Bazilika svätého Petra alebo Chrám svätého Petra (, , oficiálne Basilica Papale di San Pietro in Vaticano, t. j. Pápežská bazilika Svätého Petra vo Vatikáne) je renesančno-baroková sakrálna stavba vo Vatikáne, jedna z najväčších, najznámejších a najviac navštevovaných svätýň na svete. Je všeobecne uznávaným a rešpektovaným centrom katolíckeho kresťanstva.
O jej dôležitosti nielen ako sakrálnej stavby, ale i ako významnej historickej pamiatky svedčí neutíchajúci záujem státisícov veriacich a turistov z celého sveta, ktorí baziliku ročne navštívia.
Najstaršie dejiny územia Pri hodnotení stavby svätopeterskej baziliky z architektonického pohľadu musíme mať okrem toho na zreteli i duchovný význam miesta, na ktorom chrám stojí. Ten pochopíme, ak vychádzame z presvedčenia o pobyte a mučeníckej smrti prvého Kristovho apoštola v Ríme. Viera v túto skutočnosť sa zakladá na svedectvách obsiahnutých v spisoch popredných cirkevných spisovateľov z prvých storočí nášho letopočtu, ako aj na ľudových tradíciách. Najstaršie svedectvo nachádzame v liste pápeža Klimenta I., ktorý adresoval náboženskej obci v Korinte. V dokumente, pochádzajúcom spred roku 100, sa objavuje zmienka o mučeníckej Petrovej smrti v Ríme. Podobnú zmienku môžeme nájsť aj v liste teológa svätého Ireneja pochádzajúceho z prelomu prvých dvoch storočí. Oba dokumenty oprávňujú uvažovať o Petrovej smrti, ku ktorej prišlo v súvislosti s prenasledovaním kresťanov počas vlády cisára Nera.
Veľmi významné je svedectvo biskupa Ignáca z Antiochie, ktoré potvrdzuje existenciu všeobecne zaužívanej tradície o pobyte svätého Petra v Ríme.
left|thumb|260px|Pohľad na Nerov circus na rytine z roku 1699Vážnosť týchto svedectiev dokladá aj liturgická úcta, ktorú tomuto miestu prví kresťania prikladali. Už v roku 258 sa 29. jún slávil ako sviatok venovaný svätým Petrovi a Pavlovi, ktorých Rimania zvykli označovať titulom „Apoštolské kniežatá“.
Veľmi dôležitou skutočnosťou, vychádzajúcou z historických faktov, je miesto Petrovho hrobu. Ak prijmeme fakt, že zomrel počas vlády cisára Nera (cisárom v rokoch 54 – 68), je takmer isté, že bol popravený na mieste pre vladára významnom – v jeho cirku, ktorý sa v antických dobách nachádzal pri južnom múre súčasnej baziliky. Vedľa cirku sa nachádzal aj cintorín, na ktorom podľa tradície apoštola pochovali.
Toto miesto bolo odnepamäti miestom zvláštnej úcty a hrob, ktorý sa tu nachádzal, prví kresťania uznávali ako hrob svätého Petra. Autentickosť apoštolovho hrobu nikdy nevzbudzovala žiadne pochybnosti.
Pre potvrdenie tohto faktu hovorí aj to, že cisár Konštantín Veľký, presvedčený o autentickosti hrobu a s úmyslom uctiť si miesto posledného odpočinku svätého Petra postavením chrámu nad jeho hrobom, neváhal zničiť staroveký cintorín.
Existenciu starovekého pohrebiska, prestavaného okolo roku 160, dosvedčil aj archeologický prieskum vykonaný v rokoch 1940 – 1949. Vo svetle týchto faktov sa dá jednoznačne pokladať tento hrob za hrob apoštola Petra.
História výstavby Architektonické dejiny chrámu sú pomerne zložité. Dnešná bazilika stojí na mieste predchádzajúcej neskoroantickej sakrálnej stavby, ktorú dal prvý kresťanský cisár Konštantín I. na žiadosť pápeža Silvestra I. stavať pravdepodobne od roku 319.
Umiestnenie chrámu vychádza z dejín prvotnej kresťanskej cirkvi, ktoré sa začínajú v 1. storočí. Už od roku 41, na mieste ležiacom neďaleko dnešnej baziliky, existoval cirkus, postavený za vlády cisára Caligulu, neskôr premenovaný na Nerov, v ktorom mučeníckou smrťou prišli o život tisíce prívržencov nového kresťanského náboženstva. Pravdepodobne medzi rokmi 64 – 67 tu prišiel o život smrťou na kríži i apoštol Peter, ktorého tu po smrti aj pochovali.
