný región používa pomenovanie Zemplín (ktorého súčasťou bola Užská župa v rokoch 1918 až 1923), pre východnú časť regiónu niekedy aj Východný ZemplínSobrance a okolie.

Charakteristika Užská župa sa rozprestierala na území s rozlohou 3 230 km² (stav v roku 1910) a susedila s Poľskom (resp. od konca 18. storočia do roku 1918 s rakúskou krajinou Halič, v súčasnosti súčasť Poľska a Ukrajiny) a Berežskou, Sabolčskou a Zemplínskou župou.

Župa bola zo severu ohraničená masívom Karpát, z juhu riekami Tisa a Latorica a zo západu riekou Laborec. Užskou župou tiež pretekala rieka Uh, od ktorej je odvodený i jej samotný názov.

Centrum Administratívnym centrom komitátu a stolice bol Užhorodský hrad, neskôr mesto Užhorod. V 15. storočí stoličná šľachta zasadala aj v Pavlovciach nad Uhom.

Rody vládnucich županov Od roku 1322 zvyčajne a od roku 1628 dedične zastávali post župana (neskôr hlavného župana) Drugetovci.

História Uhorsko thumb|Bývalý župný dom v Užhorode Užský komitát vznikol počas 11. storočia. Počas 13. storočia sa komitát zmenil na šľachtickú (zemiansku) stolicu. Užská stolica, rovnako ako iné, sa delila na štyri slúžnovské okresy. Výkazy z roku 1773 uvádzajú tri slúžnovské okresy v Užskej stolici - Užhorodský (), Sobranecký (), Kapušiansky ().

Užhorodský okres však zaberal viac ako polovicu stolice, preto sa koncom 18. storočia od neho oddelil Seredniansky okres a neskôr vznikol aj Perečínsky okres. V roku 1910 bola teda Užská župa rozdelená do nasledujúcich okresov: Užhorodský okres (), sídlo Užhorod Veľkokapušanský okres (), sídlo Veľké Kapušany Sobranecký okres (), sídlo Sobrance Veľkoberezniansky okres (), sídlo Veľké Berezné Perečínsky okres (), sídlo Perečín Seredniansky okres (), sídlo Seredné Mesto Užhorod malo navyše zriadený vlastný mestský magistrát ().

Medzivojnové obdobie thumb|right|Užská župa na východe Slovenska V roku 1918 sa územie Užskej župy s výnimkou dvoch obcí stalo súčasťou Česko-Slovenska, čo bolo definitívne potvrdené Trianonskou mierovou zmluvou v roku 1920). Tretina územia pripadla v rámci ČSR Slovenskej krajine, zvyšné dve tretiny vo východnej časti Podkarpatskej Rusi. Obce Záhony a Győröcske a priľahlé územie na ľavom brehu Tisy sa stali súčasťou Sabolčskej župy (), neskôr od roku 1923 Sabolčsko-Užskej župy ().

V Česko-Slovensku sa slovenská časť Užskej župy spojila so Zemplínskou župou. Tento stav trval do roku 1923, keď bola zriadená Košická veľžupa, pod ktorú prešla aj bývalá Užská župa. V roku 1928 bolo župné zriadenie na Slovensku zrušené a územie bývalej Užskej župy bolo rozčlenené na okresy. Tento stav trval až do rozpadu ČSR v roku 1939.

Druhá svetová vojna Počas druhej svetovej vojny pripadla prevažná časť česko-slovenského územia bývalej Užskej župy horthyovskému Maďarsku. V roku 1938 pripadli Maďarsku pohraničné česko-slovenské obce, ktoré boli presunuté pod správu Zemplínskej a Sabolčskej župy. V marci 1939 bola Maďarskom úplne anektovaná Podkarpatská Rus a v dôsledku týchto zmien bola opätovne zriadená Užská župa s centrom v Užhorode.

Opätovne zriadená župa sa delila na dva okresy: Veľkokapušanský okres (), sídlo Veľké Kapušany Užhorodský okres (), sídlo Užhorod Mesto Užhorod malo opätovne zriadený mestský magistrát.

Na území Slovenskej republiky počas druhej svetovej vojny existovala Šarišsko-zemplínska župa, pod ktorú spadalo niekoľko obcí bývalej uhorskej Užskej župy, ktoré nepripadli Maďarsku.

Po roku 1945 Po vojne boli medzivojnové hranice medzi ČSR a Maďarskom obnovené. Východná časť bývalej Užskej župy (spolu s celou Podkarpatskou Rusou) sa stala súčasťou Ukrajinskej SSR v rámci Sovietskeho zväzu pod názvom Zakarpatská oblasť. Hranica medzi ČSR a ZSSR bola v niektorých miestach (okolie Užhorodu, severný a južný cíp slovensko-ukrajinskej hranice) mierne upravené voči hraniciam medzi predvojnovou Slovenskou krajinou a Podkarpatoruskou zemou (krajinou). Maďarsku po zrušení Viedenskej arbitráže opätovne pripadli dve obce Záhony a Győröcske, ktoré dodnes patria ku Sabolčsko-sátmarsko-berežskej župe.

V Česko-Slovensku bolo obnovené krajinské zriadenie spred vojny, ktoré trvalo do roku 1949. Vtedy vzniklo nové administratívne členenie a bývalá Užská župa sa rozdelila medzi Prešovský a Košický kraj. V roku 1960 boli tieto kraje spojené do Východoslovenského kraja.

V súčasnosti je ukrajinská časť bývalej župy súčasťou ukrajinského regiónu Zakarpatská oblasť. Slovenská časť je súčasťou Košického a malá časť Prešovského kraja. Súčasné členenie sa však nezhoduje s členením z obdobia rokov 19491960.

Súčasnosť Ekonomika Okres Sobrance patrí medzi najchudobnejšie na Slovensku, s najnižšou priemernou mzdou na Slovensku.

Turistický ruch Drevené cerkvi v Ruskej Bystrej a v Inovciach sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Územie je pokryté vinohradmi, medzi najznámejšie patria vinohrady v obciach Tibava a Orechová. Za návštevu určite taktiež stoja zrúcaniny hradov a opevnení v Podhorodi a Choňkovciach (Tibavské hrady).

Národnosti v rámci slovenskej časti župy V severnej časti župy žili Rusíni (v obciach Beňatina, Podhoroď a Hlivištia). Slováci žili na západ od Užhorodu, kde jazykovú hranicu tvorí rieka Uh (ale aj v jazykových ostrovoch ako dediny Vysoká nad Uhom či Seredne). Maďari obývali časť medzi Uhom a Latoricou (ale na severe napríklad aj Pinkovce, Svätuš, Kristy či Tašuľa). To bolo zároveň spojené s reformovaným náboženstvom.

Referencie

Ďalšia literatúra

Pozri aj Dolný Zemplín Zoznam obcí Užskej župy Užhorodská župa (Česko-Slovensko)

Iné projekty

Kategória:Župy v Uhorsku