náhľad|Námestie Ľudovíta Štúra, odkiaľ odchádzala električka z Bratislavy náhľad|Starý most, cez ktorý premávali električky do Viedne náhľad|Zvyšky železničného násypu v blízkosti hraničného priechodu Petržalka/Berg náhľad|Železničná stanica Wien-Hauptzollamt (dnes Wien-Mitte) v roku 1905 náhľad|Most nad riekou Wien vo Viedni náhľad|Historická súprava vo Schwechate náhľad|Súprava diaľkového vlaku je tvorená z rušňa P.O.H.É.V GANZ Eg 6 a vozňa L.W.P. Ringhoffer BCDFa 1400 na Rendezi 2016. náhľad|Historická električka Cmg v Brne náhľad|Železničná stanica vo Wolfsthale na konečnej stanici s pristavenou súpravou. Spojenie s Bratislavou je zabezpečené bratislavskou mestskou autobusovou linkou
Viedenská električka (; ) je hovorový názov pre železničnú trať medzi mestami Bratislava a Viedeň, ktorá bola v prevádzke v prvej polovici 20. storočia.
69 kilometrovú elektrifikovanú dráhu otvorili už roku 1914, z toho bolo na území mesta Viedeň a na území dnešnej Bratislavy. Obe boli začlenené do mestskej dopravnej siete električiek a čiastočne využívali koľajnice danej električkovej dráhy (lokálne dráhy). podiel dráhy medzi stanicami Veľký Schwechat a Kopčany (maď. Köpcsény, nem. Kittsee), čo je zároveň názov príležiacej obce v Rakúsku) bol vedený ako nadzemná dráha. Táto nadzemná časť bola a je vybavená vtedy novým systémom jednofázového striedavého prúdu (16,6 Hz, 16,5 kV), kým časti dráhy na území miest boli poháňané jednosmerným prúdom 600 V vo Viedni a 550 V v Bratislave. Táto dráha bola po Strednej lesnej dráhe v Tirolsku ako druhá v Rakúsku vybavená týmto systémom.
Bola sprevádzkovaná 22. januára 1914 a viedla z Bratislavy cez Kopčany, Wolfsthal, Schwechat do Viedne. Projekt vypracoval Ing. Josef Tauber a bola rozdelená na tri úseky.
Vedenie trate mestská trať Bratislava – Petržalka – Kopčany (Köpcsény/Kittsee), začínala sa pri hoteli Savoy (dnešný SAS Carlton) a viedla cez Most Františka Jozefa (dnes Starý most), napätie na trati bolo 550 V medzimestská trať Kopčany – Wolfsthal – Hainburg an der Donau – Groß Schwechat, 15 kV, 16,6 Hz, 1. úsek bola vybudovaná časť trate Hainburg an der Donau – Petronell-Carnuntum – Bruck an der Leitha mestská trať Groß Schwechat – Viedeň, 600 V
Trať viedla z Viedne južne od Dunaja popri Schwechate, Hainburgu a Wolfsthale na Slovensko (tam cez predmestie Petržalka do centra mesta). Lokálne dráhy vo Viedni a Bratislave boli vedené ako električkové. Vo Viedni bola kvôli tomu postavená úplne nová električková trať, ktorá nebola ale naplánovaná veľmi šťastne, lebo zo Schwechatu do centra mesta viedla ďaleko od hlavných dopravných ulíc ako Simmeringer Hauptstraße, Rennweg, Landstraßer Hauptstraße. Jediné výhody tohto riešenia spočívali v tom, že na jednej strane sa mohli využívať prevodné vedenia z mestskej parnej fabriky Simmering, kde boli súbory na zmenu prúdu nadzemnej dráhy aj pre stĺpy vedenia mestskej dráhy až do stanice Groß Schwechat, na druhej strane nemusela platiť bratislavská časť dráhy žiadne poplatky za alternatívne využívanie mestských električkových koľají. Viedenská časť Bratislavskej dráhy síce križovala Viedenskú električkovú sieť v jednej rovine vo viacerých staniciach (Marxergasse, Radetzkystraße, Brückenkopf der Rotundenbrücke, križovatka Zinnergasse/Kaiserebersdorferstraße), nemala ale žiadnu spojovaciu koľaj k miestnej električkovej sieti. V Bratislave boli na niektorých ťahoch využívané koľaje električkovej siete, pričom museli byť doplnené o tretiu koľaj, lebo rozchod električkovej siete v Bratislave je len jeden meter.
