náhľad|Hrob Samuela Libayho v Banskej Bystrici Samuel Libai, alebo Samuel Libay (* 11. marec 1782, Modra† 7. august 1866,GLOCKO, F.: Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka. Banská Bystrica : Stredoslovenské múzeum, 2018, s. 39. Banská Bystrica) bol slovenský zlatník.
Samuel Libay bol významnou osobnosťou mesta Banská Bystrica. Počas svojej zlatníckej kariéry bol majstrom, cechmajstrom, vychoval budúcich zlatníkov a svoju prajnosť prezentoval aj v sociálnej oblasti. Svojim dielom dokázal nenahraditeľnosť a jedinečnosť ručnej zlatníckej práce v období, keď v súťaži s lacnejšou strojovou výrobou strácala svoje pozície. Jeho práce svedčia o poctivej remeselnej príprave, sú dokladom jeho zručnosti, zlatníckeho majstrovstva, ale aj schopnosti umeleckého pozorovania.
Rodina otec: Samuel Libai (1755 - 1818), zlatník, evanjelického náboženstva matka: Alžbeta rod. Razgová (1753 - 1826), druhá manželka Samuela Libaia st. brat: Pavol Libai (1799 - 1875), zlatník manželka: Anna Rosina Friderica Carolina rod. Schröppelová (1789 - 1862) deti: Gustáv Teofil Libai (1812 - 1853), Karol Ľudovít Libai (1814 - 1888), známy vedutista, Terézia Frederika Libaiová (1819 - 1906), Augusta Ľudovíta Libaiová (1821 - 1893), Viliam Móric Libai (1822 - 1823), Samuel Adolf Libai (1825 - 1825)Biografické údaje doplnené podľa rodostromu rodiny, uverejneného v knihe: GLOCKO, F.: Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka. Banská Bystrica : Stredoslovenské múzeum, 2018, zadná väzba knihy.
Životopis Samuel Libay, ml. (tiež Sámuel von Libay, Libaÿ, Libóy, Libai, Liebei, Libei) sa narodil 11. marca 1782 v Modre, v rodine miestneho zlatníka Samuela Libaya (1755 – 1818) a Alžbety rod. Rázga (1753 – 1826). Krstnými rodičmi mu boli modranskí mešťania – mäsiar Imrich Wolesch s manželkou Juditou a Ján Oblátkas s manželkou Teréziou. Keď mal Samuel 6 rokov, rodina sa presťahovala do neďalekého Pezinka.
Ako 16-ročný sa začal učiť za zlatníka v bratislavskej v dielni Jána Michala Tirtscha (tiež Johann Michael Turtsch, Tirsch), rodáka zo šarišských Lipian a žiaka banskobystrického majstra zlatníka Samuela Hallera. Ako 19-ročný (1801) sa stal zlatníckym tovarišom. V listinách bratislavského zlatníckeho cechu sa zachoval záznam, v ktorom sa píše „o prepustení učňa Samuela Libaya zo stavu učňovského“ a v zápise z 28. júna 1801 je zmienka, že „majster Tirtsch a cech prepúšťajú Samuela Libaya na stupeň tovariša“.
Po dokončení povinnej vandrovky sa Samuel Libay v roku 1805 usadil natrvalo v Banskej Bystrici. Slobodné kráľovské mesto sa stalo 23-ročnému mladému zlatníkovi celoživotným bydliskom a zlatníckym pracoviskom. Tu vytvoril svoje významné diela, ktoré mesto reprezentovali na významnej Mileniárnej výstave v Budapešti a Svetovej výstave v Paríži.
