right|thumb|Poloha
Hont je v súčasnosti jedným zo slovenských kultúrnych regiónov. Patrí k najstarším slovenským regiónom a jeho územie je totožné s územím slovenskej časti bývalej Hontianskej župy, ktorej posledným sídlom boli Šahy. V niektorých turistických publikáciách sa južná časť regiónu nazýva aj Poiplie.
Územie susedí so slovenskými kultúrnymi regiónmi Tekov (na západe), Podpoľanie (na severe), Novohrad (na východe) a na juhu s Maďarskom (regióny Ostrihom a Pest-Pilis-Solt-Kiskun).
Dejiny
Dejiny do roku 1918 Územie, ktoré dnes nazývame Hont, bolo najpozdejšie v druhej polovici 10. storočia jedným zo štyroch územnosprávnych jednotiek Nitrianskeho kniežatstva. V roku 995 bol do vedenia tejto územnosprávnej jednotky dosadený knieža Hunt. Rozloha Hontianskeho kniežatstva koncom 10. storočia bola o niečo väčšia ako dnešný Banskobystrický kraj. Následným politickým vývojom v Uhorsku sa územie ako aj povaha Hontu, ako územnosprávnej jednotky menil. Už v 11. storočí sa napr. z hontianskeho kniežatstva vyčlenil nový Novohradský komitát.
V 11. storočí bolo kniežatstvo pretvorené na kráľovský komitát, ktorý sa v priebehu 13. storočia pretvoril na šľachtickú stolicu. V 13. storočí sa taktiež ustálilo územie Hontianskej stolice, ktoré bolo takmer nemenné až do roku 1918. V 14. storočí bolo ku Hontianskej stolici administratívne pripojené územie tzv. Malohontu, ktoré sa však nachádzalo medzi Novohradom a Gemerom, teda nemalo územnú spojitosť s Hontom. Malohont sa od Hontu odčlenil na prelome 18. a 19. storočia (Malohont sa pričlenil ku Gemeru, čím vznikla Gemerskomalohontská stolica).
Dejiny regiónu po roku 1918 Po 1. svetovej vojne sa na Parížskej mierovej konferencii rozhodlo o hraniciach novovzniknutého Československa, čo pre Hontiansku župu znamenalo rozdelenie medzi 2 štáty. Československo získalo 4/5 územia Hontu a Maďarskému kráľovstvu pripadla zvyšná 1/5.
Hontianska župa v Česko-Slovensku existovala do roku 1922, 1. januára 1923 sa stala súčasťou Zvolenskej (veľ)župy. V roku 1928 boli župy na území Slovenska zrušené. Viedenskou arbitrážou pripadla južná časť československého Hontu Maďarsku. Po 2. svetovej vojne boli obnovené tzv. predmníchovské hranice medzi ČSR a Maďarskom. V súčasnosti je väčšia časť slovenského Hontu súčasťou Banskobystrického kraja (celé alebo časti okresov Veľký Krtíš, Krupina, Banská Štiavnica, Zvolen, po jednej obci v okresoch Žarnovica a Žiar nad Hronom) a časť prináleží aj Nitrianskemu kraju (časti okresov Levice a Nové Zámky).
Cestovný ruch V regióne pôsobia štyri Oblastné organizácie cestového ruchu: OOCR Banská Štiavnica, OOCR Dudince, OOCR Tekov a OOCR Novohrad
Kultúrne pamiatky Banská Štiavnica (zapísaná v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO) Hrad Sitno Čabradský hrad (obec Čabradský Vrbovok) Opevnený kláštor Bzovík (obec Bzovík) Kaštieľ vo Svätom Antone Strážna veža – Vartovka pri Krupine Rímske kúpele v Dudinciach Minerálne pramene v Dudinciach Pustý kostol a vojenský bunker z medzivojnového obdobia (vo Veľkej Čalomiji) Kláštor premonštrátov (v Šahách) Kamenné obydlia v Brhlovciach a Lišove Vodný mlyn v Bohuniciach Svätotrojičný stĺp v Krupine Kamenné obydlia, vínne pivnice "chyžky" galéria masiek, keltské obydlie v Lišove Ľudové domy - tradičná ľudová architektúra - napr. v obciach Hrušov, Sucháň, Príbelce, Horné Plachtince a.i.
Prírodné zaujímavosti Spečený val (pozostatky opevnenia - nad obcami Bátovce, Pečenice) Priehrada Lipovina (Bátovce) Mäsiarsky bok (prírodná rezervácia) Štangarígeľ (Krupinské bralce, vrchol plochého návršia) Arborétum Kysihýbel – Banská Štiavnica (282 druhov drevín zo Severnej Ameriky) Arborétum Feľata – Rykynčice (Dolné Rykynčice) Travertínové kopy v Dudinciach Tesárske "dúpence" a Tesárska roklina (Hontianske Tesáre) Priehrada v Sebechleboch Priehrada v Krupine – Bebrava Štiavnické vrchy Sitno (najvyšší vrchol, zaujímavý výhľad, najmä z vysielača, ktorý je však verejnosti neprístupný) Štiavnické tajchy (umelé jazerá) Santovka (minerálna voda) Slatina (minerálna voda)
Mestá a obce Banská Štiavnica Dudince Krupina Šahy Zoznam obcí Hontianskej župy
Externé odkazy kniha v maďarčine o dejinách hontskej župy z roku 1882 : GYÜRKY, Antal. Ötvennégy év Hontvármegye torténetéböl 1820-1874. Váczon: G. Segédy, 1882. 296 s. - dostupné online v Digitálnej knižnici UKB.
www.regionhont.sk www.hontdejiny.sk
Kategória:Regióny na Slovensku