Gróf Pavol IV. Pálfi (prídomok Pálffy de Erdőd; * 19. január 1592, hrad Červený KameňFUNDÁRKOVÁ, A.: Barokový aristokrat. Bratislava 2018, s. 17. – † 6. november 1653, Pálfiho palác, Bratislava, UhorskoFUNDÁRKOVÁ, A.: Barokový aristokrat. Bratislava 2018, s. 200.) bol krajinský hodnostár, palatín.

Pavlov otec Mikuláš Pálfi bol najvýznamnejším bojovníkom proti osmanským Turkom na sklonku 16. storočia. Pochádzal z nevýznamného šľachtického rodu zo Žitného ostrova. Vďaka svojim vojenským schopnostiam a bohatej manželke Márii Fuggerovej získal hodnosti a veľké majetky. Osmanských Turkov porazil v 26-tich bitkách. Za dobytie hradu Ráb v roku 1598 dostal grófsky titul. Jeho zásluhou sa rodina Pálfiovcov stala popredným rodom v Uhorsku. Pálfiovci mali na Slovensku rozsiahle majetky. Klenotom historického jadra Bratislavy je Pálfiho palác postavený v renesančnom slohu.

Životopis Jeho otcom bol Mikuláš Pálfi, matkou Mária, rod. Fuggerová (1566 - 1643). Jeho manželkou bola Františka rod. Khuenová de Belasy, z manželstva mali štyri deti: najstaršia dcéra neznámeho mena (zomrela v roku 1644), Ján Anton (1642 - 1694), Mária Magdaléna (1644 - 1684) a Ján Karol (1645 - 1694).FUNDÁRKOVÁ, A.: Barokový aristokrat. Bratislava 2018, s. 66 - 67.

V roku 16251626 bol predsedom uhorskej komory, od roku 1625 hlavným kráľovským čašníkom, od roku 1640 dedičným kapitánom Bratislavského hradu a županom Bratislavskej stolice, od roku 1646 krajinským sudcom, od roku 1649 uhorským palatínom a miestodržiteľom.

Ako krajinský sudca úspešne riešil náboženské spory, z poverenia panovníka riešil roku 1650 spor slovenských mešťanov s nemeckým patriciátom v Banskej Bystrici, stanovil zásadu paritného zastúpenia oboch národností v mestskej rade a pravidelné striedanie Slovákov a Nemcov v richtárskej a iných funkciách. Kúpil dom č. 16 na hlavnom námestí v Banskej Bystrici, známy ako Benického dom, nikdy v ňom nebýval, prenajímal ho. Vykonával stavebný dozor nad významnými cisárskymi stavebnými akciami. Jednou z najvýznamnejších bola prestavba Bratislavského hradu.

Zomrel vo svojom bratislavskom paláci dňa 6. novembra 1653 o siedmej hodine večer, pochovaný bol v dóme Sv. Martina.

Ocenenie Roku 1634 povýšený do grófskeho stavu, španielskym kráľom Filipom IV.; vyznamenaný Radom zlatého rúna

Referencie

Literatúra Slovenský biografický slovník FUNDÁRKOVÁ, Anna: Barokový aristokrat. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV, 2018. 236 s. ISBN 978-80-224-1694-8

Iné projekty

Externé odkazy

Kategória:Osobnosti z Častej Kategória:Pálfiovci Kategória:Uhorskí palatíni Kategória:Uhorskí šľachtici Kategória:Slovenskí šľachtici Kategória:Krajinskí hodnostári Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna Kategória:Pochovaní v katedrále svätého Martina v Bratislave