Samuel Libay mal 25 rokov, keď vstúpil 15. augusta 1807 do banskobystrického zlatníckeho cechu. Z dobového dokumentu sa dozvedáme, že na zasadanie cechu sa dostavil s výučným listom a s ručiteľom, banskobystrickým stolárskym majstrom Ondrejom Grillom (tiež Andreas Grillus). Preukázal zvládnutie zlatníckej profesie, povinné absolvovanie vandrovky a predniesol prosbu, aby mu cech na základe zvyklostí udelil majstrovské právo a prijal ho medzi cechových majstrov. Ako majstrovskú prácu predložil striebornú vysokú kávovú kanvicu podľa súčasnej módy s dvojitou bordúrou o váhe 32,5 lóta. Do pokladne vložil kapitál 50 zlatých a za dve zvolania cechu zaplatil 2 zlaté. O štyri mesiace neskôr sa Samuel Libay stal 5. decembra mešťanom Banskej Bystrice.
Dielo Úžitkové aj umelecké predmety z dielne Samuela Libaya sa nachádzajú v slovenských, maďarských múzeách a súkromných zbierkach. Ich vznik inšpirovala príroda (roháče, kobylky, muchy, komáre) a jemná technika filigránu pripomína krehké japonské umelecké diela. Technikou, podobnou benátskej či bruselskej čipke, vyrábal Libay aj drobné ozdobno-úžitkové predmety (spony, ihlice, brošne, vinety, schránky, krstné medailóny) a veľké plastiky a busty.
Pokál Jozefa Glabitsa Pozlátený pokál zo striebra darovali mešťania Banskej Bystrice richtárovi Jozefovi Glabitsovi v roku 1835 pri príležitosti jeho tretieho zvolenia za richtára nepretržite od roku 1823. Pokál predstavuje unikátnu zlatnícku prácu tepaného, liateho a rytého pozláteného striebra. Na profilovanej kruhovej nohe, nádobe a vrchnáku sa nachádza plastická godrona, pripomínajúca vajcovec (godrony sa v umeleckých remeslách objavujú v renesancii a klasicizme) a akantové listy (ide o paznechtík ostnatý, rastlinu z oblasti Stredozemného mora a z trópov). Akant sa svojimi tvarmi vždy prispôsobuje vládnemu slohu, zvyčajne má podobu voľných listov, rozvilín alebo ružíc, doplnených tyrkysmi. Na vrchnáku je umiestnená kytica s ametystami a zafírmi. Po obvode sa nachádza strieborná nápisová – dedikačná stuha, prerušovaná geometrickým ornamentom a erbom. Vo vlastnom štíte erbu je umiestnená postava bohyne Justície, symbolu súdnictva, so zviazanými očami, symbolom nestrannosti. V jednej ruke drží váhy, zvažuje vinu a nevinu.
V nápisovej striebornej stuhe sa nachádzajú tri symboly s rytými latinskými textami.
1. symbol predstavuje podávajúce ruky 2. symbol je hlavný dedikačný latinský nápis:
„IOSEPHO GLABITS ab anno 1823 ex voto omnium, communibus suffragiis die 28. Jan. 1835 iterum et tertium Judici Civium Animi.“
„Jozefovi Glabičovi, od roku 1823 z vôle všetkých občanov spoločnými hlasmi dňa 28. januára 1835 opäť po tretí krát zvolenému richtárovi.“
3. symbol s nápisom:
„Laeti et grati Cives Lib[erae] Reg[iae] ac Mont[anae] Civitatis Neozoliensis.“
„Radostní a vďační občania slobodného kráľovského banského mesta Banskej Bystrice.“
Pod nápisovou stuhou sa nachádza 24 kusov tyrkysových očiek, vsadených do rastlinného ornamentu. Pokál je unikátne navrhnutý a skonštruovaný. Po rozobratí sa skladá z 9 častí. Vo vnútri vrchnáka sa nachádza odnímateľná vnútorná časť v tvare kvetu s lupeňmi. Na lupeňoch sú vyryté mená členov vnútornej rady, richtára, mestských sudcov a advokátov z Banskej Bystrice, zvolených počas mestských volieb 28. januára 1835.
Na vrchnom kvete s piatimi lupeňmi sú vyryté mená: Ondrej Czilhert (mestský zástupca), Ján Sumrák (notár), Štefan Peťko (podnotár), Karol Szigethy (mestský advokát) a Michal Fischer (mestský zástupca).
Na spodnom 12-lupeňovom kvete, symbolizujúcu novozvolenú 12-člennú mestskú radu, sú vyryté mená členov: Jozef Glabits (richtár), Michal Rárus (starosta), Ján Svetnický, Matej Sinovicz, Maximilián Ondrejkovič, Karol Invitty, Dr. Karol Wecker, Michal Fischer, Leopold Pierl, František Némethy, Alojz Schenko a Ondrej Czilhert.
Podobne ako vrchnák, je skonštruovaný aj samotný pohár, ktorého vnútro sa dá od plášťa oddeliť. Vo vnútornej časti sa z vonkajšej strany nachádza v nemeckom jazyku odkaz samotného autora Samuela Libaya. Uvádza sa v ňom, že pokál bol zhotovený na objednávku Samuelom Libayom, v spolupráci s Jurajom Sodomkom, Františkom Rosenbergerom a Alojzom Herritzom. Pokál je uložený v špeciálnom drevenom puzdre na mieru vyrobenom pre tento vzácny artefakt. Pokál bol vystavený na Mileniárnej výstave v roku 1896 v Budapešti.
Výška pokálu je 24 cm. Priemer postavy je 7,9 cm a priemer pokála je 9,1 cm.
Zoznam vybraných diel
Stredoslovenské múzeum Banská Bystrica Ceremoniálna cechová reťaz, 1828 Strieborný medailón pri príležitosti krstu, 1829 Glabitsov pokál, 1835 Strieborný pokál kováčskeho cechu 1838 Strieborná dvojdielna brošňa, 1840 Strieborná kruhová spona, 1840 Strieborná vidlička so stojanom, 1842 Strieborná vidlička so stojanom 1842 Strieborná škatuľka na šnupavý tabak, 1847 Strieborná tabatierka na šnupavý tabak, 1850
Umeleckopriemyselné múzeum v Budapešti (Iparművészeti Múzeum Budapest) Busta cisára Františka I., 1840 Stojan na prstene, 1843 Šabľa ozdobná 1823 Košík, 1818 Krstný medailón, 1838 Cukornička, 1831 Májka fialová, 1830 Chrúst obyčajný, 1830 Roháč obyčajný, 1830 Žihadlovka obrovská, 1830 Svrček poľný, 1830 Kobylka hryzavá, 1830 Soška cisára Napoleona I., 1847
Slovenské národné múzeum - Historické múzeum, Bratislava Košík strieborný Klieštiky na cukor, 1818 Krabička, 1843 Klieštiky na cukor, 1842 Tácka, 1810
Výchova zlatníckeho dorastu Samuel Libay počas svojej činnosti umeleckého zlatníka a strieborníka vychoval 14 budúcich zlatníkov. Patrili medzi nich: Pavol Kupec, Pavol Libay, Daniel Škultéty, Karol Miškovský, Alojz Herritz, Mikuláš Malagreda, Michal Schnell, Jakub Trauer, Karol Ľudovít Libai, Ján Nepomuk Zollner, Ján Wünsch, Ferdinand Reimlinger, Samuel Lettner a Karol Herman Teodor Lindtner. Niektorí z nich boli dôstojnými pokračovateľmi umenia svojho majstra a učiteľa.
Spolupracovníci v Libayovej dielni V zlatníckom remesle Libayovej dielne kontinuálne pokračovali František Rosenberger a jeho žiak Viliam Emler, ktorý sa mimoriadnym spôsobom zaslúžil aj o zachovanie časti zlatníckej dielne majstrov Františka Rosenbergera a Samuela Libaya. Po smrti Viliama Emlera (1897) odovzdala vdova Juliana Linkesch (1853 – 1902) časť dielne do múzea.
Rodinný život Do manželstva vstúpil Samuel Libay ako 29-ročný a za manželku si zobral 26. augusta 1811 v Bratislave 20-ročnú Frederiku Schröppel (1789 – 1862, tiež Anna Rosina Friederica Carolina Schrőpl, Schrőppl, Schrőp, Schreppel), dcéru mlynárskeho majstra Pavla Schröppela a manželky Barbory, rod. Haas. Schröppelovci pochádzali z bavorského mesta Erlangen. Na svadbe bol mladému zlatníkovi svedkom Andrej Czilchert, waldbürger z Banskej Bystrice, svedkom nevesty bol Gottlieb Zendy, obchodník z Bratislavy. Manželia Libayovci mali 6 detí, prvým dieťaťom bol Augustín Teofil, budúci lekár, po ňom prišli v Banskej Bystrici na svet Karol Ľudovít, budúci významný maliar a vedutista, Terézia Frederika, Augusta Ludovika, Viliam Móric a posledným potomkom bol Samuel Adolf.
Samuel Libay zomrel 7. augusta 1866 vo veku 84 rokov. Pochovaný je v rodinnej hrobke na miestnom evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici.
Referencie
Literatúra Slovenský biografický slovník, III.diel, K-L. Martin : Matica slovenská, 1989. ISBN 80-7090-019-9. CSOMA, József: A Libayak. In: Történelmi Közlemények Abauj – Torna vármegye és Kassa multjából 1, no. 4, 1910, s. 277 – 281. CZAKÓ, Elemér: Libay Sámuel a drótművész. In: Vasárnapi újság, 27. október 1907, s. 865 – 866. DIVALD, Kornel: A Beszterczebányai múzeum kalauza, Budapest 1909, Stephaneum Nyomda R.T., s. 36, 38, 43, 44, 50, 52, 98. FURDÍKOVÁ, Eva: Reťaz posledného cechmajstra prachárskeho cechu In: Bystrický Permon, ročník XII., číslo 2., jún 2014, ISSN: 2585-9420, s. 11. GLOCKO, Filip: Pokál Jozefa Glabitsa (Dielo zlatníka Samuela Libaya v zbierkach Stredoslovenského múzea). In: Bystrický Permon, ročník XIV., číslo 1., marec 2016, ISSN: 2585-9420, s. 3. GLOCKO, Filip: Dielo zlatníka Samuela Libaya v zbierkach Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. In: MUZEUM, ročník LXII. 2/2016, ISSN: 0027-5263, s. 28 – 31. GLOCKO, Filip: Samuel Libay a busta cisára Františka I. (Život a prvé veľké dielo banskobystrického zlatníka Samuela Libaya). In: ACTA HISTORICA NEOSOLIENSIA, 19/2, 2016, ISSN: 1336-9148, s. 5 – 33. GLOCKO, Filip: Zlatnícky stôl, nákovy, polica a stojan na zlatnícke nákovy (Život a dielo zlatníka Vilmosa Emlera v zbierkach Stredoslovenského múzea). In: Bystrický Permon, ročník XVI., číslo 3., september 2018, ISSN: 2585-9420, s. 5. GLOCKO, Filip: SAMUEL LIBAY (1782 – 1866) Slávny banskobystrický zlatník a strieborník. In: Radničné noviny mesta Banská Bystrica, ročník XII., číslo 10., október 2018, s. 12. GLOCKO, Filip: Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka.Banská Bystrica, Stredoslovenské múzeum, 2018, ISBN 978-80-969866-7-5 JURKOVIČ, Emil: Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica. Vydalo OZ Pribicer – 1. banskobystrická vzdelávacia a kultúrna spoločnosť pre Mesto Banská Bystrica. Banská Bystrica, Tlačiarne BB 2005, ISBN 80-969366-2-X MIHALIK, Sándor: Beszterczebányai ötvösök a XV – XIX. században. In: Múzeumi és könyvtári értesítő, s. 134 – 136.