Jozef Jarín Kmeť (* 6. marec 1815, Ľubietová – † 8. január 1906, tamže) bol slovenský národnokultúrny pracovník a právnik.
Jeho otec bol Tomáš Kmeť, matka Zuzana rod. Cochiusová, syn Branislav Kmeť a manželka Ludvika Mária rod. Filadelfiová.
Životopis Roku 1841 skončil štúdium práva v Bratislave, potom trvalo pôsobil ako advokát v Ľubietovej, od 1876 sa venoval hospodáreniu na rodinnom majetku. Ako príslušník štúrovskej generácie obhajoval právo používať slovenský jazyk v mestských i župných úradoch v hornouhorských stoliciach. V marci 1848 ako člen rev. výboru v Ľubietovej zostavil memorandum proti národnostnému útlaku, v 60. rokoch sa opäť angažoval proti maďarizácii vo verejnom živote, s Júliusom Plošicom viac ráz vystúpil proti rodu Radvanskovcov na zasadnutiach župného výboru v Banskej Bystrici. Uverejňoval správy zo života mesta a okolia v Slovenských národných novinách a v Obzore, propagátor slovenskej tlače. Literárnej tvorbe sa venoval od roku 1876, v rukopise sa zachovalo 12 ponáškových básní príležitostného charakteru, ktoré venoval občanom Ľubietovej, a 6 krátkych próz, väčšinou prekladov z nemčiny. Zakladajúci člen Matice slovenskej.
Pamiatky literárna pozostalosť v Literárnom archíve Matice slovenskej
Literatúra Slovenský biografický slovník
Externé odkazy
Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 22 - evanjelická cirkev v Ľubietovej
Kategória:Slovenskí právnici Kategória:Slovenskí publicisti Kategória:Slovenskí kultúrni pracovníci Kategória:Osobnosti z Ľubietovej