Petrov hrob dal časom vzniknúť rozsiahlej nekropole kresťanských ale aj pohanských hrobov. Pochovávalo sa tu až do začiatku 4. storočia, keď cisár Konštantín I. nariadil pohrebisko zrušiť a pôvodný pahorok zarovnať. Dôvodom bola žiadosť pápeža Silvestra I. na vybudovanie baziliky nad hrobom prvého Kniežaťa Apoštolov. Terénnymi úpravami tak vzniklo rovné priestranstvo s rozmermi takmer 240 x 90 metrov.
Starokresťanská bazilika left|thumb|230px|Grafická rekonštrukcia Konštantínovej baziliky sv. Petra okolo roku 1450 dáva predstavu o vzhľade predchodkyne dnešnej stavby Po príprave miesta sa mohlo pristúpiť k stavbe. Jej začiatok však nie je známy; predpokladá sa, že sa tak stalo medzi rokmi 319 – 322 a v hrubých rysoch mala byť dokončená v roku Konštantínovej smrti, v roku 337. Jej vzhľad je dnes známy iba z dobových kresieb: k ohromnému päťlodiu priliehala priečna loď, pričom priestoru dominovala polkruhová apsida za Petrovým hrobom. Celá stavba, vrátane átria a slávnostného vstupu, mala dĺžku viac ako 240 metrov. Hlavná loď bola vysoká 32 metrov a mala celkovú šírku 23 metrov. Bočné lode boli od hlavnej oddelené stĺporadím, hlavná loď od priečnej lode vysokým víťazným oblúkom. Podlaha bola vyložená bielym mramorom a strop zlatými kazetami. Steny baziliky ozdobovali mozaiky a fresky s náboženskou tematikou.
Bazilika sa od samého počiatku svojej existencie stala významným miestom, kam smerovali tisíce pútnikov ku „kolíske kresťanskej viery“. Jej význam vzrástol po tom, keď Jeruzalem obsadili Saracéni a Rím tak pre kresťanov ostal jediným Svätým mestom. Napriek tomu však centrom pápežskej moci a hlavnou rímskou bazilikou ostávala Lateránska bazilika.
Stavba v takejto podobe existovala až do prelomu 15. a 16. storočia. Každý z nasledujúcich pápežov sa usiloval o jej skrášľovanie podľa svojich predstáv a religióznych daností.
6. – 10. storočie
Jednou z prvých stavebných aktivít bolo vybudovanie monumentálneho schodiska, vedúceho k portiku, ktoré dal postaviť začiatkom 6. storočia pápež Symachus (pápež dal v rovnakom období pri bazilike postaviť svoje nové sídlo, predchodcu dnešného Apoštolského paláca). Na vnútornej strane portika sa nachádzala Giottova mozaika Navicella s námetom pripodobnenia cirkvi lodi. Obraz však neprežil zbúranie baziliky začiatkom 16. storočia (fragmenty mozaiky možno však obdivovať nad stredným portálom baziliky). Portikom sa vchádzalo do átria, ktorému dominovala bronzová kolosálna socha píniovej šišky (dnes je šiška umiestnená na jednom z nádvorí Apoštolského paláca, pomenovanom Cortile della Pigna, t. j. Nádvorie so šiškou).
Presbytérium sa nachádzalo priamo nad hrobom svätého Petra. Pietnosť miesta bola na konci 6. storočia za pápeža Gregora I. Veľkého (590 – 604) zdôraznená stavebnou úpravou, kedy bolo možné cez ozdobnú mrežu, umiestnenú v podlahe presbytéria, vidieť apoštolov hrob. Interiér baziliky presvetľovalo okrem okien i množstvo lámp a lustrov. Vstup doň zabezpečovala pätica brán; šiesta – tzv. Svätá brána – vznikla až v roku 1500, kedy bola založená tradícia otvárať ju iba v tzv. jubilejnom roku.
Mnohé umelecké poklady zdobiace Konštantínovu baziliku sú dnes stratené. O ich existencii vieme vďaka Giacomovi Grimaldimu, pápežskému notárovi, ktorý začiatkom 17. storočia zdokumentoval všetko zariadenie starej baziliky predtým, než podľahla demolácii. Zásluhou jeho precízne vedenej evidencie sa tak zachovali nákresy a popisy všetkého zariadenia chrámu, vrátane oltárov, malieb, mozaík i mobiliáru. Z ním namaľovaných a zachovaných akvarelov sa dozvedáme napr. o existencii veľkolepého freskového cyklu s námetom významných udalostí zo Starého i Nového zákona, ktorým dal pápež Lev I. (440 – 461) vyzdobiť steny hlavnej lode. Z Grimaldiho zápisov vyplýva, že iný ranokresťanský pápež Ján VII. (705 – 707), dal v tesnom susedstve baziliky postaviť tzv. Oratórium matky Božej a vyzdobiť ho mozaikami s kristologickým cyklom. left|thumb|300px|Korunovácia Karola Veľkého 25. decembra 800 pápežom Levom III. v svätopeterskej bazilike na dobovej maľbe Udalosťou svetodejinného významu možno označiť cisársku korunováciu Karola Veľkého 25. decembra 800 pápežom Levom III. Tradícia korunovácií cisárov Svätej rímskej ríše pokračovala i v budúcnosti a z pápežových rúk ju v bazilike prijalo nasledujúcich dvadsaťdva Karolových nástupcov.
