Ľudovít Hajdu (* 1876, Žehňa† 6. február 1951, Levice) bol slovenský duchovný Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV). Pôsobil ako farár v Bátovciach a v Banskej Bystrici a zastával funkciu seniora Zvolenského seniorátu.
Životopis Ľudovít Hajdu sa narodil v roku 1876 v Žehni. Do roku 1910 pôsobil ako farár v Bátovciach (Hontiansky seniorát) a bol dlhoročným pokladníkom cirkevného podporného ústavu (). Podľa záznamov Hontianskeho seniorátu za rok 1909 patril medzi literárne činných farárov spolu s Martinom Bujnom a Štefanom Krupecom. Následne do roku 1937 pôsobil ako farár v Banskej Bystrici. Po získaní autonómie slovenskej evanjelickej cirkvi v roku 1919 a jej následnej slovakizácii sa spoločne s farárom Gerhardom Stehlom v banskobystrickom cirkevnom zbore „v krátkej dobe prispôsobili novým podmienkam“. Bohoslužby a obrady viedli prevažne v slovenskom jazyku, najmä vo filiálkach a v meste striedavo tiež po nemecky a maďarsky.
V rokoch 1920 až 1934 pôsobil ako učiteľ náboženstva na Štátnej meštianskej škole v Banskej Bystrici. V roku 1920 sa stal členom širšieho aj užšieho výboru povereného správou Evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici po jeho prechode pod správu západného dištriktu ECAV, predtým pôsobil ako jeho duchovný predseda.
V roku 1924 bol po odstúpení Gerhardta Stehla zvolený za pokladníka seniorálnej podporovne banskobystrického seniorátu. V roku 1925 navrhol založenie svojpomocného pohrebného spolku pre evanjelických farárov, učiteľov, kántorov, katechétov a ich manželky, ktorý mal poskytovať finančnú podporu pozostalým. V roku 1928 bol zvolený za seniora Zvolenského seniorátu a v tejto funkcii pôsobil do roku 1934. 22. júna 1930 vykonal inštaláciu farára, básnika a poslanca Martina Rázusa v evanjelickom cirkevnom zbore v Brezne.
Bol autorom cirkevnohistorických a cirkevnosprávnych prác. Jeho publikácia Stručné dejiny evanjelického kresťanského cirkevného zboru augsburského vyznania v Banskej Bystrici z roku 1918 bola vydaná v maďarčine pod menom Hajdu Lajos. Bol tiež členom Hurbanovej evanjelickej literárnej spoločnosti.
1. júna 1937 odišiel do dôchodku Posledné roky života prežil na odpočinku v Leviciach. Zomrel 6. februára 1951 vo veku 75 rokov.
Referencie
Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi Kategória:Úmrtia v 1951 Kategória:Úmrtia 6. februára Kategória:Seniori Zvolenského seniorátu