thumb|Milan Michal Harminc, Hlavná budova Slovenského národného múzea thumb|Milan Michal Harminc, busta v Kulpíne, Srbsko Milan Michal HarmincHARMINC, Milan Michal. In: (* 7. október 1869 Kulpín, Rakúsko-Uhorsko – † 5. august 1964, Bratislava) bol slovenský architekt, jeden z najaktívnejších. Patril k tzv. „prvej generácii slovenských architektov“. Ako projektant a staviteľ bol činný 65 rokov (18861951).
Naprojektoval vyše 300 budov v Európe, z toho 171 na Slovensku. Postavil 108 kostolov (resp. chrámov) pre všetky konfesie. Niekoľko jej budov sa nachádza v Maďarsko (Budapešť a vidiecke mestá).
Životopis Detstvo a štúdium Narodil sa v Kulpíne pri Petrovci v Báčskej župe v Srbsku. V Kulpíne skončil základnú školu. Medzi rokmi 1881 a 1882 študoval na nemeckej škole v Buľkesi, teraz Maglić v Srbsku a v rokoch 18821883 na nemeckej akadémii v Novom Sade. Po absolvovaní Nemeckej obchodnej akadémie v Novom Sade pôsobil u svojho otca ako pomocník. Práve tu sa naučil rysovať staviteľské plány. Študoval stavebné konštrukcie ohľadom ktorých začal prezentovať vlastné nápady a riešenia.
Prax a pôsobenie Neskôr odišiel do Budapešti, kde sa presadil ako autodidakt. V roku 1887 vstúpil do Slovenského spolku. Bol jeho aktívnym členom. Pôsobil ako knihovník a neskôr aj ako predseda, tiež sa staral o spevokol, či divadelný krúžok – všestranne podporoval slovenský život. Vďaka tomu sa bližšie zoznámil aj so slovenským národným hnutím. Po absolvovaní vojenskej prezenčnej služby pracoval pre viacerých staviteľov a firmy napr.: u Jána N. Bobuľu, vo firme Schikedanz a Herzog (18941896), tiež vypomáhal architektovi Kauserovi.
Po nadobudnutí mnohých skúseností si ako dvadsaťosemročný 1. apríla 1897 založil vlastnú projekčnú a staviteľskú kanceláriu v Budapešti. Mal už na to isté prevádzkové predpoklady a vytvoril si vlastný okruh spolupracovníkov. Na začiatku sa venoval predovšetkým projektovaniu obytných a rodinných domov – na Slovensku najmä v Turci a Liptove. V roku 1902 v Liptovskom Mikuláši navrhol vilku pre Dr. E. Stodolu v duchu romantického secesného folklorizmu. Navrhol aj zopár kostolov, administratívnych, či kultúrnych stavieb. Murársku a tesársku majstrovskú školu vykonal v roku 1904. O štyri roky neskôr zložil staviteľskú skúšku a získal kvalifikáciu a titul staviteľa. V tom istom období spoznal vo Viedni Annu Holcovú zo Žiliny, s ktorou sa aj oženil v roku 1904 v Žiline .
V roku 1914 zmenil svoje pôsobisko a presťahoval sa na Slovensko do Liptovského Mikuláša, kde v rokoch 19161918 vlastnil projekčnú a staviteľskú firmu. Bol presvedčený, že práve tu sa bude sústreďovať celý slovenský život. V 1920 bol zvolený za člena Ústredne všetkých staviteľských korporácii a v rokoch 1921 až 1923 pôsobil ako predseda Organizačnej jednoty staviteľov Slovenska. V tomto období (1922) sa presťahoval do Bratislavy, kde pracoval ako samostatný architekt až do ukončenia aktívnej projektovej činnosti v roku 1951. V 1953 bol menovaný prvým čestným členom Zväzu slovenských architektov. Zomrel ako 94-ročný 5. augusta 1964 v Bratislave.
Význam Slovenský národ už pred prvou svetovou vojnou účinkoval na širokom poli tvorivých činností, nie len na poli literárnom, ale i na poli stavebníctva. Jeho dielo je príkladom rozvoja architektúry od klasicizmu po súčasnú architektúru funkcionalizmu. Vyrastal v Budapešti kde sa ako sedemnásťročný mladík svojou prácou, talentom a snahou o vzdelanie dopracoval od robotníckeho zamestnania, cez stavebnícke skúšky po skúseného tvorcu slovenskej architektúry. Na Slovensku staval monumentálne objekty pozdvihujúc sebadôveru slovenského ľudu a svojou činnosťou ovplyvnil mladšie generácie architektov. Staval monumentálne banky, múzeá, sanatóriá, školy, nemocnice, administratívne budovy a tiež kostoly pre mnohé konfesie, ktoré tvoria značnú časť jeho diela v rozmanitých štýloch až po funkcionalizmus s jednoduchosťou masy a jej členenia.
