náhľad|Normálny vs. Aspergerov mozog náhľad|Autistické dieťa
Aspergerov syndróm je prenikavá porucha vývinu charakteristická najmä výrazným narušením v oblasti sociálnej interakcie, komunikácie, emocionálne neprimeraným správaním a motorickou neobratnosťou.
Medzi odborníkmi prebiehajú diskusie, či existuje rozdiel medzi Aspergerovým syndrómom (AS) a vysoko funkčným autizmom. Christopher Gillberg a Theo Peeters si kladú otázky, ako zaškatuľkovať Aspergerov syndróm: „je to extrémny variant normálneho vývoja s nižšou schopnosťou komunikácie a predstavivosti? Je to normálny autizmus s vyšším IQ a nadaním pre verbálnu komunikáciu? Je to úplne iná vývojová porucha?“Christopher Gillberg – Theo Peeters. 2008. Autismus – zdravotní a výchovné aspektyPraha: Portál, s. 31 V MKCH-10 je AS považovaný za samostatnú nozologickú jednotku. „Aspergerov syndróm má svoje špecifiká i problémy, ktoré môžu byť rovnako závažné, hoci kvalitatívne odlišné od ostatných porúch autistického spektra.“Kateřina Thorová. 2006. Poruchy autistického spektra Praha: Portál, s. 185
Kateřina Thorová rozlišuje nízko funkčný Aspergerov syndróm a vysoko funkčný Aspergerov syndróm. Deti s nízko funkčným variantom AS vykazujú vysokú mieru problémového správania, ktoré je náročné usmerniť výchovou. Takéto deti úzkostlivo vyžadujú od ostatných dodržiavanie rituálov. Ich správanie je výrazne repetitívne, niekedy až deštruktívne, majú nízku frustračnú toleranciu. Nutkavo nadväzujú kontakty s ostatnými bez ohľadu na situáciu alebo kontakt zanovito odmietajú. Majú narušenú schopnosť emocionálnej vzájomnosti a sociálne primeraného správania. Ich intelektuálne schopnosti sú zväčša v pásme priemeru až nadpriemeru, často sa u nich vyskytuje hyperaktivita alebo poruchy pozornosti. Pri vysoko funkčnom AS chýba výrazne problémové správanie a neochota k spolupráci. Takéto deti síce majú vyhranené záujmy, ale dokážu sa venovať aj iným činnostiam. Ich emocionálne reakcie sa od rovesníkov odlišujú len mierne, v sociálnych situáciach pôsobia naivne a nezrelo. Obvykle majú priemerné alebo nadpriemerné intelektuálne schopnosti. Väčšina jednotlivcov s AS sa nachádza niekde na kontinuu medzi týmito dvomi pólmi.Kateřina Thorová. 2006. Poruchy autistického spektra Praha: Portál, s. 191
Pomenovanie Porucha je pomenovaná podľa rakúskeho psychiatra Hansa Aspergera (1906 – 1980), ktorý ju v roku 1944 opísal v známom článku Autistische Psychopathen im Kindersalter. Asperger si u svojich detských pacientov všimol problémy v sociálnom správaní, zvláštnosti v komunikácii, obmedzené záujmy a motorickú neobratnosť. Asperger nazval túto kondíciu „autistická psychopatia“ a charakterizoval ju ako „abnormálnu štruktúru osobnosti“. Termín bol v roku 1981 nahradený pojmom Aspergerov syndróm. O rozšírenie jeho používania sa zaslúžila britská lekárka Lorna Wingová.Kateřina Thorová. 2006. Poruchy autistického spektraPraha: Portál, s. 37
Prejavy Prejavuje sa zníženou kvalitou sociálnej interakcie, vyžadovaním rituálov, obmedzeným alebo netypickým využívaním gestikulácie, stereotypnými záujmami, netypickou prozódiou alebo pedantickým vyjadrovaním, problémami s porozumením irónie, humoru alebo bežných prísloví a porekadiel. Intelekt je pri AS v pásme normy (t. j. IQ > 70), niektorí jedinci majú výrazne nadpriemerný intelekt (t. j. IQ > 130). Deti s Aspergerovým syndrómom však emocionálne a sociálne zaostávajú za svojim kognitívnym vývojom. Pre deti s Aspergerovým syndrómom je náročné pochopiť, ktoré správanie je primerané situácii a kontextu a ktoré nie. Nerozumejú významu slušnosti a zdvorilých gest, uniká im zmysel spoločenských formalít. Je pre ne problematické prijímať a primerane vyjadrovať komplimenty, kritiku či gratulácie. Ľudia s Aspergerovým syndrómom nedokážu byť flexibilní a prispôsobiví, zavádzanie zmien alebo nových aktivít je pre nich stresujúce. Jedinci s AS bývajú prehnane perfekcionistickí, často odmietajú začať s novou aktivitou, pokiaľ si nie sú istí, že ju dokážu dokonale zvládnuť. Majú vysoké štandardy, sú extrémne kritickí k vlastným chybám i k nedostatkom ostatných. Medzi silné stránky ľudí s AS patrí čestnosť, rešpektovanie pravidiel, spoľahlivosť, dôslednosť, cit pre detail.
