náhľad|Michelangelo Buonarroti (od Marcella Venustiho) náhľad|Dávid
Michelagniolo di Ludovico di Buonarroto Simoni alebo Michelangelo Buonarroti (* 6. marec 1475, Caprese (dnes Caprese Michelangelo), Florentská republika – † 18. február 1564, Rím, Pápežský štát) bol taliansky sochár, maliar, architekt a básnik, ktorého dielom vyvrcholila renesancia a začal sa barok. Je autorom freskovej výzdoby Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne a slávnej mramorovej sochy Dávida.
Stručný životopis 1475: jeho rodina sa sťahuje do Florencie 14881489: učeň dielne maliara Domenica Ghirlandaia 14891490: žiak sochára Bertolda di Giovanni v škole Lorenza de' Medici vo Florencii 14901492: pracuje v paláci Mediciovcov na Lorenzovo pozvanie 14921494: po Lorenzovej smrti sa vracia do rodného domu, potom opäť pracuje v paláci Mediciovcov na pozvanie Piera de' Medici 14941495: po (dočasnom) vyhnaní Mediciovcov z Florencie uteká do Bologne, kde dokončuje náhrobok sv. Dominika 14951496: dobrovoľný návrat do Florencie 14961500: pobyt a práca v Ríme na pozvanie kardinála Riaria; Michelangelo sa stáva slávnym 15001505: dobrovoľný návrat do Florencie; zaobstaranie prvej vlastnej dielne 15051516/1518: pobyt a práca v Ríme na pozvanie pápeža Júliusa II., ktorý ho poveril výmaľbou stropu Sixtínskej kaplnky a svojim náhrobkom; kratšie pobyty vo Florencii a Bologni 1516/15181534: prevažne architektonické práce vo Florencii; práce na Kaplnke Mediciovcov 15341564: definitívne presťahovaný do Ríma; práce na Poslednom súde a vatikánskom Kapitolskom vŕšku
Dielo Michelangelo svojim dielom predstihol nielen súdobých, ale aj antických majstrov. Svojim dielom vyjadril to, o čo sa usilovalo celé renesančné umenie. O jeho umeleckej genialite sa nepochybovalo v žiadnom období dejín umenia a jeho dielo bolo vzorom pre umelcov až do 18. stor.. Roky vzniku niektorých diel sú sporné. V zátvorke sa uvádza: druh diela, dnešné umiestnenie, roky vzniku. Výtvarné umenie a architektúra Maska Fauna (socha, 1490) Madona na schodoch a Zápas Kentaurov s Lapitmi (reliéfy, obe vo Florencii, Casa Buonarroti, 14911492) Ukrižovaný (Kríž z kláštora Santo Spirito) (plastika, Florencia, Casa Buonarroti, 14921493) – jeho jediná práca v dreve) Herkules (socha, okolo 1493) posledné sochárske práce na náhrobku svätého Dominika (socha (Kľačiaceho) anjela, socha sv. Petronia a socha sv. Prokula, Bologna, Basilika San Domenico, 14941495) Svätý Ján (socha, 14951496) Spiaci Amor (socha, 1496) Amor pre Jacopa Galliho (socha, 1496) Bakchus (socha, Florencia, Museo Nazionale del Bargello, 14961497) – prvá voľná figúra v nadživotnej veľkosti Pieta (socha, Chrám Sv. Petra, Vatikán, 14981500) sochy pre oltár Piccolominiovcov a dokončenie sochy sv. Františka od Pietra Torrigianiho (od 1500) Dávid (mramorová socha, Florencia, kópia na námestí Piazza della Signoria, originál v galérii Galleria dell'Accademia, 15011504) Bronzová socha Dávida (kópia Donatellovej sochy Dávida vo Florencii, 15021504) Svätá rodina (obraz, J. Paul Getty Museum, Kalifornia USA, okolo 1503) Madona Doni (Madona pre Doniho, Svätá rodina so sv. Jánom Krstiteľom) (okrúhly obraz, Florencia, Galleria degli Uffizi, 15031506) Bruggeská Madona (Madona pre Mouscronovcov, Madona s dieťaťom) (socha, Bruggy, Onze Lieve-Vrouw, 1504) Madona Pitti (Tondo Pitti, Madona pre Pittiovcov) (okrúhly reliéf, Florencia, Museo Nazionale del Bargello, 1504) Madona Taddei Tondo Taddei, Madona pre Taddeiho (okrúhly reliéf, 1504, Londýn, Royal Academy of Arts) Svätý Matúš (nedokončená socha zo súboru apoštolov objednaného roku 1503, 15041506) Bitka pri Cascine (Cascinská bitka, Kúpači), kartón pre neuskutočnenú fresku (15041505), zachovala sa len kópia (napr. Holkham Hall, Norfolk, Spojené kráľovstvo) Bronzová socha Júlia II. (socha, 15071508 (?)) Manchesterská Madona (Madona s dieťaťom, sv. Jánom Krstiteľom a 4 anjelmi) (obraz, Londýn, National Gallery, 1510, pripisované Michelangelovi) Ukladanie do hrobu (obraz, Londýn, National Gallery, 1511, pripisované Michelangelovi) Sixtínska kaplnka (fresky na stenách, Vatikán, Musei Vaticani, strop: 15091512, Posledný súd: 15351541): výzdoba stropu (klenby) pozostávajúca v strede z výjavov o stvorení sveta (o Adamovi a Eve a o Noemovi), pri rohoch menších obrazov z 20 obrázkov ignudiov (nahých mladíkov a duchovných milencov autora), medzi lunetami z 5 sibýl a deviatich? prorokov, v rohoch z predobrazov spasenia ľudstva a nad oknami z obrazov