Liverpool FC je anglický futbalový klub z Liverpoolu hrajúci v Premier League, najvyššej anglickej futbalovej súťaži. Klub vyhral 6x Ligu majstrov, viac ako akýkoľvek anglický klub, 3x Pohár UEFA, 4x Superpohár UEFA, 1x Majstrovstvá klubov FIFA, 20x ligový titul, 8x FA Cup, 16x FA Community Shield a získal rekordných 10 titulov v EFL Cup. S celkovým počtom 70 trofejí je Liverpool historicky najúspešnejším anglickým futbalovým klubom.
Klub hrá od svojho vzniku svoje domáce zápasy na štadióne Anfield. Štadión má kapacitu 61 276 divákov. Anfield považujú mnohí špičkoví tréneri a hráči za štadión s ohromnou atmosférou a miesto, kde je ťažké vyhrať zápas.
Liverpool má výraznú rivalitu s futbalovým klubom Everton, ďalším historickým klubom z Liverpoolu. Zápas medzi týmito dvoma klubmi sa nazýva Merseyside derby. Ďalším významným rivalom klubu je Manchester United. Zápas medzi týmito dvoma klubmi sa označuje ako Northwest derby.
Trénerom klubu je od júna 2026 Španiel Andoni Iraola. Kapitánom je od júla 2023 holandský stredný obranca Virgil van Dijk.
Majiteľom klubu je od roku 2010 americká spoločnosť Fenway Sports Group. V roku 2025 časopis Forbes odhadol hodnotu klubu na 5,4 miliardy dolárov, čo ho umiestnilo na štvrté miesto vo svetovom rebríčku najhodnotnejších futbalových klubov.
Priaznivci klubu boli úzko spätí s dvoma veľkými tragédiami. Prvou je tragédia na štadióne Heysel z roku 1985, kde boli unikajúci fanúšikovia pritlačení k rúcajúcej sa stene počas finále Európskeho pohára v Bruseli. Tragédia si vyžiadala 39 mŕtvych. Väčšina z nich boli Taliani a fanúšikovia Juventusu. Liverpool dostal šesťročný zákaz účasti v európskych súťažiach a všetky ostatné anglické kluby päťročný zákaz. Druhou je tragédia v Hillsborough, ktorá sa udiala v roku 1989. V dôsledku zlyhania polície zahynulo 97 fanúšikov Liverpoolu pri tlačenici na obvodovom oplotení na štadióne. Tragédia viedla k odstráneniu oplotených tribún. V dôsledku tejto tragédie sa taktiež na dvoch najvyšších úrovniach anglického futbalu štadióny s tribúnami na státie museli zmeniť na tribúny výlučne na sedenie. Dlhotrvajúca kampaň za spravodlivosť nakoniec fanúšikov zbavila viny za túto tragédiu.
História
Založenie klubu1923 náhľad|John Houlding, zakladateľ klubu Počiatky futbalu v Liverpoole siahajú do roku 1878, keď bol v meste založený futbalový klub St. Domingo FC. O rok neskôr sa klub premenoval na Everton FC. Ten bol v roku 1888 zakladajúcim členom Football League. Everton svoje zápasy hral na štadióne Anfield Road. V roku 1891 sa John Houlding, miestny obchodník a neskôr aj starosta Liverpoolu, rozhodol klubu zvýšiť nájom, s čím akcionári Evertonu nesúhlasili. Po sérii rokovaní sa Everton rozhodol Anfield opustiť a presťahoval sa po 7 rokoch pôsobenia na Anfielde do Goodison Parku. Houlding na to reagoval tým, že 15. marca 1892 založil nový klub menom Liverpool FC, ktorý svoje zápasy hral na Anfield Road. Prvým trénerom klubu sa stal John McKenna, ktorý klub trénoval spoločne s Williamom Barclayom. Do klubu priviedli 13 škótskych profesionálnych futbalistov. Vo svojej prvej sezóne klub vyhral Lancashire League a nasledujúcu sezónu prešiel do Football League Second Division. V prvej sezóne v Second Division Liverpool skončil ako neporazený celok a prešiel do First Division, čo bola najvyššia súťaž v Anglicku. Svoj prvý titul v najvyššej súťaži klub získal v roku 1901 a potom znova v roku 1906. V roku 1914 hral Liverpool svoje prvé finále FA Cupu, ktoré ale prehral s Burnley FC.
Sezóny 19231959 V roku 1923 a 1924 klub prvýkrát získal dva ligové tituly za sebou, vedený anglickým obrancom Ephraimom Longworthom. Potom ale prišiel ústup a klub musel pretrpieť najdlhšiu sériu v histórii klubu bez zisku ligového titulu, ktorá trvala až do roku 1947, kedy sa klubu pod vedením Georga Kaya podarilo v poslednom hracom kole získať titul. V roku 1954 Liverpool zostúpil do Second Division.
