Erlangen je nemecké mesto a mesto bez okresu v bavorskom vládnom obvode Mittelfranken. Erlangen je aj sídlom krajinského okresu Erlangen-Höchstadt. Momentálnym počtom obyvateľov je Erlangen najmenším veľkomestom z celkovo ôsmich veľkomiest v Bavorsku. Tvorí spolu s mestami Norimberg a Fürth tzv. vyššie územné centrum. V Bavorsku je spolu 23 takýchto vyšších územných centier (). Erlangen s okolím tvorí metropolitný región Norimberg a je jedným z jedenástich metropolitných regiónov v Nemecku. Mesto je známe vďaka Erlangensko-norimberskej univerzite Friedricha Alexandra a koncernu Siemens AG, ktorý tu vyrába CT a MRT zariadenia. Hudobný formát MP3 bol vytvorený v spolupráci Erlangensko-norimberskej univerzity Friedricha Alexandra a Fraunhoferského Inštitútu integrovaných obvodov Erlangen.
Geografia Erlangen leží na kraji Stredofranskej panvy a súbežne s riekou Regnitz a Mohansko-dunajským prieplavom. Severne od centra Erlangenu sa do rieky Regnitz vlieva z východnej strany rieka Schwabach.
Susedné obce Nasledujúce obce susedia s mestom Erlangen. Uvedené sú v smere hodinových ručičiek začínajúc od severu: Möhrendorf, Bubenreuth, Marloffstein, Spardorf, Buckenhof (všetky patriace pod okres Erlangen-Höchstadt), Norimberg, Fürth, Obermichelbach (okres Fürth), mesto Herzogenaurach a obec Heßdorf (okres Erlangen-Höchstadt).
Časti mesta Erlangen sa delí na 20 častí, pričom niektoré časti sú bývalé samostatné obce, ktorých názvy sa zachovali ako mená týchto štvrtí. V roku 1967 a 1972 sa v rámci reformy obcí pričlenili k mestu Erlangen obce Dechsendorf, Elterdorf, Frauenaurach(s Neuses), Hüttendorf, Kosbach (s Häusling a Steudach), Kriegenbrunn a Tennenlohe, čím vzniklo obecné zastupiteľstvo s pomerným systémom podľa množstva obyvateľstva (od päť do sedem zástupcov).
20 štvrtí mesta Erlangen: Am Anger Alterlangen Bruck Büchenbach Burgberg Dechsendorf Eltersdorf Frauenaurach Häusling Hüttendorf Innenstadt Kosbach Kriegenbrunn Neuses Röthelheimpark Schallershof Siedlung Sonnenblick Sieglitzhof/Buckenhofer Siedlung Steudach Tennenlohe
Katastrálne sú relevantné iba nasledovné katastrálne územia:
Bruck Büchenbach Eltersdorf Erlangen Frauenaurach Großdechsendorf Hüttendorf Kosbach Kriegenbrunn Tennenlohe
Podnebie Mesto Erlangen sa nachádza v hraničnej oblasti prímorského a kontinentálneho podnebia. Kontinentálne podnebie charakterizuje relatívne nízke množstvo zrážok (ročne ) a prímorské podnebie relatívne vysoká ročná priemerná teplota 8,5 °C. Centrum mesta je pred studeným polárnym vzduchom zo severnej strany chránené kopcom Burgberg. Rieka Regnitz zapríčiňuje časté hmly.
Dejiny
Prvá zmienka o meste Erlangen ako villa erlangon (dedina Erlangon) pochádza z roku 1002. V roku 1361 bola dedina predaná cisárovi Karolovi IV. V blízkosti tejto dediny bolo o tri roky neskôr založené mesto, ktoré dostalo v roku 1374 mincovú raziareň. V roku 1398 boli miestu pridelené mestské privilégiá. V roku 1402 sa mesto dostalo pod správu kniežatstva Kulmbach (resp. po roku 1604 kniežatstva Bayreuth) a rodu Hohenzollernovcov. V roku 1686 prišli do po vojne opusteného mesta prví francúzski hugenotskí utečenci. V roku 1706 bola časť Altstadt takmer úplne zničená počas požiaru, ale vzápätí opäť nanovo postavená. V roku 1792 patrilo mesto k feudálnemu štátu Pruské kráľovstvo. Po Napoleonovom víťazstve v roku 1806 mesto od roku 1810 patrilo pod Bavorské kráľovstvo. V roku 1812 boli Altstadt a Neustadt dovtedy vlastne Christian-Erlang zjednotené do jedného mesta. V roku 1724 založil gróf Friedrich von Bayreuth v rezidenčnom meste Bayreuth univerzitu, ktorá bola už v roku 1743 preložená do mesta Erlangen. Neskôr získala meno Friedrich-Alexander-Universität. V roku 1818 počas bavorskej reformy obcí získalo mesto vlastnú správu. V roku 1844 bolo mesto prvýkrát pripojené k železnici vďaka prvej časti Ludwig-Süd-Nord-Bahn medzi Norimbergom a Bambergom. Pritom vznikol na severe Erlangenu prvý bavorský železničný tunel – Burgbergtunnel.