Kristových predkov; jednotlivé časti sú: Stvorenie sveta (Oddelenie svetla a temnoty, Oddelenie zeme a vody, Stvorenie Slnka a Mesiaca), Stvorenie a pád človeka (Stvorenie Adama (1511), Stvorenie Evy, Pád človeka a vyhnanie z raja), Príbeh o Noemovi (Noemova obeta, Potopa, Noemova opitosť) Ignudi (dvadsaťkrát) Proroci: Prorok Jeremiáš, Prorok Zachariáš, Prorok Izaiáš, Prorok Daniel, Prorok Jonáš, Prorok Ezechiel, Prorok Joel Sibyly: Líbyjská Sibyla, Delfská Sibyla (1509), Kumská Sibyla, Perzská Sibyla, Erythrejská Sibyla Spasenie ľudstva: Dávid a Goliáš, Judita a Holofernes, Potrestanie Hámana, Bronzový (?) had Kristovi predkovia: Azor a Sadok; Joziáš, Jechoniáš a Salatiel; Ezechiáš, Manase a Amon; Aza, Jozafat a Jorám; Jesse, Dávid a Šalamún; Naason; Aminadab; Salmon, Boaz a Obéd; Roboam a Abia; Oziáš, Jótam a Achaz; Zorobábel; Abiud a Elijakim; Achim a Eliud; Jakub a Jozef; Eleazár a Máttan Posledný súd (stena nad oltárom, 15351541), jedno z najvýznamnejších diel v dejinách maliarstva, ústrednou postavou fresky je Ježiš Kristus so zdvihnutou pravicou, vedľa neho Panna Mária, na ľavej strane ľudia, ktorí idú hore, do neba, na pravej strane ľudia, idúci dole, do pekla; najznámejšie časti sú: Kristus Vzkriesenie mŕtvych Zatratenci nedokončené práce na náhrobku Júlia II. (Rím, kostol San Pietro in Vincoli, 15121528), urobil len: Mojžiš (plastika, Rím, kostol San Pietro in Vincoli, 15131516) Umierajúci otrok a Hrdinský otrok (Paríž, Musée du Louvre, 15131516) štyria ďalší tzv. Boboliho otroci, nedokončené (Florencia, Galleria dell'Accademia, 15191528) nerealizovaný plán priečelia mediciovského rodinného kostola San Lorenzo (architektúra, Florencia, asi 15161519) Vzkriesenie Krista (socha, Rím, S. Maria sopra Minerva, okolo 1519) mediciovské náhrobky v Kaplnke Mediciovcov pri kostole San Lorenzo (sochy, Florencia, Kaplnka Mediciovcov pri kostole San Lorenzo,): sediace postavy vojvodov Giuliana de' Medici a Lorenza de' Medici na ich náhroboch ležiace alegorické postavy na tých istých náhrobkoch; ako prvé vznikli Deň (1524) a Noc, ďalej Ráno (Svitanie) a Večer (Súmrak) Madona mediciovská (Panna Mária s dieťaťom) (nedokončená plastika, Florencia, Kaplnka Mediciovcov pri kostole San Lorenzo, 15211534) nedokončená stavba Novej sakristie (Kaplnky Mediciovcov) pri kostole San Lorenzo (architektúra, Florencia, 15241526) Víťazstvo (socha, okolo 15201525) Biblioteca Medicea Laurenziana (Knižnica Mediciovcov), knižnica priľahlá k Novej sakristii (architektúra, Florencia, 15241526 (schody 15551568)) Skrčený chlapec (socha, Petrohrad, Ermitáž, asi 1524) kamenné južné opevnenie Florencie (architektúra, Florencia, asi okolo 1530) Léda a labuť (obraz, 1532) Únos Ganymeda (obraz, Fogg Art Museum, Cambridge, 1533, pripisované Michelangelovi) Pieta (nedokončená socha, Florencia, Dóm, 15351549) Kapitol 1, uzatvorený z troch strán Palácom senátorov a dvoma múzejnými budovami (architektúra, Rím, od roku 1538, dokončené po jeho smrti 1568) Brutus (busta, Florencia, Museo Nazionale del Bargello, 1540) Obrátenie Saula (Obrátenie sv. Pavla) (freska, Vatikán, Paulínska kaplnka, Musei Vaticani, 15411545) Ukrižovanie sv. Petra (freska, Vatikán, Paulínska kaplnka, Musei Vaticani, 15461549/1550) Lea (socha, Rím, San Pietro in Vincoli, 1542) Ráchel (socha, Rím, San Pietro in Vincoli, 1542) Chrám svätého Petra (vedúci stavby, Vatikán, 15461564, drevený model kupoly 15581561) – najmä obrovská kupola Farneský palác (Palazzo Farnese) (dokončenie, architektúra, Rím, 15461548) prestavba zvyšku Diokleciánových teriem na mariánsky kostol S. Maria degli Agneli alle Therme (architektúra, Rím) Most S. Maria (architektúra, Rím, 1548) Dvor Belvedere (architektúra schodov a terasy, Rím, 1550) Pieta (socha, Florencia, Museo dell'Opera del Duomo, asi 1550) S. Giovanni dei Fiorentini (architektúra, Rím, 1550 – 1559) Snímanie z kríža (súsošie, asi 1550) Pieta Rondanini (Rondaniniovská pieta)(socha, Miláno, Castello Sforzesco, 1555 – 1564) Capella Sforza (architektúra, Rím, okolo 1560) mestská brána Porta Pia (architektúra, Rím, 1561 – 1564)
Literatúra Nemenej dôležitá je jeho básnická tvorba (sonety, madrigaly, epigramy), upútavajúca svojou obsahovou vážnosťou a veľkou lyrickou inšpiráciou. Básne písané v rokoch 15041563 (prvýkrát vyšli roku 1623, ale so zmenou mužského rodu oslovovaných osôb za ženský) sú intímnym prejavom tvorcu, podobne ako listy, často citovo bezprostredné a básnicky účinné. Pozri aj: Ľúbostný život.