Éra Billa Shanklyho 19591974
Najväčšiu slávu klubu priniesol práve Bill Shankly. Keď Shankly prišiel v pondelok 14. decembra 1959 na Anfield, Liverpool bol v tom čase klub päť rokov pôsobiaci v druhej divízii a v FA Cupe ho v sezóne 1958/59 porazil amatérsky klub Worcester City. Samotný Anfield bol v havarijnom stave bez akejkoľvek techniky na zavlažovanie ihriska a Shankly trval na tom, aby klub vynaložil 3 000 libier na rekonštrukciu trávnika. Shankly opísal tréningové centrum, ktoré sa nachádzalo v Melwoode ako „bordel“ a na jednom z ihrísk sa opýtal, či ho bombardovali Nemci. Káder Liverpoolu, ktorý zdedil, pozostával prevažne z priemerných hráčov a niekoľkých sľubných náhradníkov.
Napriek ťažkostiam sa Shankly rýchlo cítil vo svojom novom klube ako doma a vytvoril skvelé puto medzi fanúšikmi klubu a svojim tímom. Hoci Shankly veril, že má vynikajúci trénerský štáb, hráčsky káder nebol v jeho očiach až taký pôsobivý. Na prestupovú listinu umiestnil 24 hráčov. Všetci opustili klub v priebehu jedného roka. Podľa Kellyho boli úspechy klubu založené na tréningovom systéme, ktorý Shankly, Paisley, Fagan a Bennett zaviedli v tréningovom centre v Melwoode. Shankly odsúdil beh na dlhé trate po cestách a trval na tom, že okrem zahrievacích cvičení a špeciálnych cvičení potrebných na predchádzaniu zranení budú hráči trénovať na tráve s loptou. Všetko sa robilo systematicky s hráčmi, ktorí sa striedali v cvičebných postupoch v skupinách s cieľom dosiahnuť stanovené výsledky. Tréningy najprv začínali atletickými cvičeniami, ako je skákanie cez švihadlo alebo drepy, a potom sa prešlo k futbalovo špecifickým tréningom, ako je vedenie lopty alebo dribling. Shankly sa v tréningoch zameriaval na rozvoj reflexov, vytrvalosti a rozvoj ovládania lopty na nohe. Aby predchádzal zraneniam, hráči robili cviky na „schladenie sa“ po tréningu. Shankly svoje tréningy plánoval do absolútnych detailov. Dalo by sa argumentovať, že základy moderného trénovania položil práve on.
náhľad|Nadpis THIS IS ANFIELD, ktorý zavesil v hráčskom tuneli Bill Shankly aby v súperoch vyvolal strach.Vo svojej autobiografií Shankly opísal, že mal veľké ťažkosti presvedčiť majiteľov, aký veľký potenciál tento klub má a aby vedenie míňalo peniaze na prestup kvalitných hráčov. Častokrát bol už na pokraji odchodu. Oporu našiel v Ericovi Sawyerovi – členovi vedenia klubu. Na jednom zasadnutí vedenia klubu v roku 1961 Shankly trval na tom, aby klub kúpil dvoch škótskych hráčov. Prvá odpoveď správnej rady bola, že si ich „nemôžu dovoliť kúpiť“, ale Sawyer zakročil a povedal: „Nemôžeme si dovoliť ich nekúpiť.“ Liverpool v lete týchto dvoch škótskych hráčov kúpil. Boli to Ron Yeats a Ian St John. Po nákupe týchto dvoch hráčov Liverpool okamžite postúpil do prvej ligy a tým sa odštartoval kolotoč Shanklyho éry.
Štart v prvej lige bol ťažší a v prvej sezóne 1962/63 sa tím umiestnil len na ôsmom mieste. Klub sa posilnil o dvoch útočníkov a nasadil do svojho kádra talenty, ktoré vychovali vo svojej akadémií. Tvrdá práca sa Shanklymu konečne oplatila a v nasledujúcej sezóne 1963/64 Liverpool získal ligový titul. Podľa Rogera Hunta bolo tajomstvom úspechu Liverpoolu to, že pod vedením Shanklyho boli klubom s najlepšou fyzickou kondíciou v celom Anglicku.
Shanklyho veľkým snom bolo s klubom vyhrať prvý klubový titul v FA Cupe. V máji roku 1965 Liverpool po prvý raz vyhral túto súťaž víťazstvom nad Leeds United vo Wembley. Shankly vo svojej autobiografii uviedol, že spomedzi jeho mnohých úspechov bolo víťazstvo vo finále FA Cupu v roku 1965 jeho najkrajším dňom vo futbale.