V dejinách baziliky sa vyskytli i trpké časy. Jedným z nich bol 23. august 846, kedy chrám vyplienili Saracéni. Udalosť, ktorá otriasla samou podstatou európskeho kresťanstva, podnietila stavebné aktivity smerujúce k zaisteniu bezpečnosti nielen baziliky, ale aj celého vatikánskeho územia. Za pápeža Leva IV. (847 – 855) bol vybudovaný tzv. Levov múr, svojou mohutnosťou dodnes dokumentujúci dokonalú obranu pred prípadnými nepriateľmi.
11. – 15. storočie left|thumb|230px|Medailón so zobrazením svätého Jána Evanjelistu. Priestor medzi hlavnom chrámovou kupolou a podpornými stĺpmi ozdobujú štyri mozaikové medailóny, predstavujúce štyroch evanjelistov Obdobie nasledujúcich piatich storočí vzhľad baziliky veľmi nezmenilo. Za výnimku možno považovať pontifikát Kalixta II. (1119 – 1124), ktorý dal vyzdobiť hlavný oltár.
O ďalšiu výzdobu chrámu sa pričinil počas svojho pontifikátu Mikuláš III. (1277 – 1280), ktorý okrem toho, že dal postaviť kaplnku svätého Mikuláša, v ktorej mal byť po svojej smrti pochovaný, dal do hlavnej lode umiestniť sériu pápežských portrétov, dal postaviť nový pápežský oltár a bohatým freskovým cyklom nechal vyzdobiť fasádu baziliky.
Začiatok 14. storočia znamenal rozkol v katolíckej cirkvi. Pápež Klement V. na nátlak francúzskeho kráľa Filipa IV. opustil Vatikán. Nasledujúcich takmer sedemdesiat rokov bola bazilika opustená. Chátrajúca stavba po návrate pápežov do Ríma v roku 1378 nespĺňala predstavy o dôstojnom pápežskom svätostánku.
S nástupom Martina V. na Petrov stolec nastalo pre chrám obdobie znovuzrodenia. Pápež natrvalo presídlil do Ríma. Roky jeho pontifikátu sa stali nástupom prvej vlny záujmu o umenie a všeobecne o hodnoty ľudského ducha. Cestu si razil renesančný humanizmus.
Prvé snahy o vytvorenie reprezentačného kostola pochádzajú z čias pontifikátu Mikuláša V. (1447 – 1455). V roku 1452 sa pod vedením florentského architekta Bernarda Rosseliniho pristúpilo k prestavbe chóru a priečneho krídla, no už o tri roky boli práce zastavené.
Bazilika v číslachcenter|200px|Bazilika ráno <small>Dĺžka: <small> <small>Šírka: <small>hlavná loď – s priečnymiloďami – <small>Výška v kupole: <small> <small>Výška strednejlode: <small> <small>Priemer kupoly: <small> <small>Výška kupoly: <small> <small>Výška kríža: <small> <small>Plocha: <small> <small>Počet oltárov: <small>30 <small>Kapacita: <small>60 000 osôbcenter|50px|Pápežský erb Dvanásť storočí nechalo svoju pečať na vzhľade Konštantínovej baziliky. Jej interiérové vybavenie patrilo k tomu najvzácnejšiemu čo ľudské ruky vytvorili. Nešlo však iba o umelecké poklady. Svojou duchovnou hodnotou bazilika ďaleko prevyšovala hmotné vybavenie. Takmer na každom vhodnom mieste stál nejaký oltár – nielen v kaplnkách, ale i pri stĺpoch a v rôznych výklenkoch. Dobové záznamy udávajú, že ich bolo viac, než sto.
Duchovný rozmer chrámu sa prejavil najviac na jeho návštevnosti. Pútnici z celého sveta tu prichádzali aby nad miestom hrobu prvého Kristovho nástupcu rozjímali a modlili sa.
Dnešná bazilika Až s nástupom pápeža Júliusa II. (1503 – 1513) sa začalo so stavebnými prácami, ktoré boli rozhodujúce pre dnešný vzhľad baziliky. Po predchádzajúcich úvahách sa pápež definitívne rozhodol pre radikálne riešenie. Jestvujúcu stavbu dal z väčšej časti strhnúť a 18. apríla 1506 bol položený základný kameň novej baziliky, keď predtým poveril skúseného, šesťdesiatdvaročného architekta Donata Bramanteho jej výstavbou.