Druhú svetovú vojnu prežilo mesto Erlangen takmer bez ujmy. Po príchode americkej armády 16. apríla 1945, sa regionálny komandant nemeckých vojsk Werner Lorleberg vzdal bez boja čím sa vyhol bezvýznamným výbojom na území mesta. Werner Lorleberg, pokladaný za stúpenca fašistického režimu, prišiel v ten istý deň o život pri Thaler Mühle. Či bol zastrelený nemeckými vojakmi, keď chcel poslať zdecimovanú bojovú skupinu splniť úlohu, alebo či spáchal samovraždu po tom čo odovzdal správu o kapitulácii, zostáva neobjasnené. V Erlangene ho pripomína po ňom pomenované námestie Lorlebergplatz. Po kapitulácii mesta americké tanky ťažko poškodili poslednú zachovanú mestskú bránu (Nürnberger Tor), ktorá bola krátko po tom odstrelená. To sa stalo aj vďaka továrňam sídliacim na Hauptstraße, ktoré, tak ako aj americké vojsko, videli v barokovej bráne s relatívne úzkym prejazdom dopravnú prekážku. Ostatné mestské brány boli strhnuté predtým v 19. storočí. Ako zaujímavosť bola od 17. novembra 1886 do 17. februára 1963 v prevádzke železnica Erlangen-Gräfenberg (Sekundärbahn Erlangen-Gräfenberg), ktorá mala netypicky vedené koľajnice – buď priamo na alebo vedľa ciest. Počas okresnej a obecnej reformy v roku 1972 bol spojený krajinský okres Erlangen s krajinským okresom Höchstadt an der Aisch. Mesto Erlangen sa tým stalo sídlom nového okresu a stalo sa mestom bez okresu. Včlenením okolitých obcí sa mesto rázne zväčšilo, čím sa prekonala hranica 100 000 obyvateľov a Erlangen sa stal veľkomestom.
Začlenené obce Kedysi samostatné obce, ktoré boli začlenené do mesta Erlangen: Rok Lokality Prírastok v ha 1884 Sebalder Reichswald (územie lesa bez obecnej príslušnosti) 14 1894 Exerzierplatz 66 1. máj 1919 Sieglitzhof 167 1. apríl 1920 Alterlangen (obec Kosbach) 335 1. august 1923 Büchenbach a Weiler Neumühle 719 1924 Ohmplatz 82 15. september 1924 Bruck 421 1950 Sebaldus-Kolonie 37 1952 Nürnberger Straße 66 1957/58 Ausdehnung Gartenstadt 96 Rok Lokality Prírastok v ha 1960 Teil von Eltersdorf 16 1. január 1967 Kosbach s Häuslingom a Steudachom 581 1. júl 1972 Eltersdorf bez údaju 1. júl 1972 Frauenaurach bez údaju 1. júl 1972 Großdechsendorf bez údaju 1. júl 1972 Hüttendorf bez údaju 1. júl 1972 Kriegenbrunn bez údaju 1. júl 1972 Tennenlohe bez údaju 1. júl 1977 Königsmühle (Mesto Fürth) bez údaju
Vývoj obyvateľstva
V stredoveku a začiatkom novoveku žilo v Erlangene len niekoľko stoviek ľudí. Kvôli početným vojnám, epidémiám a hladomorom stúpal počet obyvateľov len veľmi pomaly. V dôsledku tridsaťročnej vojny mesto v roku 1634 takmer úplne spustlo. Až v roku 1655 žil v meste opäť rovnaký počet ľudí ako pred vojnou (približne 500 obyvateľov). Do roku 1760 stúplo obyvateľstvo na viac ako 8000. Počas rokov 1770 a 1772 zdecimovali hladomory stav na 7724 ľudí v roku 1774. Po náraste počtu obyvateľov do roku 1800 na 10000 obyvateľov sa počet obyvateľov znovu znížil na 8592 v roku 1812, hlavne kvôli Napoleonským vojnám. Počas 19. storočia sa obyvateľstvo v roku 1890 zdvojnásobilo na 17559 obyvateľov. Vďaka začleneniu viacerých obcí v roku 1925 stúpol počet obyvateľov na 30000 a do roku 1956 sa zdvojnásobil na 60000. Po reforme v roku 1972 prekročilo obyvateľstvo hranicu 100000 v roku 1974, čím sa Erlangen stal veľkomestom.
