Karbonatit je zriedkavá intruzívna vyvretá hornina, ktorá obsahuje viac ako 50 % podiel karbonátov (uhličitanov). Vyskytujú sa vo forme výplní vulkanických prívodných komínov, dajok, sillov a brekcií, nakoľko karbonatitová láva je na povrchu nestabilná a na vzduchu rýchlo reaguje. Teplota karbonatitovej lávy sa pohybuje v intervale 500 – 600 °C.
Termín zaviedol v roku 1921 W. Ch. Brogger.www.geologie.estranky.cz - Přehled názvů hornin (Online) prístup: 18.1.2009
Vznik a zloženie Vznik karbonatitvých magiem je predmetom diskusií a v súčasnosti sa ich pôvod odvádza od nasledovných procesov: priamy vývoj pri veľmi nízkom stupni parciálneho tavenia a diferenciácia magmy v plášti nemiešateľnosť karbonatitovej a kremičitej taveniny extrémna frakčná kryštalizácia taveniny
V minulosti sa vedci domnievali, že medzi možné spôsoby vzniku patrí i magmatická asimilácia starších karbonátových hornín, no výskum izotopového zloženia tieto predpoklady nepotvrdil.
Prevládajúce oxidy karbonatitovej lávy sú CO2, Na2O a CaO. Oproti iným lávam sa karbonatity líšia aj vyšším obsahom nekompaktabilných prvkov (Ba, Cs, Rb). Medzi hlavné minerály karbonatitov patria predovšetkým uhličitany – napr. natrolit, ďalej apatit, barit, fluorit, z kremičitanov pyroxény, olivín, sodalit a nefelín.
Rozoznáva sa niekoľko druhov karbonatitov. Kalcitické karbonatity sa označujú ako sövity (hrubozrnné) a alvikity (jemnozrnné). Dolomitické karbonatity sa volajú beforsity.Krist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s. Existujú aj ďalšie typy železnatých a sodných karbonatitov.
Výskyt
Väčšinou ide o staré, proterozoické horniny (napríklad archaické kratóny Ruska, Brazílie, Austrálie, Indie, USA, Kanady a Škandinávie), zo súčasnosti je známe jediná sopka, eruptujúca karbonatitové horniny – Ol Doinyo Lengai v Tanzánii. Celkovo bolo nájdených asi 300 karbonatitiových lokalít.
Karbonatitový vulkanizmus je všobecne spojený s vnútroplatňovými extenznými štruktúrami, väčšinou v blízkosti ultrabázických alebo alkalických komplexovOružinský, V., 1993: Úvod do geológie ložísk rúd. Univerzita Komenského, Bratislava, 127 s. v asociácii s alkalickými silikátovými magmatitmi (ijolitmi, urtitmi, nefelínickými syenitmi, menej s pyroxenitmi, peridotitmi, kimberlitmi a lamprofýrmi).
Využitie Karbonatity môžu byť zdrojom prvkov vzácnych zemín, lantanoidov, uránu, fosforu, bária a iných nekompatibilných prvkov.
Referencie
Iné projekty .
Kategória:Vyvreté horniny