Život v skratke Narodil sa 7. októbra 1869 v srbskom Kulpíne ako jedno z ôsmich detí Pavla Harminca a Johanny, rod. Čapelovej. V rokoch 18811883 chodil na nemeckú školu v Bulkese a obchodnú akadémiu v Novom Sade. Roku 1886 odišiel do Budapešti, kde do roku 1897 pracoval postupne vo firme Neuschloss, u staviteľa Jána Nepomuka Bobulu a architekta Alberta Schikedanza. Stal sa členom tunajšieho Slovenského spolku. Roku 1897 si v Budapešti založil vlastnú staviteľskú kanceláriu. Roku 1904 sa oženil s Annou Holcovou. Rok po roku sa im narodili synovia Milan (budúci architekt), Ivan (budúci právnik) a dcéra Oľga. Roky 19061907 – stavba rímskokatolíckeho kostola v Černovej, ktorý projektoval Roku 1908 získal staviteľský diplom za návrh budovy Slovenského národného múzea v Martine. Roku 1915 sa presťahoval do Liptovského Sv. Mikuláša, kde si otvoril projekčnú a staviteľskú kanceláriu. Roku 1916 projektoval Szontághovo sanatórium Palace v Novom Smokovci. Roku 1920 sa stal členom Ústredia stavebných korporácií. V rokoch 19211923 bol prvým predsedom Organizačnej jednoty staviteľov pre Slovensko. V tom čase už býval v Bratislave. Roku 1925 projektoval budovu Tatra banky v Bratislave. Roku 1928 projektoval hotel Carlton a Zemědelské múzeum (neskôr SNM) v Bratislave, ktorého priečelie sochársky dotvoril František Úprka. Roku 1931 projektoval novú budovu SNM v Martine. Roku 1932 podľa jeho projektu realizovali nové sanatórium Palace Dr. Szontágha v Novom Smokovci. Roku 1934 projektoval evanjelický kostol na Legionárskej ulici v Bratislave. Roku 1936 dokončili ním projektovaný Dom slovenskej ligy s pasážou a kinom v Bratislave. Roku 1952 dokončili ním projektované vojenské sanatórium v Novej Polianke Roku 1953 sa stal čestným členom Zväzu slovenských architektov. Zomrel 5. augusta 1964 v Bratislave, kde je na Evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne aj pochovaný.
Činnosť 18861890 : práca vo firme Neuschlos 18931894 : kreslič a projektant u Jána N. Bobulu 18941897 : u architekta A. Schikedanza 18971915 : majiteľ projekčnej a staviteľskej kancelárie v Budapešti 1915 : v Liptovskom Mikuláši 19221951 : architekt v Bratislave
Tvorba
M. M. Harminc bol asi najproduktívnejším architektom 20. storočia. Premeny architektúry konca 19. stor. a prvej polovice 20. storočia sú viditeľné v jeho vyše tristo projektoch, ktorých je autorom. Ich hodnota nie je v tvorbe nového architektonického tvaroslovia. Bol majstrom v používaní adekvátneho tvaroslovia a celkového pôsobenia svojej budovy v danom prostredí, hlavne v mestskom. Jeho tvorbu možno rozdeliť do troch období, kde možno identifikovať znaky troch výtvarných prúdov európskej architektúry.
Prvé obdobie Patria sem jeho počiatky a tiež činnosť pred prvou svetovou vojnou, keď za rakúsko-uhorskej monarchie pôsobil v Budapešti. V tomto období väčšinou projektoval rodinné domy a vilky, zopár menších administratívnych i kultúrnych budov a kostoly. Po výtvarnej stránke je jeho tvorba ovplyvnená romantizujúcim pseudohistorizmom. Prešiel od používania štukových dekoratívnych článkov na priečeliach k skladbovému zjasneniu a zjednodušeniu.
Rodinné domy, vily a nájomné domy Pred vojnou postavil v Budapešti asi 45 domov.
Dom Aladára v Budapešti (1897 – 1898) – typický príklad reprezentatívneho nájomného domu. Ide o voľne stojacu dvojposchodovú budovu s manzardovou strechou postavenú v konštrukčnom a dispozičnom trojtrakte. Fasády sú riešené rozdielne. Kým bočné a zadná sú jednoduché a hladké, uličná fasáda je bohato zdobená s prvkami pseudobarokového historizmu. Nájomný dom pre A. Bulyovszkého, Budapešť (1899 – 1901) Nájomný dom Pála Joanovicsa, Budapešť (1901 – 1902) Dom Zimányho, Dolný Kubín (1902) Slovenský dom Dr. Stodolu, Liptovský Mikuláš (1902) – vila, ktorej dal romantický vzhľad zdrobneného zámku. Tento dojem umocnil dominujúcou vežičkou, ktorou vedie hlavný vstup priamo do spoločenských priestorov prízemia. Vila bola vsadená do pekného parkového prostredia. Nachádzal sa v nej aj parkový domček vo folkloristickom štýle. Dom Dr. Markoviča, Nové Mesto nad Váhom (1904) Nájomný dom pre J. Kellera, Budapešť (1906) Dom Dr. J. Kohúta, Martin (1908)
Verejné stavby Bývalá Slovenská banka v Ružomberku (19011902) Jeho cesta k funkcionalistickej architektúre viedla všetkými prejavmi architektonickej tvorby druhej polovice 19. storočia. Práve na stavbe Slovenskej banky pokračoval vo svojej neozdobnej architektúre. Vlastná tvorba je podriadená požiadavkám praktického použitia, účelnosti a hlavne oslobodenie od ornamentiky. Tento nový smer, dodatočne nazvaný racionalizmus, vyhovoval životným pocitom novej spoločnosti.
Vzniku banky predchádzalo úsilie Jozefa Houdka, ktorý patril k zakladateľom priemyslu a bankovníctva v tomto regióne. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Továrne na drevovinu v Ružomberku, spoluzakladateľ Slovenskej papierne a Ružomberského úverového spolku (1879), z ktorého sa vyvinula Slovenská banka.
Táto stavba je jednou z najstarších stavieb v Ružomberku a patrila rodine Houdkovej. Tu sa narodila spisovateľka a prekladateľka Bohdana Makovická-Škeltétyová, manželka Jozefa Škultétyho. Ďalej sa tu narodil aj politik, publicista a národovec Ing. Ivan Houdek. Dom patril k významným strediskám slovenského národného života.
Dnešnou novou funkciou budovy je knižnica. Výhodou tejto knižnice je hlavne to, že sa nachádza v strede mesta na pešej zóne v tichom prostredí.
Biskupský palác, Vršac (Juhoslávia, dnes Srbsko) (19031904) – rezidencia srbského pravoslávneho biskupa postavená ako jednoloďový obdĺžnikový dvojtrakt. Hlavné priečelie je po výtvarnej stránke riešené v pseudoštýle barokového klasicizmu. Celá stavba pôsobí tektonicky vďaka pevnému podkladu – prízemie s vodorovnými škárami, a opticky odľahčenému poschodiu s hladkými stenami Okresný súd, Myjava (190406) Slovenské národné múzeum, Martin (190508)- ide o tzv. „staré“ múzeum v Martine. Na túto stavbu bola vypísaná súťaž, ktorú Harminc vyhral. Skladba vhodne poukazuje na výstavno-vedecký ráz, študijnú a pracovnú prevádzku muzeálnej činnosti. Dispozične a výtvarne vyrovnané riešenie. V prízemí sú umiestnené pracovné priestory a až na podlaží sú výstavné priestory. Hlavné priečelie obsahuje prvky klasicizujúcich architektonických článkov. Vstup je rámovaný klasicizujúcim portikom. Tatra banka, Martin (1910) Slovenská hospodárska banka, Trnava (191415)
Školy Hybe (1902) Skalica (1912) Pobedim (1904)
Chrámy náhľad|Kostol Panny Márie Ružencovej v Černovej v Ružomberku.
Evanjelický kostol Pribylina, ev. (190102) – jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria. Po prvý raz použitý Rabicov systém pre zavesenú gotizujúcu klenbu Veľká Kubrá (1905) – historizujúca stavba s jednoloďovým priestorom s polkruhovou apsidou a vežou predstavanou na ose hlavnej fasády kostola. Černová, r.k. (190607) – jednoloďový gotizujúciFarnosť Černová Prietrž, ev. (1907)- projektovaný v neohistorickom duchu Balassagyarmat, srbský pravoslávny chrám (1908) Báhoň, r.k. (1914) Liptovská Porúbka, ev. (1915) – projektovaný v neohistorickom duchu
Druhé obdobie Sa začalo v roku 1915, potom čo sa Harminc presťahoval na Slovensko. Po politických a spoločenských zmenách, patri Harminc k architektom, ktorým sa dostáva veľa projekčných možností. Od vplyvov budapeštianskych pseudohistorických a secesných princípov sa viac orientuje na európsku architektúru, ktorej silným zdrojom bolo Nemecko, ktoré prezentovalo výtvarné zásady „modernej oficiálnej monumentality“.
Rodinné domy, vily a nájomné domy Dom Pazzetiho, Liptovský Mikuláš (1916) Dom Dr. M. Mičuru, Bytča (1919) Dom Dr. E. Stodolu, Bratislava (1924) Dom Dr. Fábryho, Bratislava (192425) Dom Vágha, Nový Smokovec (1926) Vilka Lengyel, Nový Smokovec (1931) Dom s obchodom pre J. Fischera, Bratislava, Suché Mýto (192829)
Verejné stavby náhľad|Sanatórium doktora Szontágha, Nový Smokovec náhľad|Bankový palác Tatra banky (dnes Ministerstvo kultúry SR) dokončená v roku 1925
Továrenské budovy (garbiareň) Lacko-Pálka, Liptovský Mikuláš (1915/16);