Viedenská lokálna časť trate Časť trate vo Viedni viedla zo stanice Wien-Mitte (vtedy ešte stanica Hauptzollamt) krátky úsek pozdĺž kanalizovanej rieky Wien na Prednej Zollamtsstraße, ďalej pozdĺž pravého brehu kanála Dunaja na Dampfschiffstraße, potom cez Weißgerberlände a Erdberger Lände, časť dnešnej diaľnice A4, popri elektrárni Simmering, a asi po zabočila od tejto do Simmeringer Haide. Tam dosiahla trať konečne ulicu Kaiserebersdorfer Straße a podišla ulicou Dreherstraße popod Donauländebahn, prekročila hranicu mesta a vyústila nakoniec rampou na ešte dnes existujúcu trať do Schwechatu. Celá dĺžka trate bola až na malý kúsok pri moste Radetzky jednokoľajka a existovali nasledujúce odbočky a rozdvojenia: Wien-Großmarkthalle (km 0,035), Radetzkybrücke (km 0,658), Krieglergasse (km 1,400), Rotundenbrücke (km 2,100), Stadionbrücke (km 3,400), Gassteg (km 4,700), E-Werk Simmering (km 5,855), Teefabrik (km 7,100) a Neusimmering (km 9,770).
Bratislavská lokálna časť trate V Bratislave a jej predmestí Petržalke viedla trať najskôr prichádzajúc zo zastávky Berg (pri krajinskej hranici, po rozpade monarchie zemskej hranici) do stanice Kopčany, (Köpcsény), ďalej bola zástavka v stanici Engerau, potom obišla severozápadným smerom staré jadro Petržalky jazdiac smerom k viedensko-bratislavskej hlavnej ceste, ktorou potom išla cez AuPark (maď. Liget, dnes Sad Janka Kráľa) paralelne s Dunajom až k Mostu Františka Jozefa (dnes Starý most) ponad Dunaj. Na bratislavskej strane potom viedla trať po zabočení z mosta na nábrežnú promenádu (vtedy Justi-Ufer, dnes Vajanského nábrežie) a prišla až po Korunovačné námestie/Námestie Korunovačného pahorku (vtedy Koronazási domb tér/Krönungshüblplatz) (dnes Námestie Ľudovíta Štúra). Aby nebola narušená dôstojnosť námestia so súsoším Márie Terézie samotná konečná stanica sa presunula o pár metrov skôr, kde podľa plánov vznikla aj konečná stanica so staničnou budovou (ktorá sa nachádzala v dnešnom parčíku, zhruba v miestach, kde je pamätník bulharským partizánom). Okrem stanice tu bolo aj koľajisko, tak aby na koľajách mohlo stáť niekoľko rusňov, vagónov alebo električkových vozňov vedľa seba. Zo stanice trať ďalej pokračovala na sever cez Bruckgasse/Híd-útca (dnes Mostová ulica) ku Kossuthovmu námestiu (predtým Radetzkeho námestie, dnes Hviezdoslavovo námestie), popri (starom) Slovenskom národnom divadle, ďalej pozdĺž ulíc Rosengasse/Rózsa útca (dnes Jesenského ulica), po vtedajšej ulici Gabora Barossa (dnes Štúrova ulica (Bratislava) Barossstrasse/Baross útca cez dnešné Šafárikovo námestie, kde sa okruh uzavrel.