Sociálne porozumenie Jedinci s AS majú značný problém s porozumením úmyslov, myšlienok, pocitov, túžob a zámerov iných. Táto schopnosť, nazývaná „teória mysle“, sa u bežných detí rozvíja okolo piateho roku veku. V tomto období dieťa dokáže na základe mimiky a gestikulácie a ďalších náznakov pomerne presne odhadnúť pocity a postoje ostatných. U jedincov s AS je však táto schopnosť oneskorená alebo narušená, často nedokážu porozumieť jemným neverbálnym signálom, napríklad výrazu tváre alebo tónu hlasu. Je pre nich náročné podľa mimiky, prozódie alebo gestikulácie odhadnúť mentálny a citový stav druhého človeka. Kvôli tomuto nedostatku často nesprávne odhadnú pocity druhého človeka a nezareagujú očakávaným a primeraným spôsobom, čo býva mylne interpretované ako chýbajúca empatia. Problém však obvykle nespočíva v nezáujme o toho druhého, ale v neschopnosti čítať reč tela.Tony Attwood. 2008. The Complete guide to Asperger's syndromeLondon: Jessica Kingsley Publishers, s.112-114
Sociálne správanie Tony Attwood ukazuje, že už malým deťom s AS často chýba motivácia zapojiť sa do spoločnej hry s rovesníkmi; uspokoja sa so samostatnou aktivitou alebo pozorujú hru ostatných detí. Dieťa s AS sa obvykle cíti bezpečnejšie v spoločnosti jedného kamaráta ako v skupine detí. Niektoré deti s AS sa vyhýbajú rovesníkom a vyhľadávajú spoločnosť výrazne mladších detí, prípadne dospelých, ktorí sú pre nich zaujímavejší a navyše sú tolerantnejší k ich zvláštnostiam. V prípade, že sa chcú hrať s rovesníkmi, nevedia, ako sa do hry zapojiť, robí im problémy porozumieť pravidlám bežných detských hier. Vyhovuje im, ak môžu vytvárať pravidlá a riadiť hru ostatných detí. Jednotlivci s AS majú malý záujem zapojiť sa do súťaživých hier alebo kolektívnych športov, tímový duch im je cudzí.Tony Attwood. 2005. Aspergerův syndrom. Porucha sociálních vztahů a komunikace. Praha: Portál, s. 35-36.
Tony Attwood upozorňuje na problémy, na ktoré narážajú deti, dospievajúci i dospelí s AS pri vytváraní priateľstiev. Domnievajú sa, že ak si niekoho obľúbia, ten druhý k nim má rovnako intenzívny pozitívny vzťah. Kvôli svojmu nedostatku v „čítaní“ neverbálnych signálov často nepostrehnú náznaky toho druhého, že o vzťah záujem nemá.Tony Attwood. 2005. Aspergerův syndrom. Porucha sociálních vztahů a komunikace. Praha: Portál, s. 53. Ak sa jedincovi s AS predsa len podarí nadviazať priateľský vzťah, je pre neho náročné priateľstvo udržiavať. Potrebuje poradiť, ako často sa má kamarátovi ozvať, o čom sa s ním má rozprávať, aké darčeky mu má kúpiť, ako riešiť konflikty a nedorozumenia.Tony Attwood. 2008. The Complete guide to Asperger's syndromeLondon: Jessica Kingsley Publishers, s.89
Typy sociálneho správania U ľudí s Aspergerovým syndrómom rozlišujeme päť typov sociálneho správania: osamelý, pasívny, aktívny, formálny a zmiešaný.
