Ing. arch. Martin Kusý (* 14. november 1916, Dobroč – † 24. február 1989, Bratislava) bol slovenský architekt, vysokoškolský profesor a odborný publicista.
Životopis 1936 – 1939 štúdium na Českom vysokom učení technickom ČVUT v Prahe 1940 – 1942 po uzavretí českých škôl a krátkej praxi študoval v rokoch 1940 – 1942 na Vysokej škole technickej vo Viedni 1943 – obhájil titul doktor technických vied u profesora S. Theissa vo Viedni 1943 – 1944 pracoval u M.M.Harminca 1944 – 1945 bojoval v Slovenskom národnom povstaní 1945 – 1946 pracoval v Bratislave na Štátnom plánovacom a štatistickom úrade na obnove vojnou zničených obcí na východnom Slovensku 1947 – uzatvoril manželstvo s Verrou Krnovou 1947 – 1964 pracoval v riadiacich funkciách v rôznych projektových organizáciách 1948 – založil Stavprojekt a stal sa prvým predsedom Spolku slovenských architektov 1950 – pracoval v Krajskom návrhovom stredisku 1951 – 1952 práca vo Výskumnom ústave pre stavebníctvo a architektúru 1954 – bol riaditeľom hlavnej správy projektových ústavov na Slovensku 1954 – 1961 pracoval v Štátnom projektovom ústave pre výstavbu miest a dedín 1962 – 1964 – v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody 1964 – 1986 pedagogicky pôsobil na VŠVU v Bratislave kde bol v roku 1978 vymenovaný za riadneho profesora 1968 – 1972 prorektor VŠVU V Bratislave
Dopady Je po ňom pomenová Cena profesora Martina Kusého.
Ocenenia a súťaže Ocenenia 1945 nositeľ rádu SNP II. triedy 1965 a 1973 cena Dušana Jurkoviča 1945 vyznamenaný Čs. Medailou za chrabrosť 1965 cena za Zásluhy o výstavbu 1981 a 1982 získal významné štátne ocenenie rad práce a titul zaslúžilý umelec 1985 bol ocenený cenou M. Benku za monografiu Emil Belluš
Súťaže zúčastnil sa na súťažiach na riešenie budovy Slovenského plánovacieho úradu v 2. kole súťaže S Havlíčkom a Hilským, 1951 Projekt budovy veľvyslanectva v Pekingu, 2. cena, 1957 Dostavba budovy ČVUT V Prahe, 2. cena, so Š. Svetkom Projekt budovy VŠD V Žiline/2. cena, s L. Lýskom a S. Talašom, 1961 a iné
Architektonická tvorba Tvoril v povojnovej dobe. Bol majstrom proporcie, hľadačom výslednej harmónie hmôt a priestorov – toto je znak tiahnuci sa celou jeho architektonickou tvorbou. Podarilo sa mu robiť architektúru vo všetkých jej typologických podobách. Urbanizmus sídel, krajiny parkov, domy pre bývanie rodinné i kolektívne, školy, administratívne budovy, historické rekonštrukcie, domy pre vedu, ambasády, múzeum, priehrady, pamätníky, hrobky a náhrobky.
Dielo Sídliská v Považskej Bystrici, Podbrezovej, Valaskej, Lovinobani, Zlatne Sídlisko pri stanici v Banskej Bystrici, 1953 Budova strojníckej fakulty v Bratislave, 1958 – 1962 Administratívna budova Pravdy (dnes Danubiaprint) v Bratislave, 1957 – 1960 Hrobka Ľudovíta Fullu v Ružomberku, 1962 Pamätník SNP v Kunerade Budova ústavu stavebníctva a architektúry SAV na Patrónke v Bratislave, 1960 Internáty v Nitre a Liptovskom Hrádku Obytný dom v Bratislave na Gajovej ulici SVŠ na Novohradskej ulici v Bratislave, 1954 Čs. veľvyslanectvo v Pchongjangu, Kórea, 1956 Hydrocentrála pri Novom Meste nad Váhom, 1948 Oravská priehrada Obchodná a administratívna budova Omnia na Dunajskej ulici v Bratislave, 1967 Múzeum Slovenskej Národnej rady na Myjave, 1966
Autor monografií, štúdií a článkov, spolutvorca encyklopedických diel, autor publikácií: Architektúra na Slovensku 1918-45 ; 1971 Architektúra na Slovensku 1945-75 ; 1976 Od remesla po design' ; 1974 viaceré odborné state v časopisoch Projekt ; Architektúra ČSSR Zdroje Moravčíková, Lukáčová, Dulla, Strachová, Pohaničová, Krivošová, Vodrážka, Perfekt: Majstri architektúry; 2005 Encyklopédia Slovenska; III. zväzok K-M, Slovenská akadémia vied, Bratislava, 1979 Pyramída Ku-Kv''; 73 čiastka, júl 1973
Kategória:Slovenskí architekti Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci Kategória:Držitelia Ceny Dušana Jurkoviča Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia Kategória:Osobnosti z Dobroča