right|250px|thumb|Juhovýchodná Európa po Berlínskom kongrese v roku 1878. Berlínska zmluva je medzinárodný dohovor, ktorý 1. júla 1878 podpísali predstavitelia Spojeného Kráľovstva, Rakúska-Uhorska, Francúzska, Nemecka, Talianska, Ruska a Osmanskej ríše na záver Berlínskeho kongresu. Jeho úlohou bolo upraviť Sanstefanskú mierovú zmluvu z 3. marca 1878.
Formálne existovala až do vypuknutia balkánskych vojen v rokoch 1912 – 1913. Niektoré jej klauzuly boli zmenené ešte pri spojení Východnej Rumélie s Bulharským kniežatstvom 6. septembra 1885 a pri vyhlásení bulharskej samostatnosti v roku 1908. Väčšina z klauzúl však platila aj po Prvej balkánskej vojne. Tie však postupne ničili všetky vzťahy medzi Bulharskom a ostatnými krajinami.
Výsledok Berlínskej zmluvy Zmluvou signatári uznali nezávislosť Rumunska, Srbska, Čiernej Hory. Priznali tiež autonómiu Bulharsku pod formálnou správou Osmanskej ríše. Bulharsko bolo rozdelené na Bulharské kniežatstvoJeho územie siahalo od severu Starej planiny až k dnešnej Sofijskej oblasti a zaberalo . a autonómnu provinciu Východná Rumélia (vznikla z južnobulharských území a bola podriadená tureckému sultánovi), čím sa zmarili plány Ruska na rusofilné Veľké Bulharsko.
Územné zisky Osmanské provincie Bosna a Hercegovina a bývalý sandžak Novi Pazar sa dostali pod správu Rakúska-Uhorska, aj keď formálne ostali súčasťou Osmanskej ríše. Severné MacedónskoV tom čase sa Macedónsko delilo na dve časti: tzv. Odrinské Macedónsko (Východné Macedónsko) a Bielomorské Macedónsko (Západné Macedónsko). sa dostalo pod správu Osmanskej ríše a severnú Dobrudžu získalo Rumunsko.
Tri novovzniknuté štáty sa neskôr prehlásili za kráľovstvá (Rumunsko v 1881, Srbsko v 1882 a Čierna Hora v 1910). Bulharsko vyhlásilo úplnú samostatnosť v roku 1908 po zjednotení s Východnou Ruméliou. Rakúsko-Uhorsko v roku 1908 anektovalo Bosnu a Hercegovinu, čím vyvolalo závažnú politickú krízu.
Zmluva tiež vyzvala na úpravu hraníc medzi Gréckom a Osmanskou ríšou, ktorá sa zavŕšila po dlhých rozhovoroch v roku 1881 odstúpením Tesálie Grécku.
Prvé prejavy Bulharov proti výsledku Berlínskej zmluvy
Bulharský národ bol znepokojený vývinom situácie a rozčlenením svojej krajiny na tri časti. Mnoho Bulharov ostalo v poddanstve Osmanskej ríše, preto sa proti tejto nespravodlivosti rozhodli konať a so želaním spojenia všetkých území a krajanov do Tretieho bulharského cárstva posielali petície, listy a telegramy cárovi Ferdinandovi I., Osmanskej ríši a západným krajinám. Tie sa však o situáciu na Balkánskom polostrove ďalej nezaujímali, a tak snahy bulharského obyvateľstva zostali nevypočuté. Obyvatelia sa však nevzdávali a rozhodli sa pokračovať a bojovať do poslednej kvapky krvi čoho výsledkom bolo vypuknutie Kresnensko-razlogského povstania dňa 5. októbra 1878.
Pozri aj Berlínsky kongres Kresnensko-razlogské povstanie
Referencie
Iné projekty
Zdroj Bobev B. : Úryvky z dejín Bulharska (1878 - 1944), Zefir, Sofia, 1992.
Kategória:Dejiny Bulharska Kategória:Dejiny Čiernej Hory Kategória:Dejiny Rumunska Kategória:Dejiny Srbska Kategória:Dejiny Turecka Kategória:Medzinárodné zmluvy