Stolica alebo šľachtická župa je bežný slovenský názov administratívnych jednotiek Uhorska od novoveku až do zániku Uhorska v roku 1918 a potom aj krátko v Česko-Slovensku do konca roka 1922. V slovenskej historiografii sa pojem technicky používa len ako označenie pre druhú fázu administratívnych jednotiek v Uhorsku, ktorá trvala od 13./14. storočia do roku 1849.
Išlo o jednotky šľachtickej samosprávy, na rozdiel od komitátov, ktoré boli kráľovskými jednotkami a na rozdiel od žúp, ktoré boli štátnymi jednotkami. Na čele stolice bol župan (od 15. storočia hlavný župan) a podžupan.
História V 13. storočí postupne moc kráľov upadla a (kráľovské) komitáty sa postupne zmenili na (šľachtické) stolice, v ktorých kráľom menovaní hodnostári už mali len symbolickú moc. Skutočnú moc mala šľachta prostredníctvom svojich zástupcov. Stolice si časom vydobyli značnú nezávislosť, rešpektovanú aj samotnými uhorskými kráľmi a neskôr Habsburgovcami. Na prelome 14. a 15. storočia už bolo v Uhorsku asi 70 stolíc.
Ako nové napríklad vznikli počas 14. storočia Turčianska, Liptovská a Oravská stolica, ktoré boli vyčlenené z pôvodného (územne značne rozsiahleho) Zvolenského komitátu.
Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe odlišným tempom, pričom prvé stolice vznikli v 13. storočí.
Okrem stolíc existovali v Uhorsku aj určité mestá či provincie, ktoré mali špeciálne postavenie. Pozri napr. Historické župy na Slovensku.
V Uhorsku sa postupne počas 15. storočia počet stolíc ustálil a s malými zmenami toto členenie pretrvalo až do roku 1918. Pri zániku Uhorska v roku 1918 tu existovalo celkovo 64 žúp (resp. 71 žúp, ak sa k nim pripočítajú aj župy ležiace v Chorvátsku-Slavónsku).
Referencie
Pozri aj Komitát Župa (Uhorsko po roku 1849) Historické župy na Slovensku
Kategória:Administratívne členenie Uhorska Kategória:Administratívne členenie Česko-Slovenska Kategória:Administratívne členenie Slovenska