Hospodárska politika môže byť: a) riadenie procesov produkcie, rozdeľovania, výmeny a spotreby statkov v konkrétnom sociálno-ekonomickom prostredí; nositeľmi hospodárskej politiky sú štát (parlament, vláda, centrálna banka, Protimonopolný úrad a pod.), nadnárodné orgány (napr. orgány EÚ, MMF), odbory, zamestnávateľské zväzy, veľké podniky a pod. b) teoretická (vedecká) disciplína, ktorá sa zaoberá bodom a (synonymá sú: teória hospodárskej politiky, vedecká hospodárska politika, všeobecná hospodárska politika)
Hospodárska politika štátu Je charakterizovaná určitou hierarchiou sledovaných cieľov a voľbou nástrojov na dosiahnutie týchto cieľov. Vychádza jednak z ekonomickej teórie, a jednak zo záujmu voličov. Každá vláda musí vytvoriť určitý rámec, zákony, záväzné pravidlá pre konanie subjektov, a tak vytvoriť zdravé konkurenčné miesto.
Ciele hospodárskej politiky štátu nízka nezamestnanosť cenová stabilita a nízka inflácia rovnováha platobnej bilancie pravidelné rozdeľovanie dôchodkov ekonomický rast
Nástroje hospodárskej politiky štátu
Sú to najmä štátny rozpočet, regulácia množstva peňazí v obehu, regulácia úrokovej miery a kurzu meny, zásahy do tvorby dôchodkov, prerozdeľovanie a legislatíva.
Delíme ich na: kvantitatívne – efekt možno vopred vyčísliť napr. DPH kvalitatívne – systémové nástroje napr. reforma celého daňového systému
Iné delenie je na: nástroje monetárnej politiky, nástroje fiškálnej politiky, nástroje dôchodkovej politiky, nástroje sociálnej politiky, nástroje zahraničnoobchodnej politiky. nástroje ekologickej politiky
Druhy hospodárskej politiky Konjunkturálna politika Štrukturálna politika
Referencie
Iné projekty