Viliam Figuš-Bystrý, krstený Viliam Daniel Figusch (* 28. február 1875, Banská BystricaZáznam o narodení a krste v matrike evanjelického cirkevného zboru Banská Bystrica; priezvisko otca zapísané ako "Figusch" – † 11. máj 1937, Banská Bystrica) bol hudobný skladateľ, hudobný pedagóg, klavirista, zbormajster a dirigent. Pseudonym: Ján Bystrý.

Rodina otec Samuel Figusch matka Františka, rod. Heinleinová dcéra Elena Figušová (* 27. február 1902, Veľká (Zvolenská) Slatina) dcéra Marta Figušová (* 4. máj 1904, Padina) syn Viliam Figuš (* 16. september 1905, Padina – 1979) dcéra Oľga Figušová (* 10. august 1909, Banská Bystrica)

Životopis alt=Pamätná tabuľa na rodnom dome|vľavo|náhľad|Pamätná tabuľa na rodnom dome skladateľa v Banskej Bystrici V rokoch 1885 – 1889 študoval Viliam Figuš-Bystrý na gymnáziu v Banskej Bystrici. Ďalej pokračoval v štúdiách na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici (1889 – 1893). V roku 1914 absolvoval skúšku na Hudobnej akadémii v Budapešti.

Od roku 1893 učiteľ v Pilisi (Maďarsko), v rokoch 1893-1895 v Ostrej Lúke, v rokoch 1895 – 1902 vo Zvolenskej Slatine a v rokoch 1903 – 1906 v Padine (Juhoslávia), Od roku 1907 začal pôsobiť v Banskej Bystrici, kde sa v roku 1921 stal profesorom hudby na tamojšom Učiteľskom ústave a na Hudobnej škole vo Zvolene. náhľad|Hrob Viliama Figuš-Bystrého v banskobystrickom evanjelickom cintoríne Viliam Figuš-Bystrý bol reprezentantom novej vývinovej cesty slovenského hudobného umenia. Už počas štúdia v Banskej Štiavnici vystupoval na verejných koncertoch, hral na organe, dirigoval študentský spevácky zbor. Po maturite sa venoval salónnej hudobnej tvorbe, upravoval maďarské ľudové piesne pre spev a klavír, kurucké piesne a balady pre sóla a zbor so sprievodom klavíra. Na svojich učiteľských pôsobiskách zbieral slovenské ľudové piesne, ktoré upravoval a vydával (Slovenské ľudové piesne z Veľkej Slatiny, 1000 slovenských ľudových piesní, Púchovské piesne, Zbojnícke piesne). V Banskej Bystrici oživil hudobnú kultúru. Oživil činnosť spevokolu Evanjelického spolku, pôsobil ako dirigent, korepetítor, organizoval hudobné podujatí a komponoval. Pre komorné združenie upravoval diela skladateľov európskeho baroka, klasicizmu a romantizmu. V rokoch 1922 – 1924 pracoval na opere Detvan, ktorej premiéra sa uskutočnila roku 1928 v Slovenskom národnom divadle v Bratislave.

Na začiatku 20 storočia rozvinul úsilie o vznik slovenskej národnej hudby. Ľudovú pieseň chápal ako zdroj špecifickosti národnej hudby. Popri komornej a zborovej tvorbe sa skladateľsky najviac realizoval v lyrickej piesni, zhudobnil texty slovenských básnikov. Popri invenčnej melodike uplatňoval aj novoromanticky orientovanú harmóniu, medzi jeho najlepšie diela patria cykly umelých piesní, zborové a klavírne skladby. Zakladajúci člen (1919), 1925 predseda Spolku slovenských umelcov.

Diela

Piesne pre spev a klavír/organ Dalok, op. 6, 6 pôvodných piesní na texty maďarských autorov (19011910) Sny, op. 8, 13 pôvodných piesní (I.IV. zošit) na texty slov. básnikov (19031933) Po poliach a lúkach, op. 53, 10 piesní na texty slov. básnikov (1920) Náboženské piesne, op. 62, 10 piesní pre spev a organ (19221935) Túžby, op. 76, 6 slovenských piesní na slová Hájomila (1926) Drei Lieder, op. 81, 3 piesne na text Willyho Weilla pre spev a klavír (1928) Mati moja!, op. 85, 6 piesní na slová P. Országha – Hviezdoslava a Fedora Ruppeldta (1929, 1932) Jesenné piesne, op. 95, 10 piesní na texty A. Klasa, I. Kraska a V. Roya (19321934) Vlastenecké piesne, op. 100 (19341935) Vojenské pochodové piesne, op. 106 (1936) Žiale a radosti, op. 99, 7 na texty V. Roya (19341937) Svrčok a svätojánska muška, op. 9, 2 ženské hlasy s klavírnym sprievodom na slová Andreja Sládkoviča (1903) Slniečko zapadlo, op. 82, dvojspev pre tenor a soprán so sprievodom klavíra na text Petra Belu – Horala (1929) Herbst, op. 92, Jeseň, pieseň pre sólový hlas so sprievodom klavíra na slová Hansa Tronnera (1932)

