Ľadová doba je dlhé obdobie (trvajúce minimálne niekoľko desiatok miliónov rokov) v dejinách Zeme vyznačujúce sa (relatívne) väčším znížením teploty a s tým spravidla spojeným veľkým rozšírením plôch pokrytých ľadom a ľadovcami. Ak dochádza k rozšíreniu ľadov(cov), často sa hovorí aj o zaľadnení a myslí sa tým buď obdobie, alebo samotná ľadová pokrývka.
Najstaršie doklady veľkého zaľadnenia (ľadovcové výbrusy a morény) dokladajú ľadovú dobu v období okolo 2,3 miliárd rokov. Nazývame ho Hurónske zaľadenie. Doložené je v Severnej Amerike a južnej Afrike.
Oveľa lepšie doložené je zaľadnenie pred 800 – 600 miliónmi rokov. Podľa teórie „Zem-snehová guľa“ vtedy trvalý oceánsky ľad siahal k alebo takmer k rovníku. Podľa niektorých názorov bol koniec tejto ľadovej doby príčinou tzv. kambrickej explózie.
Ďalšie ľadové doby sú uvedené v tabuľke. Súčasná paleogénno-neogénna ľadová doba sa začala asi pred 40 miliónmi rokov. Pred 2,588 miliónmi rokov sa pokles teplôt v priemere zintenzívnil, odvtedy hovoríme o štvrtohornom zaľadnení. V rámci štvrtohorného zaľadnenia sa relatívne prudko striedajú ľadové doby v užšom zmysle (trvajúce priemerne najprv 40 000 rokov, neskôr 100 000 rokov) s medziľadovými dobami – pozri ľadová doba (časť štvrtohôr).
Dnes známe veľké ľadové doby v dejinách Zeme Názov Trvanie (v miliónoch rokov pred dneškom) Perióda/Epocha Éra názov nie je ustálený (patrí sem aj štvrtohorné zaľadnenie) 40/30 - 0 neogén a paleogén kenozoikum názov nie je ustálený (miernejšia ľadová doba) 100 - 175 krieda a jura mezozoikum Permokarbónové zaľadnenie (Karoo) (zaľadnenie Gondwany) 360 - 260 karbón a perm paleozoikum Ordovicko-silúrske (Andsko-saharské) zaľadnenie 450 - 420 ordovik a silúr paleozoikum Varangersko-sturtské zaľadnenie („Zem-snehová guľa“) (2 zaľadnenia) 800 - 635 kryogenium (=varanger a sturt) neoproterozoikum Hurónske zaľadnenie 2100/2300 – 2400/2700 siderium, rhyacium, osirium paleoproterozoikum
Kategória:Ľadové doby