Liverpool debutoval v európskych súťažiach v sezóne 1964/65, súťažil v Európskom pohári a dostal sa do semifinále, kde prehral s Interom Miláno.V sezóne 1965/66 Liverpool opäť získal ligový titul a dostal sa do finále Pohára víťazov pohárov, v ktorom v Hampden Parku podľahol Borussii Dortmund po predĺžení.náhľad|Socha Shanklyho, postavená v roku 1997 pred The Kop na Anfielde Shankly a Paisley sa naučili veľa o európskom futbale. Ich stratégiou bolo zadržiavanie vonku a útok doma. Shankly aplikoval tento princíp v zápase 1. kola Pohára víťazov pohárov v sezóne 1965/66 proti Juventusu. Liverpool hral v prvom zápase vonku. Napriek tomu, že sa Juventus v 81. minúte ujal vedenia, Shankly nariadil svojim hráčom, aby sa postarali o to, aby nedostali už žiadny ďalší gól. Liverpool potom prešiel na úplný útok v druhom zápase na Anfielde a vyhral (celkovo ).
Bill Shankly mal veľmi blízky vzťah s fanúšikmi klubu, zdôrazňoval ich dôležitosť a hovoril o tom, že tribúna The Kop „nasáva loptu do siete,“ a prinútil divákov, aby sa cítili ako účastníci zápasov. Tento koncept je dodnes pilierom klubu. Po finále FA Cupu v roku 1971 (ktoré Liverpool prehral s Arsenalom) Shankly a hráči prišli do mesta, kde ich prišli privítať fanúšikovia klubu. Shankly stojaci na schodoch St George's Hall pred davom viac ako 100 000 fanúšikov Liverpoolu predniesol jeden zo svojich najslávnejších prejavov. „Odkedy som prišiel sem do Liverpoolu, na Anfield, znovu a znovu som vtĺkal do našich hráčov, že majú tú česť hrať za vás. A ak mi vtedy neverili, veria mi teraz.“
Shankly mal 60 rokov, keď Liverpool vyhral finále FA Cupu v roku 1974 s Newcastlom a vo svojej autobiografii uviedol, že po návrate do šatne na konci zápasu sa cítil unavený zo všetkých tých rokov. Jeho myseľ bola rozhodnutá a vedel, že ide do dôchodku. Jeho manželka Nessie ho požiadala, aby odišiel do dôchodku o rok skôr, ale rozhodol sa, že na to nie je ten správny čas. Tommy Smith povedal, že Shanklyho city k Nessie boli nepochybne hlavným dôvodom jeho rozhodnutia. V roku 1974 sa rozhodol, že môže odísť z Liverpoolu s hrdosťou na dobre vykonanú prácu a ľutuje len jedno, a to že nevyhral Európsky pohár (dnešná Liga majstrov).
Shankly si počas svojho pôsobenia v klube pripísal na konto 3 ligové tituly, 2 triumfy v súťaži FA Cup, a jeden titul v Pohári UEFA. Jeho trofeje sú ale len špičkou jeho vplyvu na Liverpool. Shankly kompletne transformoval celý klub. Klub trápiaci sa v druhej lige a bez infraštruktúry premenil na klub bojujúci o tie najvyššie priečky. Bill Shankly je tá najvýznamnejšia postava v histórii tohto klubu. Na jeho systém po jeho odchode v roku 1974 nadviazal jeho asistent Bob Paisley.
Sezóny 19741983 (Éra Boba Paisleyho)
Po nečakanom odchode Shanklyho z klubu vymenovalo vedenie Liverpoolu Paisleyho ako jeho náhradu v nádeji na zachovanie kontinuity. Hoci sa Paisley spočiatku zdráhal prevziať túto úlohu, stal sa nepochybne jedným z najlepších trénerov v histórií a okrem svojej prvej sezóny vyhral aspoň jednu veľkú trofej v každom z deviatich sezón ako tréner klubu.
V roku 1976, v druhom roku Paisleyho pôsobenia, získal Liverpool ligový titul a znovu triumfoval v Pohári UEFA. V roku 1977 nasledoval ďalší ligový titul, prehra vo finále FA Cupu, ale aj prvá výhra v Pohári majstrov európskych krajín. Finále sa hralo na Stadio Olimpico v Ríme a Liverpool porazil Borussiu Mönchengladbach gólmi McDermotta, Smitha a Neala z penalty. O rok neskôr Liverpool trofej obhájil, keď vo Wembley porazil Club Brugge gólom legendárneho Kennyho Dalglisha. náhľad|291x291bod|Socha Paisleyho nesúca zraneného kapitána Liverpoolu Emlyna Hughesa. V roku 1979 Liverpool získal jedenásty ligový titul, ktorým ustanovil ligový rekord, pretože získal celkovo 64 bodov a v 42 zápasoch inkasoval iba 16 gólov. Paisley viedol Liverpool počas obdobia domácej ale aj európskej dominancie, pričom v deviatich sezónach získal dvadsať trofejí: šesť ligových titulov, tri ligové poháre, šesť Charity Shields, tri Európske poháre, jeden Pohár UEFA a jeden Superpohár UEFA. V prepočte získal 2,2 trofejí za sezónu, čo je rýchlosť, ktorú prekonal iba Pep Guardiola. V čase svojho odchodu do dôchodku získal ocenenie Tréner roka rekordne šesťkrát.