Apollo 14 bolo ôsmym americkým pilotovaným kozmickým letom v rámci programu Apollo a tretím, pri ktorom ľudia pristáli na Mesiaci. Výprava Apollo 14 mierila do oblasti Fra Mauro na západnej pologuli Mesiaca, kde malo pôvodne pristáť Apollo 13. Bola to posledná z tzv. H misií, cieľom ktorej bolo pristátie a takmer jeden a pol dňový pobyt na Mesiaci, pričom astronauti uskutočnili dva výstupy na jeho povrch. Posádka doviezla späť na Zem 42,80 kg mesačných vzoriek.
Posádka Alan B. Shepard, Jr. (2), veliteľ Stuart A. Roosa (1), pilot veliteľského modulu Edgar D. Mitchell (1), pilot lunárneho modulu
Záložná posádka Eugene A. Cernan, veliteľ Ronald E. Evans, Jr., pilot veliteľského modulu Joe H. Engle, pilot lunárneho modulu
Podporná posádka Philip K. Chapman Bruce McCandless II William R. Pogue C. Gordon Fullerton
Letoví riaditelia Pete Frank, oranžový tím Glynn Lunney, čierny tím Milton Windler, hnedý tím Gerald D. Griffin, zlatý tím
Emblém misie Letový emblém Apolla 14 navrhla jeho posádka. Dominantným prvkom tu je odznak astronautov, ktorý sa blíži k Mesiacu po vyznačenej trajektórii zo Zeme. Zlatý okraj nesie v spodnej časti mená astronautov Apolla 14 a v hornej časti názov misie. Autorom emblému je Jean Beaulieu.
Prípravy na let thumb|upright|left|Nosná raketa Saturn V roluje z montážnej haly Vehicle Assembly Building (VAB) k štartovaciemu komplexu 39A, 9. november 1970
Dňa 6. augusta 1969 NASA oficiálne oznámila zloženie posádky Apolla 13 a 14, pričom veliteľom Apolla 14 sa stal Alan Shepard, pilotom veliteľského modulu Stuart Roosa a pilotom lunárneho modulu Edgar Mitchell. V záložnej posádke sa začali pripravovať Eugene Cernan, Ronald Evans a Joe Engle. Štart Apolla 14 sa vtedy plánoval na júl 1970. Koncom novembra 1969 prišiel na Kennedyho vesmírne stredisko veliteľský a servisný modul kozmickej lode Apollo. Následne začali ich skúšky vo vákuovej komore. Dňa 24. novembra bol dodaný aj štartovací a pristávací stupeň lunárneho modulu, ktorý tiež podstúpil skúšky vo vákuovej komore. Potom došlo k zmenám v pôvodne plánovanom harmonograme letov programu Apollo. Dňa 4. januára 1970 riaditeľ NASA Thomas Paine oznámil, že misia Apollo 20, ktorá sa plánovala na december 1972, sa ruší a nosná raketa Saturn V, ktorá sa mala použiť pre tento let, sa namiesto toho upraví na dvojstupňový variant a použije na štart plánovanej vesmírnej stanice v roku 1972. Hlavným dôvodom tohto rozhodnutia bol znížený rozpočet NASA. Štart Apolla 14 sa kvôli tomu posunul na október alebo november 1970. V januári 1970 začali tiež na kozmodróm prichádzať prvé časti nosnej rakety Saturn V s výrobným číslom SA-509 a v polovici mesiaca sa začalo s jej zostavovaním vo Vehicle Assembly Building (VAB) na pohyblivom vypúšťacom zariadení.
