Antverpy (, ) sú prístavné mesto v Belgicku v rovnomennej provincii vo Flámsku. Ležia na pravom brehu rieky Šelda a sú s 507 007 obyvateľmi (k 31. decembru 2011) najväčším belgickým mestom a druhým najväčším prístavom v Európe. Rozloha mesta je . Je sídlom rímskokatolíckej diecézy.
Mesto si počas svojej existencie vyslúžilo dve prezývky. Rubensovo mesto sa mu hovorí preto, že tu žil maliar Peter Paul Rubens. Pomenovanie Jeruzalem západu si vyslúžilo vďaka Židom, ktorí tu majú od 16. storočia veľkú komunitu.
Pamiatky Dominantou mesta je gotická katedrála na nábreží Šeldy zasvätená Panne Márii, ktorá bola dostavaná v roku 1523. Jej stavba trvala 269 rokov. Katedrála má naozaj veľkolepé parametre, má dĺžku hlavnej lode 117 metrov, šírku a patrí k nej 7 lodí a 14 kaplniek. Stavba má len jednu dokončenú vežu o výške 123 metrov. Hlavná klenba je podopretá 125 nosnými stĺpmi.
Historické centrum mesta sa rozkladá okolo katedrály. Severozápadne od katedrály sa nachádza bývalé hlavné trhovisko Grote Markt so 67 metrov dlhou renesančnou radnicou a cechovými domami zo 16. a 17.storočia s bohatou sochárskou výzdobou. Južne od katedrály narazíme na Groenplaats (Zelené námestieí), ktorému dominuje socha Rubensa v nadživotnej veľkosti.
Okrem katedrály dominuje panoráme mesta aj 87,5 metrov vysoká veža Boerentoren, ktorá je považovaná za prvý mrakodrap Európy. Postavená bola v roku 1931 a po niekoľkých prestavbách v nej dnes sídli banka KBC.
Verejnosti prístupná je strecha múzea MAS (Museum aan de Stroom), ktorá návštevníkom ponúka unikátny výhľad na mesto z výšky 62 metrov. Otvorené bolo v roku 2011 a nachádza sa v tesnej blízkosti Bonapartovho doku v severnej časti centra.
Antverpy sú známe predovšetkým ako centrum diamantového priemyslu, jednak z dôvodu tunajšieho obchodu s nimi, ako aj pre dlhú miestnu tradíciu ich spracovania. Od deväťdesiatych rokov 20. storočia sú uznávané ako mesto módy a designu. Hlavne kvôli absolventom Kráľovskej akadémie výtvarných umení sa mesto stalo úspešné v medzinárodnom meradle.
Antverpy majú taktiež jednu z najstarších ZOO na svete. Priamo uprostred mesta si je možné prehliadnuť viac ako 4 000 zvierat.
V roku 1920 mesto Antverpy hostilo letné olympijské hry.
Antverpy sa počas druhej svetovej vojny stali častým cieľom nemeckých rakiet V-2, ktoré mesto značne zničili, ale zničiť strategicky dôležitý prístav sa Nemcom nepodarilo.
Názov mesta Existuje viacero teórií o vzniku názvu mesta. Prvá verzia vychádza z latinského pomenovania Antverpia, ktoré by mohlo súvisieť so slovami Ante (za) a Verpia (usadenina, nános). Keďže rieka Šelda v časoch rímskeho a galského osídlenia tiekla iným korytom a je nepravdepodobné, že sa tu nachádzalo väčšie osídlenie, považujú viacerí historici túto teóriu za mylnú.
Za najpravdepodobnejší pôvod názvu sa považuje odvodenie od slovného spojenia An 't werf (Pri násype / Na Poldri), ktoré zároveň označovalo najstaršiu časť mesta, v ktorom sa kedysi nachádzal prístav a opevnenie oddelené od zvyšku mesta kanálom (územie v okolí hradu het Steen).
Treťou, a zároveň najobľúbenejšou verziou je ľudová legenda z 15.storočia o obrovi Antigónovi, ktorý žil na rieke Šelde a terorizoval okolie. Od námorníkov vyberal mýto a každý, kto sa mu odmietol podriadiť bol kruto potrestaný odťatím ruky. Mesto od obra oslobodil až vojak Silvius Brabo, ktorý obra zabil a jeho odťatú ruku hodil na dno Šeldy, kde leží dodnes. S touto legendou sa viaže aj slovná spojitosť s názvom mesta, keďže hádzať ruku sa po holandsky povie hand werpen. Legenda o obrovi sa zdala možná po objavení veľkých kostí na dne rieky, no neskôr vyšlo najavo že išlo len o veľrybie kosti.
Hrdinský čin Braba stvárňuje aj fontána pred radnicou na hlavnom námestí (Grote Markt), pričom ruka sa stala symbolom mesta. Známymi sa stali predovšetkým čokoládové pralinky v tvare ruky (Anwerpse handjes), veľká socha ruky na najväčšej nákupnej ulici (Meir), či logo mestského pivovaru De Konick, antverpčanmi nazývaný aj Bolleke.
Mestské časti Od 1983 mesto Antverpy pozostáva z týchto častí (bývalých obcí): Antverpy Berendrecht-Zandvliet-Lillo Deurne Borgerhout Merksem Ekeren Berchem Wilrijk Hoboken
Osobnosti mesta Abraham Ortelius (* 1527 – † 1598), flámsky geograf a kartograf Katarína van Hemessen (* 1527/1528 – † po 1587), flámska renesančná maliarka John de Critz (* 1551/1552 – † 1642), flámsky maliar Peter Paul Rubens (* 1577 – † 1640), flámsky barokový maliar Frans Snyders (* 1579 – † 1657), flámsky maliar Frans Hals (* asi 1583 – † 1666), holandský maliar Caspar van Baerle (* 1584 – † 1648), holandský humanista, autor, teológ, historik a básnik Pieter Snayers (* 1592 - † 1667), flámsky maliar Jacob Jordaens (* 1593 – † 1678), flámsky barokový maliar Anthonis van Dyck (* 1599 – † 1641), flámsky barokový maliar a grafik Frans Ykens (* 1601 – † 1693), flámsky maliar André Tacquet (* 1612 – † 1660), flámsky matematik Arnold Geulincx (* 1624 – † 1669), holandský filozof Henry Van de Velde (* 1863 – † 1957), maliar, architekt a interiérový dizajnér Kris Burm (* 1957), tvorca doskových hier Els Callensová (* 1970), tenistka Romelu Lukaku (* 1993), belgicko-konžský futbalista
Partnerské mestá Barcelona, Španielsko, 1997 Haifa, Izrael, 1995 Kapské Mesto, Južná Afrika, 1996 Ludwigshafen am Rhein, Nemecko 1998 Marseille, Francúzsko, 1958 Mulhouse, Francúzsko, 1954 Petrohrad, Rusko, 1958 Rostock, Nemecko, 1963 Šanghaj, Čína, 1984
Referencie
Iné projekty
Kategória:Mestá v Belgicku Kategória:Hanza Kategória:Európske hlavné mestá kultúry Kategória:Prístavné mestá Severného mora Kategória:Prístavné mestá v Belgicku Kategória:Sídla na Šelde