KDU-ČSL (do roku 2019 Křesťanská a demokratická unie – Československá strana lidová), nazývaná aj lidovci, je jedna z najstarších českých politických strán.
Vznikla v januári 1919 ako Československá strana lidová (skratka ČSL) spojením viacerých českých a moravských katolíckych politických strán (Křesťansko-sociálnej strany v Čechách, Katolíckej strany národnej na Morave, Národnej strany katolíckej v kráľovstve Českom, Moravsko-sliezskej kresťansko-sociálnej strany). ČSL bola na jeseň 1938 zlúčená do Strany národnej jednoty, no viacero jej funkcionárov sa podieľalo na odboji. V obnovenej Československej republike (19451948) bola súčasťou vlády Národného frontu Čechov a Slovákov, po februárovom prevrate (1948) „očistená“ a podriadená Komunistickej strane Československa, po Nežnej revolúcii obnovila riadnu činnosť.
Súčasným predsedom strany je od roku 2026 Jan Grolich, prvým podpredsedom je Benjamin Činčila. Na sneme v roku 2019 sa strana premenovala z Kresťanskej a demokratickej únie – Československej strany ľudovej na skratku KDU-ČSL, ktorá je odvtedy jediným oficiálnym názvom. V stanovách strany je vysvetlené čo táto skratka znamená, no inak je všade uvádzaný len názov KDU-ČSL.
Ideológia KDU-ČSL je stredová konzervatívna strana položená na kresťanských hodnotách a princípoch. Strana o sebe sama hovorí, že „Desatoro, evanjeliová zvesť lásky k druhým a kresťanská sociálna náuka“ sú východiskami ich politických krokov. Strana nezastupuje žiadnu cirkev ani náboženskú spoločnosť. Presadzuje kresťanskú demokraciu a je pro-európsky a pro-atlanticky založená.
Azda najväčšiu podporu vo voľbách dosahuje dlhodobo na Morave, kde žije aj viac veriacich ľudí ako v Čechách.
Jednotlivé témy
Manželstvo Manželstvo je podľa ľudovcov zväzkom muža a ženy, nie dvoch osôb rovnakého pohlavia.
Migrácia
Riešenie Ľudovci nepodporujú kvóty na prijatie utečencov, presadzujú, aby sa migračná kríza riešila, ak to bude možné, mimo hraníc Európskej únie. Strana žiada navýšenie českej pomoci pre utečenecké tábory, aby sa tam vytvorili dôstojné podmienky pre ľudí. Toto je podľa KDU-ČSL najefektívnejší spôsob riešenia daného problému.
Prijímanie migrantov KDU-ČSL je za rýchle vracanie ekonomických imigrantov späť do krajín pôvodu, no je za to, aby Česko prijalo utečencov, ktorí utekajú pred vojnou a stoja o to, je to povinnosť. Ľudovci hovoria, že Česko k tomu viaže nie len Ženevské konvencie, české zákony ale aj kresťanská solidarita a všeobecne ľudskosť.
Dane Čo sa týka daní, ľudovci presadzujú čo najnižšie dane pre právnické osoby a daňovú progresiu fyzických osôb.
Školstvo Školstvo je pre KDU-ČSL absolútnou prioritou, chcú kvalitné a dostupné školstvo len pre toho, kto má schopnosti a vôľu o štúdium.
Zdravotníctvo a sociálne služby V zdravotníctve presadzujú zachovanie zdravotného poistenia tak, aby mal na zdravotnú starostlivosť nárok každý bez ohľadu na sociálny status. Časť hradenia sociálnych služieb by sa podľa nich mala stať povinným výdajom štátu.
Dôchodkový systém Ľudovecký návrh reformy dôchodkov je postavený na zachovaní priebežného solidárneho systému doplneného o štátom dotovanom penzijnom pripoistení a dobrovoľnom sporení.