thumb|Stuart Roosa (vľavo), Alan Shepard (v strede) a Edgar Mitchell počas záverečných predletových príprav, 29. január 1971
V apríli 1970 sa Apollo 13 počas letu k Mesiacu dostalo po výbuchu jednej z kyslíkových nádrží do vážnych problémov a dlhý čas hrozila aj smrť posádky. Pristátie na Mesiaci sa tak muselo zrušiť a astronauti sa našťastie vrátili naspäť na Zem. Vyšetrovanie tejto nehody spôsobilo ďalší odklad štartu Apolla 14. Dňa 7. mája 1970 Thomas Paine oznámil, že Apollo 14 neodštartuje skôr než 3. decembra a miestom jeho pristátia na Mesiaci bude hornatá oblasť v okolí krátera Fra Mauro, kde malo pôvodne pristáť Apollo 13. Výcvik hlavnej a záložnej posádky Apolla 14 medzitým pokračoval. Podobne aj zostavovanie nosnej rakety v montážnej hale VAB, ktoré sa dokončilo v polovici mája. Dňa 30. júna NASA oznámila, že kvôli nutným opravám a testom na základe výsledkov vyšetrovania nehody Apolla 13 sa štart štrnástky odkladá na 31. januára 1971. Koncom júna sa tiež skončili skúšky lunárneho modulu vo vákuovej komore a na začiatku augusta aj veliteľského a servisného modulu. Následne sa začalo s montážou ich zostavy. Dňa 4. novembra sa kompletne zostavená kozmická loď premiestnila do VAB a tam ju pripevnili na vrchol nosnej rakety. O päť dní neskôr, 9. novembra, sa celá zostava presunula na štartovací komplex 39A a 19. decembra bol dokončený celkový test systémov nosnej rakety. V priebehu 18. a 19. januára 1971 sa uskutočnilo skúšobné odpočítavanie a 30. januára o 01:00:00 miestneho času, čiže 28 hodín pred štartom, začalo finálne odpočítavanie.
Priebeh letu V nedeľu 31. januára 1971 astronauti vstávali o 10:06 miestneho času. Následne Alan Shepard, Stuart Roosa a Edgar Mitchell absolvovali poslednú lekársku prehliadku pred štartom a sadli si k raňajkám. Tradične sa podával steak a vajíčka. Pri raňajkách im spoločnosť robili Deke Slayton, riaditeľ operácií letových posádok, šéfastronaut Thomas Stafford, záložný veliteľ Eugene Cernan, záložný pilot veliteľského modulu Ronald Evans a záložný pilot lunárneho modulu Joe Engle. Potom nasledovalo obliekanie skafandrov a odchod z Budovy pilotovaných letov (Manned Spacecraft Operations Building). Astronauti spolu s dvoma technikmi a Slaytonom nasadli do špeciálne upravenej dodávky, ktorá ich doviezla k 14 km vzdialenému štartovaciemu komplexu 39A. Slayton z dodávky vystúpil pri Stredisku riadenia štartu (Launch Control Center). Veliteľ Alan Shepard nastúpil do veliteľského modulu ako prvý a po ňom nasledoval pilot lunárneho modulu Edgar Mitchell. O chvíľu neskôr sa k nim pridal pilot veliteľského modulu Stuart Roosa.
thumb|upright|left|Štart Apolla 14, 31. január 1971
Misia Apollo 14 nakoniec úspešne odštartovala s oneskorením 40 minút a 2 sekundy kvôli počasiu 31. januára 1971 o 16:03:02,57 miestneho času (21:03:02,57 svetového času) zo štartovacieho komplexu 39A v Kennedyho vesmírnom stredisku. Nosná raketa Saturn V s výrobným číslom SA-509 niesla na vrchole veliteľský modul pomenovaný Kitty Hawk a lunárny modul Antares. Navedenie na nízku parkovaciu obežnú dráhu Zeme a navedenie na translunárnu dráhu prebehlo bez problémov. Komplikácie nastali po odpojení kozmickej lode od stupňa S-IVB s pripojeným lunárnym modulom, s ktorým sa mali spojiť, a nepotrebný stupeň S-IVB odpojiť, aby celé súlodie mohlo letieť k Mesiacu podľa plánu. Pilotovi veliteľského modulu Stuartovi Roosovi sa totiž ani po troch opakovaných pokusoch nepodarilo úspešne spojiť veliteľský modul s lunárnym modulom. Západky na špici spojovacieho uzla, ktoré mali zabezpečiť pevné spojenie oboch lodí, nefungovali správne. Obe lode sa pri každom pokuse o pevné spojenie od seba iba zľahka odrazili. Eugene Cernan posádke nakoniec navrhol, aby Roosa držal veliteľský modul pomocou orientačných trysiek v čo najtesnejšej možnej blízkosti pri lunárnom module a Shepard v tom momente zatiahol pomocou prepínača na prístrojovom paneli spojovací uzol. Navrhnutý postup nakoniec fungoval bez problémov a veliteľský modul Kitty Hawk sa päť hodín po štarte pevne spojil s lunárnym modulom Antares, ktorý Roosa následne odpojil od stupňa S-IVB a s celou zostavou sa od neho vzdialil.
thumb|right|Shepard pózuje pri americkej vlajke na Mesiaci, 5. február 1971
Po štyri dni trvajúcom lete bolo Apollo 14 dňa 4. februára 1971 o 06:50 UTC manévrom LOI (Lunar Orbit Insertion – usadenie na obežnú dráhu Mesiaca) úspešne navedené na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Po ďalšej korekcii dráhy nasledovali previerky lunárneho modulu. Po odpočinku prestúpili 5. februára Shepard a Mitchell do lunárneho modulu Antares a začali s prípravami na jeho oddelenie od materskej lode Kitty Hawk, ku ktorému došlo 5. februára o 04:50:43 UTC. „Toto je naozaj divoké miesto,“ povedal Shepard, keď sa pozrel z okna na mesačný povrch. Mitchell ho nazval „najsurovejším a najopustenejším kúskom krajiny, aký kedy videl“. Približne hodinu a pol pred začiatkom zostupového manévru palubný počítač lunárneho modulu oznámil, že dostal príkaz na prerušenie pristátia. Signál sa objavil aj po opakovanom pokuse o nápravu, ale problém sa nakoniec podarilo vyriešiť pri ďalšom komunikačnom okne s Houstonom. „Houston!“ ozval sa Shepard. „Čo je s tou loďou?“ Riešenie prišlo vo forme istej softvérovej záplaty na ignorovanie signálu prerušenia pristátia. Zostupový manéver následne prebiehal bez problémov až do momentu, kedy sa lunárny modul nachádzal vo výške približne 10 km nad mesačným povrchom. Palubný radar mal v tejto výške zamerať mesačný povrch a merať presnú vzdialenosť lunárneho modulu od povrchu, ale nestalo sa tak. „Houston, náš pristávací radar nefunguje,“ hlásil Shepard. „No tak, radar!“ zakričal Mitchell. „No tak.“ Keďže pravidlá misie prikazovali v tejto situácii prerušiť pristátie a vrátiť sa k materskej lodi, komunikátor astronaut Fred Haise ohlásil: „Antares, mali by ste si začať prechádzať procedúry na prerušenie pristátia.“ Shepard mu odpovedal: „Sme si vedomí základných pravidiel, Houston!“ Vzápätí Shepard navrhol Mitchellovi: „Ak sa radar nenahodí, poletíme až dole.“ Haise astronautom navrhol vypnúť a zapnúť istič radaru. Navrhovaný postup fungoval bezchybne a informácie z radaru sa okamžite preniesli do Houstonu, ktorý dal súhlas na pristátie. Chvíľu na to, o 09:18:11 UTC, lunárny modul Antares pristál v bezprostrednej blízkosti plánovaného bodu na pahorkatine Fra Mauro. Jedinou nedokonalosťou pristátia bolo, že modul pristál na malom svahu, čo spôsobilo, že Antares sa naklonil o niekoľko stupňov na jednu stranu. „Presne na mieste,“ povedal Shepard, pričom sa chichotal. „Na starca to nie je zlé,“ hlásil Haise z Houstonu. „Okay, Fredo,“ odpovedal Shepard. „Bola to naozaj dobrá práca. Ďakujem, kamarát.“
thumb|Lunárny modul Antares na povrchu Mesiaca