Úpravy ľudových piesní pre spev a klavír Slovenské ľudové piesne z Veľkej Slatiny, 125 piesní v piatich zošitoch (18951903) 1000 slovenských ľudových piesní (19231927) Ľudové balady, op. 101 (1934) Púchovské piesne, op. 102 (1934) Zbojnícke piesne, op. 98 (19341935)

Zborové skladby Vallásos karok, op. 47, mieš. zbory (19031918) Náboženské zbory, op. 10, mieš. zbory (19031936) Miešané zbory, op. 60, mieš. zbory (1922) – Trávička zelená (Hviezdoslav), Vzkázala mi moja milá (Kýčerský), Pri tom jačnom, pri potôčku (Dlhomír Poľský), Sadol na mesiačik (J. Petrovič), Daj ma, mamka (Hviezdoslav) Mužské zbory, op. 49 (19141926) – Zmráka sa, pôjdeme (I. Krasko) a i. 10 chorálov, op. 84, mieš. zbory (19321933) Hojže, Bože, mieš. zbor (A. H. Krčméry – nápev, A. Sládkovič – text), harmonizoval V. Figuš-Bystrý

Ďalšie diela Pieseň pokoja, lásky a mieru, op. 29, na text P. O. Hviezdoslava pre sólo, zbor a klavír (1906) Az egri leány, op. 30, na text J. Aranya pre sóla, zbor a klavír (1907) Rákocziné, op. 31, na text J. Aranya pre sóla, zbor a klavír (1910) Slovenská pieseň, kantáta pre sóla, zbor a klavír na slová P. O. Hviezdoslava (1913), inštrumentované pre sóla, zbor a orchester (1917) Sonáta e mol, op. 97, pre husle a klavír (1934) Z mojej mladosti, op. 56, suita pre veľký orchester (1934) Sonáta v dórskej stupnici, op. 103, pre klavír (1935) Sláčikové trio G dur, op. 58 (19211936) Sláčikové trio e mol, op. 108 (1937) Hudobné miniatúry, op. 89, 12 skladieb pre klavír Lístky do pamätníka, 6 skladieb pre klavír Pestré lístky, op. 54, 10 skladieb pre klavír Poľné kvietky, op. 96, I. a II. zošit, 65 skladieb pre klavír 6 skladieb pre organ, op. 107 (19361937)

Ocenenia v rodnej Banskej Bystrici je po ňom pomenovaná ulica vo februári 2025 Slovenská pošta vydala poštovú známku s jeho podobizňou

Literatúra Slovenský biografický slovník MUNTÁG, Emanuel. Viliam Figuš-Bystrý. Život a dielo (1875-1937). Tematický katalóg hudobnej tvorby a bibliografia o živote a diele slovenského skladateľa. Martin: Matica slovenská, 1973. 328 s. + 12 s. obr. DOBRÍK, Dušan (ed.): Viliam Figuš-Bystrý 1875-1975 : Zborník materiálov z konferencie a iných podujatí konaných v dňoch 24.-26. apríla 1975 v Banskej Bystrici pri príležitosti 100. výročia narodenia skladateľa. Banská Bystrica : Literárne a hudobné múzeum , 1976, 134 s. BÁRDIOVÁ, Marianna (ed.): Viliam Figuš-Bystrý (1875 – 1937): Zborník referátov zo seminára, ktorý sa uskutočnil 28. apríla 2000 v rámci XXII. ročníka Festivalu zborového spevu Viliama Figuša-Bystrého v Banskej Bystrici. Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica – Literárne a hudobné múzeum, 2002. 68 s. . BÁRDIOVÁ, Marianna – ZEMKO, Ján, ed. Vznik a vývin umelej piesne na Slovensku od 19. storočia a jej integrácia vo vzdelávacích a prezentačných programoch umeleckého školstva 1. Zborník z muzikologickej konferencie konanej 20.10.2009 a z vokálno-interpretačného seminára konaného dňa 12.10.2009 v Banskej Bystrici v rámci grantového projektu KEGA č.3/7488/09. CDROM, 750 MB, . 144 s., s. 72 – 104.

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia Kategória:Slovenskí hudobní pedagógovia Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice