František Xaver Brixi (* 2. január 1732, Praha – † 14. november 1771, tamtiež) patrí medzi najvýznamnejších českých skladateľov, ktorí pôsobili v 18. storočí. Štýlovo sa svojou tvorbou radí k hudobnému predklasicizmu a ranému klasicizmu. Svojimi kompozičnými postupmi veľmi ovplyvnil svojich súčasníkov. Jeho diela možno nájsť takmer v každej českej chrámovej alebo zámockej zbierke historických hudobnín ako aj v mnohých zahraničných fondoch.

Životopis František Xaver Brixi pochádzal z rozvetvenej hudobníckej rodiny. Ako syn slávneho pražského organistu Šimona Brixiho vyštudoval hudobne zamerané piaristické gymnázium v Kosmonosoch (17441748), kde bol jeho inštruktorom Václav Kalous (17151786), rehoľným menom P. Simone à Sancto Bartholomeo. Po roku 1750 pôsobil v mnohých pražských chrámoch ako organista (aj v kostole sv. Mikuláša na Malej Strane). Medzi uznávaných skladateľov sa zaradil veľmi skoro, o čom svedčia početné skladby, uvádzané v rokoch 17581771 na každoročných svätojánskych slávnostiach, ktoré sa usporadúvali na lodiach blízko Karlovho mostu.

Roku 1759 sa stal kapelníkom katedrály sv. Víta na Hradčanoch. Túto, v tom čase snáď najvýznamnejšiu funkciu v pražskom hudobnom živote zastával až do svojej smrti. Súčasne pôsobil ako organista v kláštore benediktínok v chráme sv. Jiří, ktorý je tiež na Hradčanoch. Chýr o jeho umení prenikol veľmi skoro aj do zahraničia. V Poľsku, Rakúsku aj na západe Nemecka patril v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch k najhranejším autorom chrámovej hudby. Mníchovskí jezuiti od neho niekoľko rokov objednávali hudbu k duchovným drámam. 167 jeho diel je dodnes v opisoch zachovaných v kláštore cisterciánov v Ottobeurene.

Dielo Aj keď žil ešte v čase baroka, jeho hudba je predzvesťou klasicizmu – v jeho skladbách sa objavujú nové prvky: presvetlenie výrazu, svieže rytmické cítenie a premyslenosť stavby, teda postupy typické pre hudbu klasicizmu. V tom tiež spočíva jeho najväčší objaviteľský prínos a význam. Brixi často uplatňoval synkopy a trioly a stálym kombinovaním najrôznejších rytmických útvarov, nepravidelnosťami a presahmi sa vyhýbal jednotvárnosti, do ktorej upadalo mnoho jeho súčasníkov, ktorých prevyšoval aj zložitejšou harmóniou a pestrofarebnosťou formálneho členenia. Jeho skladby sú plné vnútorného napätia, ktoré im dodával dôrazom na hudobný výraz skladby, čo v tom čase rozhodne nebolo bežné.

Počas svojho života skomponoval obrovské množstvo skladieb (okolo 500). Ide prevažne o cirkevnú hudbu (viac ako sto omší a ďalších takmer 300 skladieb vrátane oratórií, smútočných omší, litánií, orgánových skladieb, koncertov a podobne). V českých krajoch a mnohých krajoch Európy patrili Brixiho skladby počas celej druhej polovice 18. storočia k najhranejším.

Zo sekulárnych skladieb dodnes zaujíma významé miesto jeho päť koncertov pre organ-čembalo a orchester, dve suity pre čembalo, programová hudba Bitva u vsi Plaňany a viaceré svetské skladby pre organ. Obe Brixiho Prelúdiá (C a F) sú zapísané v tzv. Bakovské knížce, ktorú si zaobstaral regenschori Jiří Ignác Linek. Je v nej zapísaných 18 skladieb uvádzajúcich ako autora Františeka Xavera Brixiho. Praeludium C dur F. X. Brixiho je v Bakovské knížce nazývané Praeludium ex C Franciscus Xavery Brixy. Zápis je až na niekoľko evidentne chýbajúcich ligatúrových oblúčikov veľmi starostlivý a čistý. Praeludium F autora neuvádza. Vzhľadom na to, že je toto prelúdium zapísané v medzi skladbami pripísaných Briximu a má nápadnú podobnosť s inými Brixiho skladbami, dá sa mu prisúdiť autorstvo tohto prelúdia. Improvizačný charakter má aj mnoho ďalších Brixiho skladieb. Zo zápisu vyplýva, že niekoľkých miestach by mali byť trilky. Takty 34 a 43 obsahujú zápis harmónie generálbasom. Skladba nazvaná Seykorka (sýkorka) je časťou čembalovej suity. To však nevylučuje hru tejto skladby na organe. Prameň skladby je nezistiteľný. Súčasné znenie skladby Seykorka vychádza z publikácie Čtení a hra z partitur autorov Petra Ebena a Jarmila Burkhausera. Ľavá ruka je v publikácii notovaná z pedagogických dôvodu v niektorých taktoch v altovom C kľúči. Skladba má charakter menuetu.

Zomrel pomerne mladý, zrejme na tuberkulózu.

Najvýznamnejšie skladby Missa integra d moll Opus patheticum de septem doloribus Beatae Marae Virginis Concerto in D major Judas Iscariothes – Oratorium pro die sacro Parasceves Missa solemnis D dur -mše pro sóla, sbor, orchestr a varhany Litanie de seto Benedieto Confiteor Tibi Domine Sinfonia in D Bitevní sinfonie Fuga in A minor Pastoral in C major Preludium C Dur Regina coeli

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy Životopis

Kategória:Osobnosti z Prahy Kategória:Českí hudobní skladatelia Kategória:Klasicistickí skladatelia