Féba alebo Phoebe je mesiac planéty Saturn. Objavil ho William Henry Pickering v roku 1898. Jej priemer je , stredná vzdialenosť od planéty zhruba 12,9 miliónov km. Až do tesného preletu sondy Cassini 11. júna 2004 bolo o Fébe iba málo informácií.
Vlastnosti Féba má približne tvar gule a je na ňom veľké množstvo kráterov, čo svedčí o vysokom veku povrchu. Hustota 2,3 g/cm3 naznačuje, že mesiac tvorí prevažne vodný ľad s prímesou silikátových hornín. Zatiaľ nebola potvrdená hypotéza, že v prípade Féby ide o teleso z Kuiperovho pásu; nasvedčovala by tomu však retrográdna dráha telesa, ktorá je pri väčších satelitoch planét pomerne nezvyčajná (výnimkou je Neptúnov mesiac Triton).
Féba je veľmi tmavým telesom s albedom 0,06 (od povrchu sa odrazí len 6 % svetla), teda ešte nižším ako má uhlie. Na jeho povrchu bol objavený tuhý oxid uhličitý, mesiac teda nemohol byť v minulosti nikdy vystavený vysokým teplotám. Rotácia okolo vlastnej osi je pomerne rýchla (presne 9 hodín a 30 minút), obežná doba okolo Saturnu je 550,479 pozemských dní (zhruba 18 mesiacov). Povrchové teploty kolísajú medzi −198 a −161 °C.
Napriek iba nedávnemu preletu sondy Cassini už bola vytvorená základná nomenklatúra povrchových útvarov. Najväčší kráter s priemerom dostal meno Jason podľa vodcu argonautov, ďalšie výrazné krátery sa nazývajú Euphemus (priemer ), Canthus (), Eurytion () a Hylas (). Celkom bolo pomenovaných 24 kráterov a oblasť Leto Regio, mená sú však zatiaľ schválené iba predbežne (2005).
Prstenec Okolo obežnej dráhy Féby sa nachádza prstenec, ktorý patrí medzi prstence Saturna. Tento prstenec má sklon 27° oproti rovine Saturnu a jeho ostatným prstencom. Rozprestiera sa aspoň 128 až 207 polomerov Saturna ďaleko, pričom Féba obieha v priemernej vzdialenosti 215 polomerov Saturna. Prstenec je asi 40-krát širší, než je polomer planéty. Keďže sa predpokladá, že častice, ktoré tvoria tento prstenec, pochádzajú z nárazov mikrometeroidov do povrchu Féby, mali by taktiež obiehať po retrográdnej dráhe, teda v opačnom smere než ďalší väčší mesiac bližšie k Saturnu, Japetus. Materiál prstenca, ktorý sa posúva smerom k planéte, by teda dopadal na povrch jednej hemisféry Japetu (Japetus rotuje viazane okolo Saturnu), čo by prispievalo k jeho dvojfarebnému sfarbeniu.Largest ring in solar system found around Saturn , New Scientist Aj keď je tento prstenec veľmi veľký, je takmer neviditeľný – objavil ho až infračervený Spitzerov vesmírny ďalekohľad od NASA.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Mesiace Saturna Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1899 Kategória:Astronomické objekty objavené Williamom Henrym Pickeringom