Poľnohospodárstvo V poľnohospodárstve by chceli ľudovci dosiahnuť potravinovú sebestačnosť v českých výrobkoch, chceli by podporovať české výrobky a spolupracovať naprieč EÚ s rovnakými obchodnými podmienkami. Na pôde by sa malo hospodáriť ohľaduplne voči životnému prostrediu v duchu hesla: „Nedrancovať pôdu, myslieť na svojich vnukov.“
História vpravo|thumb|110px|Historický znak Československej strany ľudovej
1919: založenie strany, 5. a 6. januára prebehol v Prahe ustanovujúci zjazd 1920: V parlamentných volbách kandiduje v koalícii spoločne so Slovenskou ľudovou stranou 1925: Strana zakládá svoju organizáciu na Slovensku, ktorú až do roku 1938 vedie Martin Mičura 1938: spojenie s ostatnými pravicovými stranami do Strany národnej jednoty 19401945: strana bola zastúpená v Londýnskej exilovej vláde, ľudovec Jan Šrámek predsedom vlády 1945: jedna z mála obnovených strán po vojne, jediná česká nesocialistická 1946: kľúčové voľby, v ktorých strana očakávala víťazstvo pre ňu skončili ziskom 20% oproti 40% KSČ 1946: strana sa stala členom Národného frontu 1948: ľudoveckí ministri sa pripojili k ostatným demokratickým ministrom a podali demisie 19481989: strana ovládnutá prokomunistickým krídlom, ako súčasť Národného frontu budila dojem možnosti existencie viacerých strán v komunistami riadenom Česko-Slovensku 1990: demokratizácia strany, v prvých slobodných voľbách získala v koalícii s Kresťanskodemokratickou stranou v Česku 8,75 % a na Slovensku 8,69 % 1992: premenovanie na názov Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová 19921997: členstvo vo všetkých vládach Václava Klausa z ODS 1997: ukončenie spojenectva s ODS, odchod z vlády kvôli finančným aféram občianskych demokratov 1998: členstvo v úradníckej vláde Josefa Tošovského 19982002: členstvo v opozícii, strana bola najvýznamnejšia súčasť Štvorkoalície (spoločný projekt KDU-ČSL a troch menších pravicových strán) 20022004: členstvo vo vláde Vladimíra Špidlu z Českej strany sociálnodemokratické, vláda skončila po dvoch rokoch po demisii premiéra ako reakcii na výrazný prepad ČSSD v eurovoľbách 20042005: členstvo vo vláde Stanislava Grossa z ČSSD, vláda skončila po afére jej predsedu 20052006: členstvo vo vláde Jiřího Paroubka z ČSSD 2006: povolebné vyjednávanie so Stranou zelených a ODS na vytvorení vlády najprv padlo, pretože by nezískali dôveru Poslaneckej snemovne (chýbal 1 hlas) a tak predseda Miroslav Kalousek začal rokovať o možnosti menšinovej vlády KDU-ČSL s ČSSD, ktorú by tolerovala Komunistická strana Čiech a Moravytoto ho stálo miesto predsedu a na jeho miesto prišiel senátor Jiří Čunek a bola vytvorená vláda KDU-ČSL s ODS a Zelenými, ktorej vysloviť dôveru odchodom zo sály pomohli aj dvaja poslanci za ČSSD: Michal Pohanka a Miloš Melčák 20062009: členstvo v druhej vláde Mirka Topolánka z ODS, vláda skončila potom ako jej bola ako prvej vláde v histórii samostatného Česka vyslovená nedôvera Poslaneckou snemovňou 2009: strana odmietla nominovať svojich zástupcov do prechodnej úradníckej vlády premiéra Jana Fischera, potom nasledoval odchod viacerých vplyvných poslancov z KDU-ČSL na čele s Miroslavom Kalouskom, nenasledoval ich veľký počet členov, no niektorí z nich potom prešli do novej strany TOP 09 v reakcii na to sa do KDU-ČSL vrátili niektorí členovia, ktorí predtým zo strany odišli alebo mali pozastavené členstvo
náhľad|Zakladateľ strany Msgre. Jan Šrámek, dlhoročný minister a počas 2. svetovej vojny predseda exilovej vlády v Londýne
2009: po odchode troch senátorov (Ludmila Müllerová, Adolf Jílek, Václav Jehlička) sa rozpadol senátorský klub strany, po senátnych voľbách v roku 2010 sa znovu obnovil 2010: vo voľbách do Poslaneckej snemovne získala KDU-ČSL len 4,39 % hlasov, a teda neprekročila brány dolnej komory parlamentu, bolo to prvý raz, čo ľudovci nemali zastúpenie v dolnej komore; v reakcii na túto skutočnosť rezignoval predseda Cyril Svoboda a stranu dočasne viedla Michaela Šojdrová 2010: na zjazde v Žďári nad Sázavou bol zvolený predsedom strany Pavel Bělobrádek, pod jeho vedením došlo ku kompletnej výmene riadiacich orgánov strany, do čela sa dostali najmä mladí ľudia pod 40 rokov a strana sa posunula viac do pravej strany politického spektra 2012: bol zvolaný zjazd, na ktorom sa prepracovali stanovy, bol vytvorený štatút priaznivca strany, regióny majú odvtedy zastúpenie v orgánoch strany podľa volebných výsledkov a strana sa mala viac otvoriť nečlenom cirkví. Za cieľovú skupinu boli stanovené rodiny s deťmi, stredná trieda, neziskové organizácie a staršia populácia. Len tesne neprešiel návrh zmeny slova v názve „Československá“ na „Česká“ 2014: strana zaznamenala úspech v európskych voľbáchzískala až 3 mandáty 20132017: strana sa vrátila späť do Poslaneckej snemovne a dokonca sa z nej stala vládna stranaúčasť vo vláde Bohuslava Sobotku z ČSSD náhľad|207x207bod|Josef Lux, predseda strany v 90. rokoch 20. storočia, dlhoročný minister poľnohospodárstva20172021: účasť v opozícii, strana vo voľbách získala len 5,80 % hlasov 2019: na zjazde bol za predsedu zvolený Marek Výborný a tiež sa odhlasovala zmena názvu z Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová na skratku KDU-ČSL. Po smrti svojej manželky oznámil Marek Výborný v novembri, že rezignuje na funkciu predsedu strany k termínu mimoriadneho zjazdu strany. 2020: Na post predsedu strany sa rozhodli kandidovať Jan Bartošek, Marian Jurečka a Tomáš Zdechovský. Víťazom voľby a novým predsedom sa stal Marian Jurečka. Strana sa stala súčasťou liberálno konzervatívnej stredopravicovej koalície SPOLU, spoločne s ODS a TOP 09. 2021: Koalícia SPOLU zvíťazila vo voľbách do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky, v decembri bola menovaná nová vláda Petra Fialu, ktorej bola KDU-ČSL súčasťou (vo vláde zasadali 3 ministri za KDU-ČSL). 2024: na zjazde bol za predsedu opäť zvolený Marek Výborný. 2025súčasnosť: účasť v opozícii, koalícia SPOLU vo voľbách získala 23,36 % hlasov 2026: na zjazde bol za predsedu zvolený Jan Grolich.
