Rutil je minerál kryštalizujúci v tetragonálnej sústave, chemicky oxid titaničitý - TiO2. Najbežnejšia prírodná forma TiO2. Vzácnejšie polymorfné modifikácie sú brookit, anatas a akaogiit.
Vlastnosti Rutil sa vyskytuje vo forme dlhostĺpcovitých, prizmatických alebo ihličkovitých kryštálov, vertikálne ryhovaných. Niekedy vytvára ihličky v kryštáloch kremeňa. Býva červeno, žlto, hnedo alebo čierno sfarbený. Väčšinou je nepriehľadný alebo priesvitný. Lesk rutilu je diamantový.
Nepôsobia naň kyseliny a má vysoký bod tavenia.
Vznik Vzniká predovšetkým ako akcesorický minerál v hlbinných magmatitoch, žulách syenitoch, dioritoch, menej už vo vulkanitoch ako sú kimberlity a lamproity. Bežný je tiež v metamorfitoch ako rula, svor, najmä však vysokotlakových eklogitoch. Pekne kryštalizovaný býva v žilách alpského typu a pegmatitoch, skarnoch a greisenoch. Ako sagenit sa označujú ihlicovité kryštály rutilu väčšinou v kremeni. Sagenitický biotit je tmavá sľuda, ktorá obsahuje exsolúcie (odmiešaniny) rutilu.
Zaujímavosti Rutil je prvým typovým minerálom, ktorý bol opísaný z nášho územia. Opísal ho z Veľkej Revúcej (dnes Revúca) už v roku 1772 Ignác Born ako Basaltes crystallisatus ruber, ale pomenovanie rutil zaviedol až Werner v r. 1803. Prvok titán bol prvýkrát izolovaný Martinom Klaprothom v roku 1795 práve z rutilu z Revúcej. V mineralogických databázach je pre rutil vedená typová lokalita Horcajuelo de la Sierra pri Madride, Španielsko, keďže tu ho opísal Werner. V modernej štúdii Papp (2004 a 2007) je poznámka, že typovou lokalitou rutilu by mala byť slovenská Revúca
Referencie
Pozri aj Zoznam minerálov
Iné projekty
Externé odkazy Rutil na www.mindat.org
Kategória:Tetragonálne minerály Kategória:Oxidy a hydroxidy Kategória:Bodová grupa 4/mmm Kategória:Minerály titánu Kategória:Minerály kyslíka Kategória:Titánové rudy Kategória:Polodrahokamy Kategória:Minerály opísané zo Slovenska