Podrobný životopis
Detstvo (14751488) Narodil sa v Caprese ako druhý z piatich synov Florenťana Lodovica di Leonardo Buonarroti-Simoni (v tej dobe bol Lodovico starosta obcí Chiusi a Caprese) a Francesky di Neri di Miniato del Sera. V tom istom roku sa rodina presťahovala späť do Florencie.
Keď mal Michelangelo 6 rokov (1481), umrela mu matka a Lodovico žil celé štyri roky sám. O domácnosť sa starala teta Cassandra a Michelangelo bol v tejto dobe veľmi osamotený. Nevšímal si ho nikto, okrem starej matky Monny Alessandry a kamenárskej rodiny Topolinovcov. Kamenárova žena Monna Margherita dojčila Michelangela v čase, keď bola jeho vlastná matka chorá. Topolinovci ho už ako malého chlapca naučili svojmu remeslu – práci s pietrou serenou, kameňom zo susedného kameňolomu.
Po štyroch rokoch sa Lodovico znova oženil. Za manželku si vzal Lucreziu di Antonio di Sandro Ubaldini da Gagliano, ktorú všetci volali „La Migliore“ (tal. Najlepšia). Michelangelo sa v tejto dobe učil latinčinu a gréčtinu v gramatickej škole Francesca da Urbino.
Bottega (14881489) V apríli roku 1488 ho Michelangelov priateľ, 19-ročný Francesco Grancci, priviedol do bottegy (tal. dielňa) – umeleckej dielne Domenica Ghirlandaia. Michelangelov otec nesúhlasil s tým, aby sa Michelangelo učil maľovať, chcel, aby sa jeho syn stal obchodníkom, ale Domenicovi Ghirlandaiovi sa ho nakoniec podarilo presvedčiť.
Učňov v bottege viedol 28-ročný Sebastiano Mainardi, Domenicov švagor. 16. apríla 1488 Michelangelo podpísal s Ghirlandaiom zmluvu o svojom pôsobení v bottege. Domenico ho učil narábať s perom, miešať farby a maľovať fresky.
Sochárska záhrada (14891490) Po roku Michelangelovho učenia v bottege prišiel za Domenicom Lorenzo de' Medici, ktorý v tej dobe stál na čele republiky, bol básnikom a založil prvú verejnú knižnicu v Európe. Navrhol mu, aby poslal dvoch svojich najlepších učňov do novozriadenej Mediciho školy, kde sa učni pod vedením Bertolda di Giovanni učili sochárstvu. Domenico poslal do jeho sochárskej záhrady Granacciho a Michelangela. V sochárskej záhrade si Michelangelo našiel nových priateľov – zoznámil sa s Pietrom Torrigianim, ktorý pochádzal zo starej šľachtickej rodiny obchodníkov s vínom, Rusticim a pri jednej z Il Magnificových návštev sa zoznámil s jeho dcérou – Contessinou.
Prvých osem mesiacov nedovolil Bertoldo Michelangelovi pracovať na sochárskych prácach. Michelangelo sa v tom čase cítil odstrčený a podceňovaný; všetci okolo neho pracovali s kameňom, zarábali peniaze a boli pozývaní do Mediciovského paláca, aby študovali antické diela z veľkej Mediciovskej zbierky. Lodovico už časom tiež začal strácať trpezlivosť a vyhrážal sa Michelangelovi, že keď po roku učenia v Sochárskej záhrade nedonesie domov žiadnu výplatu, zakáže mu tam chodiť. Jedného dňa však Bertoldo konečne zobral Michelangela do paláca, aby mu ukázal novoobjaveného Fauna z čias pohanského Grécka.