Prehľad vývoja obyvateľstva. Do roku 1820 ide len o počty určené odhadom:
Rok Počet obyvateľov 1495 460 1557 410 1619 520 1634 - 1655 500 1690 1.100 1708 2.500 1723 3.930 1752 7.939 1760 8.140 1774 7.724 1792 8.178 1800 10.000 1812 8.592 1820 9.271 1. júl 1830 9.831 1. december 1840 10.630 Rok Počet obyvateľov 3. december 1852 10.910 3. december 1861 10.896 3. december 1864 11.202 3. december 1867 11.546 1. december 1871 12.510 1. december 1875 13.597 1. december 1880 14.876 1. december 1885 15.828 1. december 1890 17.559 2. december 1895 20.892 1. december 1900 22.953 1. december 1905 23.737 1. december 1910 24.877 1. december 1916 19.688 5. december 1917 19.599 8. október 1919 23.521 16. jún 1925 29.597 Rok Počet obyvateľov 16. jún 1933 32.348 17. máj 1939 34.066 29. október 1946 45.536 13. september 1950 50.011 25. september 1956 60.378 6. jún 1961 69.552 31. december 1965 78.800 27. máj 1970 84.110 31. december 1975 100.671 31. december 1980 101.845 31. december 1985 99.628 25. máj 1987 99.808 31. december 1990 102.440 31. december 1995 101.406 31. december 2000 100.778 30. september 2005 103.184 30. jún 2006 103.869
Vierovyznania Katolíci Prvý, listinami doložený, katolícky kostol na území mesta bol Kostol kráľovského dvora Büchenbachovcov () z roku 996. Obyvateľstvo v meste Erlangen patrilo zo začiatku pod würzburské biskupstvo, od roku 1017 bolo začlenené pod bamberské biskupstvo. Podľa dohôd zakotvených vo Vestfálskom miery ostalo mesto Erlangen po tridsaťročnej vojne teritóriom protestantskej cirkvi. Od 18. storočia existujú v Erlangene opäť katolíci. Markgróf v roku 1711 povoľoval iba nábožensko-právne minimum zakotvené vo Vestfálskom miery – slobodu svedomia, ktorá dovoľovala katolíkom prisťahovanie a pobyt v meste. Krstenia, uzatváranie manželských zväzkov, pohreby a výchova detí sa museli vykonávať podľa zvykov evanjelického náboženstva. Prvá katolícka omša bola odslúžená v roku 1784 vo veľkej sále radnice mestskej časti Altstadt. V roku 1813 bola erlangenská kúria vymenovaná na farnosť, ktorá od roku 1826 patrila pod dekanát Herzogenaurach-u. Ostatné farnosti, ktoré tu boli neskôr založené, patria pod biskupstvo Bamberg. Roku 1937 sa Erlangen stal sídlom dekanátu arcidiecézy Bamberg. Po začlenení spolkov z okolia sa pomer protestantov a katolíkov takmer vyrovnal. V dnešnej dobe je voči katolíkom v Erlangene iba ľahká prevaha protestantov.
Luteráni a reformovaní V roku 1528 bol starostom a zastupiteľstvom povolaný prvý luteránsky farár, čím bola zavedená reformácia cirkvi a Erlangen sa stal protestantským mestom. V roku 1686 po založení Neustadtu pre francúzskych utečencov existovali len reformované spoločenstvá. Od tohto roku existuje Francúzska reformovaná cirkevná spoločnosť a po usadení sa reformovaných utečencov z nemecky hovoriacej časti Švajčiarska a z Falcka () v roku 1693 bola založená aj Nemecká reformovaná spoločnosť. Od roku 1802 boli protestantské spolky v Erlangene podriadené kráľovsko-pruskému konzistóriu v Ansbachu a po prechode mesta pod štát Bavorsko sa stali časťou bavorskej protestantskej cirkvi. Erlangen sa týmto stal aj sídlom dekanátu. V roku 1853 získali Bavorské reformované cirkvi vlastnú synodu a v roku 1919 sa formálne oddelili od bavorskej protestantskej cirkvi. Odvtedy existujú v Bavorsku dve protestantské krajinské cirkvi – Evanjelicko-luteránska cirkev v Bavorsku () a Reformovaná synoda v Bavorsku napravo od Rýna (), ktorá sa od roku 1949 nazýva Evanjelicko-reformovaná cirkev v Bavorsku (). Po zlúčení nemeckej reformovanej cirkvi a bývalej francúzskej reformovanej cirkvi v roku 1920 existuje v meste Erlangen už iba jedna reformovaná cirkev a viaceré luteránske cirkvi. Luteránske cirkvi patria ešte dnes k dekanátu mesta Erlangen, ktorý bol pôvodne založený pre obe vierovyznania a stará sa od roku 1919 už iba o luteránske spoločenstvá. Reformované spoločenstvo Erlangen sa medzičasom stalo časťou Evanjelicko-reformovanej cirkvi – Synoda Evanjelicko-reformovanej cirkvi v Bavorsku a severozápadnom Nemecku (). To patrí pod synodálny zväz XI.
Židia