Zoznam predsedov
Toto je zoznam predsedov KDU-ČSL od roku 1992.
náhľad|231x231bod|Jan Grolich, predseda strany od roku 2026
1992 – 1998: Josef Lux 1998 – 1999: Jan Kasal (poverený riadením) 1999 – 2001: Jan Kasal 2001 – 2003: Cyril Svoboda 2003 – 2006: Miroslav Kalousek 2006: Jan Kasal (poverený riadením) 2006 – 2009: Jiří Čunek 2009 – 2010: Cyril Svoboda 2010: Michaela Šojdrová (poverená riadením) 2010 – 2019: Pavel Bělobrádek 2019 – 2020: Marek Výborný 2020 – 2024: Marian Jurečka 2024 – 2026: Marek Výborný 2026 – súčasnosť: Jan Grolich
Volebné výsledky náhľad|Volebné výsledky KDU-ČSL - TrendKDU-ČSL, výsledky voleb Volební trendy a výsledky stran, kurzy.cz náhľad|Výsledky KDU-ČSL vo voľbách do Českej národnej rady v roku 1990 náhľad|Výsledky KDU-ČSL vo voľbách do Českej národnej rady v roku 1992 náhľad|Výsledky KDU-ČSL vo voľbách do Poslaneckej snemovne v roku 1996 náhľad|Výsledky KDU-ČSL vo voľbách do Poslaneckej snemovne v roku 1998 náhľad|Výsledky KDU-ČSL vo voľbách do Poslaneckej snemovne (v koalícii s US-DEU) v roku 2002 náhľad|Výsledky KDU-ČSL vo voľbách do Poslaneckej snemovne v roku 2006 náhľad|Výsledky KDU-ČSL vo voľbách v roku 2010, keď sa do Poslaneckej snemovne nedostala. náhľad|Výsledky KDU-ČSL vo voľbách do Poslaneckej snemovne v roku 2013 náhľad|Výsledky KDU-ČSL vo voľbách do Poslaneckej snemovne v roku 2017 náhľad|Výsledky koalície SPOLU vo voľbách do Poslaneckej snemovne v roku 2021 náhľad|Výsledky koalície SPOLU vo voľbách do Poslaneckej snemovne v roku 2025
Voľby do roku 1946 RokPočet hlasovHlasy v %Počet mandátov1920699 72811,333 mandátov1925691 0959,731 mandátov1929623 3408,425 mandátov1935615 8047,522 mandátov19461 110 92020,246 mandátov
Voľby od roku 1990
Voľby do Českej národnej rady RokPočet hlasovHlasy v %Počet mandátov1990607 1348,420 mandátov1992406 3416,315 mandátov
Parlamentné voľby
Voľby do Senátu RokPočet mandátov199613199852000182002120031200432006420080201022012320141201424+3201635+4201842+120203 1 Štvorkoalíciu vytvorili KDU-ČSL, Únia slobody, Demokratická únia a Občianská demokratická aliancia
2 4 mandáty samostatne, 3 mandáty v koalícii so Stranou zelených
3 5 mandátov samostatne, 4 mandáty v koalícii
4 2 mandáty samostatne, 1 mandát v koalícii
Voľby do Poslaneckej snemovne RokPočet hlasov Hlasy v %Počet mandátovPostavenie v snemovne1996489 3498,1%Vládna koalícia s ODS a ODA1998537 0139,0%Opozícia20025680 67114,3%Vládna koalícia s ČSSD a US-DEU2006386 7067,2%Vládna koalícia s ODS a Stranou zelených2010229 7174,39%Mimo snemovňu2013336 9706,78%Vládna koalícia s ČSSD a ANO2017293 6435,80%Opozícia20216493 90527,79% Vládna koalícia s ODS, TOP 09, Pirátmi a STAN (2021 - 2024)Vládna koalícia s ODS, TOP 09 a STAN (2024 - 2025)202561 313 34623,36%Opozícia