Pre deti s osamelou formou sociálneho správania je charakteristické odmietanie fyzického kontaktu (maznanie, hladenie) s rodičmi a ďalšími blízkymi osobami, vyhýbanie sa sociálnym situáciám, odmietanie komunikácie. Takéto deti nejavia záujem ani o kontakt s rovesníkmi. Nenadväzujú očný kontakt. Obvykle majú nízku mieru empatie a znížený prah bolesti.Kateřina Thorová. 2006. Poruchy autistického spektra Praha: Portál, s. 64
Pasívne deti kontakt s ostatnými akceptujú, ale samy ho iniciujú len zriedkavo. Sociálne aktivity (stretávanie s novými ľuďmi, oslavy) im však väčšinou neprinášajú potešenie. Majú obmedzenú schopnosť prejaviť svoje potreby, robí im problém zdieľať s ostatnými radosť, poskytnúť druhým útechu alebo sa s nimi deliť. Takéto deti majú veľmi nízku mieru spontaneity, bývajú pasívne, hypoaktívne.Kateřina Thorová. 2006. Poruchy autistického spektra Praha: Portál, s. 67
Aktívne deti sociálny kontakt rady a často iniciujú, nevedia však posúdiť primeranosť svojho správania, a preto sa často správajú nevhodne: dotýkajú sa cudzích ľudí, vstupujú do osobného priestoru druhých, oslovujú na ulici neznáme osoby a rozprávajú im o svojich špecifických záujmoch a podobne. Toto správanie odoláva pokusom o zmenu, pretože tieto deti majú problém porozumieť pravidlám sociálneho správania i kontextu situácie. Rady dokola rozprávajú o svojich zvláštnych záľubách, bez ohľadu na záujem poslucháča. Majú neobvyklú, bizarnú mimiku a neprimeraný očný kontakt („zízajú“ druhým do očí). U týchto detí sa často vyskytuje ADHD.Kateřina Thorová. 2006. Poruchy autistického spektra Praha: Portál, s. 70
Deti s formálnym správaním pripomínajú svojím prejavom skôr dospelých. Majú veľmi dobré vyjadrovacie schopnosti, ich reč však pôsobí strojene. V sociálnom styku sú odťažité, pôsobia chladným dojmom. Obľubujú spoločenské rituály a dbajú na ich dodržiavaní. Lipnú na pravidlách a normách správania, akékoľvek porušenie predpisov ich silne rozruší, reagujú afektom. Majú problém porozumieť irónii, humoru, metaforám. V sociálnom kontakte sú takíto jedinci veľmi naivní a úprimní, i keď sa to v danej situácii nehodí. Majú encyklopedické záujmy, o svojom hobby vedia neuveriteľne detailné a podrobné informácie.Kateřina Thorová. 2006. Poruchy autistického spektra Praha: Portál, s. 73
U detí so zmiešanými prejavmi kvalita sociálneho kontaktu značne kolíše. Ich prejavy sú rozmanité, závisia od kontextu a osoby, s ktorou nadväzujú kontakt. Vyskytujú sa u nich prvky všetkých štyroch predchádzajúcich typov správania.Kateřina Thorová. 2006. Poruchy autistického spektra Praha: Portál, s. 76
Prežívanie emócií Predstava, že ľudia s AS neprežívajú emócie, je mylná. Mnohí majú hlboké a intenzívne pocity, nedokážu im úplne porozumieť a vyjadrovať ich sociálne prijateľným spôsobom. Tony Attwood uvádza, že emocionálna zrelosť dieťaťa nedosahuje úroveň primeranú jeho veku a kognitívnym schopnostiam. Dieťa postráda schopnosti a slovnú zásobu pre vyjadrenie emócií. Vo vyjadrovaní emócií chýba jemnosť, svoje sklamanie, úzkosť alebo smútok prejavujú príliš intenzívne. Často sa objavujú silné záchvaty hnevu, ktoré vyvolá relatívne triviálna udalosť (napríklad drobná zmena programu). U jedinca s AS dochádza k častým a prudkým zmenám nálad.Tony Attwood. 2008. The Complete guide to Asperger's syndromeLondon: Jessica Kingsley Publishers, s. 130 – 133 Rovnako sa stáva, že jedinci s AS svoje emócie vyjadria príliš otvorene v nevhodnej situácii a uvedú kamaráta alebo skupinu rovesníkov do rozpakov.
Reč Napriek normálnemu kognitívnemu vývoju a dobrej slovnej zásobe majú deti s AS často problém s pragmatickou zložkou reči – je pre ne náročné viesť plynulú konverzáciu. Často vedú dlhé monológy o svojich obľúbených témach bez ohľadu na to, či daná problematika poslucháča zaujíma alebo nie. Mnohé deti notoricky skáču svojmu partnerovi do reči. Dôvodom týchto prerušení je problém odhadnúť, kedy nastane vhodný moment vstúpiť do rozhovoru. Deti s Aspergerovým syndrómom sa potrebujú naučiť počúvať partnera v konverzácii, vyjadrovať a prijímať komplimenty a kritiku. Nácvik by mal viesť k tomu, aby dieťa pochopilo, kedy nastane vhodný moment vstúpiť do konverzácie, ako zmeniť tému alebo udržať plynulosť konverzácie. Jednotlivci s AS majú tendenciu chápať mnohé symbolické alebo obrazné vyjadrenie doslovne, mätie ich irónia, humor, sarkazmus. Ich vlastná reč môže budiť pozornosť. Často je vyjadrovanie detí s AS veľmi pedantské a formálne presné, čím pripomína skôr reč dospelých ako rovesníkov. Mnohí jedinci s Aspergerovým syndrómom vymýšľajú vlastné neologizmy. Ich tón či prozódia môžu byť netypické pre daný jazyk alebo danú oblasť.Tony Attwood. 2008. The Complete guide to Asperger's syndromeLondon: Jessica Kingsley Publishers, s.202-227
Reč tela