náhľad|Asklepiova palica je často používaný symbol medicíny. Medicína (z lat. (ars) medicina = lekárstvo, lekárske umenie, umenie liečiť; medicus = lekár), po slovensky lekárstvo, je veda, ktorá sa zaoberá rozpoznávaním (diagnostikou), liečením (terapiou) a prevenciou chorôb. Zahŕňa v sebe zdravotné služby, ktoré slúžia k liečbe chorôb a ochrane pred nimi. Súčasná medicína využíva pri svojej činnosti poznatky biomedicínskych vied, výskumu a zdravotníckych technológií. V bežnej praxi sa pojmom medicína označuje humánna (ľudská) medicína, pre informácie o ďalších druhoch medicíny pozri príslušné články (veterinárna medicína – zverolekárstvo, fytomedicína – rastlinné lekárstvo). Študent medicíny sa označuje aj ako medik.
Základné východiská a definícia medicíny Presná definícia medicíny je zložitá. Podľa Málka je medicína každá výskumná a vedecká činnosť, ktorá smeruje k objasneniu etiopatogenézy chorobných stavov, k ich diagnostike, prevencii a liečeniu (konzervatívnemu i chirurgickému), a ktorá cieli k vytvoreniu prostredia optimálneho pre život človeka. Najzákladnejším špecifickým znakom medicíny je to, že predmetom jej skúmania je človek v zdraví i chorobe. Príznačným pre medicínu je poslanie zabrániť chorobným stavom alebo ich s úspechom liečiť. Medicína má vždy dočinenia s osudom človeka, ktorý sa domáha pomoci. Lekár preto musí aktívne pristupovať k lekárskym problémom a konať i vtedy, keď sú teoretické predpoklady ešte kusé. Má povinnosť liečiť aj za veľmi obmedzených znalostí podstaty choroby, kedy je nevyhnutný empirický prístup.
Štandardne pod pojem medicína spadajú odbory, ktoré využívajú postupy a metódy vyučované na lekárskych fakultách. V zásade možno vyhlásiť, že medicína je aplikovaný biologický odbor, ktorý vhodným spôsobom prihliada aj na poznatky ďalších disciplín, najmä z okruhu chémie, psychológie, etiky a práva. Neoddeliteľnou súčasťou medicíny je aj vedecká metóda založená predovšetkým na empírii a následnom zovšeobecňovaní týchto poznatkov pomocou neúplnej indukcie, k čomu je široko využívaná štatistika. Celý koncept medicíny sa nazýva Evidence Based Medicine (EBM, medicína založená na dôkazoch). EBM je relatívne nový koncept; preto v medicíne stále pretrvávajú niektoré aspekty, ktoré sú v zásade non-EBM. Ide najmä rozšírenosť niektorých okrajových terapeutických postupov (napr. podávanie pentoxifylínu, systémová enzymoterapia a podobne), pri ktorých sa očakáva, že sa postupne presunú do oblasti alternatívnej medicíny s prirodzeným úbytkom lekárov zvyknutých tieto postupy voliť.
Základné medicínske vedy Anatómia (náuka o makroskopických štruktúrach organizmu) Biochémia (náuka o chemických procesoch v organizme) Biofyzika (náuka o fyzikálnych procesoch v organizme) Bioštatistika (aplikácia štatistických metód v biologických vedách, nevyhnutná pre plánovanie a vyhodnocovanie medicínskych výskumov a štúdií, a taktiež pre epidemiológiu) Cytológia (náuka o bunkách) Dietológia (náuka o výžive a jej vzťahu k zdraviu a chorobám) Embryológia (náuka o vývoji organizmu) Epidemiológia (náuka o demografii chorobných procesov, zahŕňa v sebe aj hygienu) Farmakológia (náuka o liečivách a ich účinku) Fotobiológia (náuka o vplyve neionizujúceho žiarenia na živé organizmy) Fyziológia (náuka o funkcii jednotlivých orgánov) Genetika (náuka o génoch a ich úlohe v dedičnosti a prejave na organizmoch) Histológia (náuka o mikroskopickom zložení tkanív) Imunológia (náuka o imunitnom systéme) Mikrobiológia (náuka o mikroorganizmoch) Neurovedy (biológia a fyziológia špecializujúca sa na nervový systém) Patológia (náuka o chorobách) Patologická anatómia (z morfologického hľadiska) Patologická fyziológia (z funkčného hľadiska) Rádiobiológia (náuka o vplyve ionizujúceho žiarenia na živé organizmy) Toxikológia (náuka o škodlivom účinku liečiv a jedov na organizmus)
Špeciálne medicínske odbory Chirurgia Všeobecná chirurgia Brušná chirurgia Úrazová chirurgia Kardiochirurgia Cievna chirurgia Neurochirurgia Plastická a rekonštrukčná chirurgia Pediatrická chirurgia Maxilofaciálna chirurgia Ortopédia Urológia
Interná medicína Angiológia Endokrinológia Gastroenterológia Gerontológia (geriatria) Hematológia Infekčné lekárstvo Kardiológia Nefrológia Onkológia Pediatria Pneumológia Ftizeológia Reumatológia
Diagnostické odbory Klinické laboratórne vedy Hematológia Klinická biochémia Klinická mikrobiológia Klinická patológia Nukleárna medicína Rádiológia
Ďalšie hlavné špeciálne odbory Andrológia Anestéziológia Dermatológia Fyziatria Gynekológia a pôrodníctvo Intenzívna medicína Klinická genetika Letecké a kozmické lekárstvo (angl. Aerospace medicine) Neurológia Oftalmológia Otorinolaryngológia Pediatria Praktické lekárstvo Preventívne lekárstvo Verejná zdravotná starostlivosť Pracovné lekárstvo Psychiatria Detská psychiatria Geriatrická psychiatria Neuropsychiatria Sociálna psychiatria Súdna psychiatria Stomatológia Venerológia
Interdisciplinárne odbory Algiatria Biomedicínske inžinierstvo Cestovná medicína Environmentálna medicína Evolučná medicína klinická farmakológia Laserová medicína Medicína katastrof Medicínska informatika Nemocničná medicína Nozológia Paliatívna medicína Potápačské lekárstvo alebo Pretlaková medicína (angl. diving medicine, hyperbaric medicine) Sexuálna medicína Súdne lekárstvo Športové lekárstvo Zdravotná etika Množstvo ďalších medicínskych vied, napr.: tropická medicína
Alternatívna a doplnková medicína
Alternatívna medicína je súbor liečebných metód, ktoré sú niektorými považované za alternatívu ku klasickej medicíne. Niektoré jej postupy prinášajú praktické výsledky a po vedeckom overení sú presunuté do klasickej medicíny. Väčšina má sporný účinok a nezriedka môže poškodiť zdravie a ohroziť život pacienta. Iné projekty
Externé odkazy