Medzimestská časť trate Medzimestská časť, nazývaná aj hlavná železničná trať, ktorá sa rozprestierala medzi stanicami Groß Schwechat a Kopčany na trati dĺžky , bola srdcom celej prevádzky trate. Prebiehala od stanice Groß-Schwechat východným smerom cez stanice Mannswörth a Heidfeld (neskoršia stanica Letisko Wien-Schwechat) ďalej k najbližšiemu miestu Fischamend, (tu boli dve stanice Fischamend Reichsstraße a Markt Fischamend) a viedla ďalej stanicou Maria Ellend an der Donau, zástavkou Kroatisch Haslau (v roku 1923 premenovaná na Haslau an der Donau), cez stanicu Regelsbrunn, zástavku Wildungsmauer, stanicami Petronell-Carnuntum a Deutsch-Altenburg (dnes Bad Deutsch-Altenburg) až do Hainburgu. Tu boli dve stanice a jedna zastávka Hainburg Frachtenbahnhof, Hainburg Personenbahnhof a Hainburg Ungartor a nasledovali ešte stanice Wolfsthal a Berg, kým trať pri prešla na uhorské územie a dostala sa do stanice Kopčany. Túto stanicu, kde sa menili systémy (nazývaná raz po maďarsky Köpcsény) si nemožno zamieňať so stanicou Kittsee trate ÖBB Parndorf – Bratislava-Petržalka. Ležala viac juhozápadne od dnešnej stanice Bratislava-Petržalka (v približne pravom uhle na jej dnešné koľaje, nástupištia). Ešte dnes (teda pred 3 rokmi to tak ešte bolo) je areál spojený spájacou koľajou s touto predmestskou stanicou na juhu hlavného mesta.
Trať Kilometer Výška (m) Zastávka Poznámka Wien-Hauptzollamt 0,0 Großmarkthalle 0,7 Radetzkybrücke 1,4 Krieglergasse 2,1 Rotundenbrücke 3,4 Stadionbrücke 4,7 Gaswerksteg 5,6 E-Werk Simmering 7,1 Teerfabrik 9,8 Neusimmering 10,8 Klein Schwechat 11,0 Wien-Kaiserebersdorf 12,6 Groß-Schwechat 14,7 Mannswörth Stations-Tunnel (816 m) 19,3 Flughafen Wien-Schwechat Pisten-Tunnel (733 m) 21,8 odbočka na nákladnú stanicu v Götzendorfe 23,4 156 Fischamend 29,4 172 Maria Ellend an der Donau 31,0 Haslau an der Donau 36,3 Regelsbrunn 38,0 Wildungsmauer 43,2 186 Petronell-Carnuntum pripojenie nákladnej stanice v Bruck an der Leitha 47,9 171 Bad Deutsch-Altenburg 50,2 Hainburg-Frachtenbahnhof 50,9 Hainburg-Personenbahnhof 51,6 Hainburg-Ungartor 56,2 150 Wolfsthal 60,7 Berg zrušená stanica 60,9 štátna hranica Rakúsko – Slovensko zrušená stanica 63,0 Výmenná stanica Kopčany zrušená stanica 64,0 Petržalka továrenská kolónia zrušená stanica 64,5 Petržalka horná zastávka zrušená stanica 65,0 Viedenská hradská zrušená stanica 65,6 Petržalka zrušená stanica 66,0 Veslársky spolok zrušená stanica 66,5 Petržalka výhybňa zrušená stanica 67,0 Aréna zrušená stanica Veliteľstvo armádneho zboru zrušená stanica 68,3 Námestie Korunovačného pahorku zrušená stanica Hotel Savoy zrušená stanica U Červeného vola zrušená stanica
Dejiny Koncesná listina na výstavbu bratislavského úseku s dĺžkou bola vydaná uhorským kráľovským ministerstvom obchodu 5. júna 1909, rakúske cisárstvo vydalo koncesiu na úsek 24. júna 1912.
Pravidelná doprava sa začala 5. februára 1914 o 4,15 odchodom z Viedne. Koncom prvej svetovej vojny v noci 14. – 15. augusta 1919 bol zabarikádovaný most a prevádzka sa zastavila.
Opätovné povolenie na sprevádzkovanie úseku v Bratislave bolo vydané 2. októbra 1919, rakúskeho úseku 18. decembra 1919 a linka bola obnovená 21. mája 1920. Pri ceste z Rakúska po kontrole v Kopčanoch bolo treba prestúpiť do vozidla miestnej železnice Bratislava.
V roku 1924 bol prestavaný úsek z Kopčian k štátnej hranici na 550 V a ďalej vozidlá pokračovali pod napätím 15 kV 16,6 Hz používaným v Rakúsku.
Dňa 10. októbra 1938 Petržalku obsadili Nemci (premenovaná na Engerau an der Donau, N. D.) a tri dni predtým, 7. októbra 1938 bola prevádzka zastavená. Prevádzku opäť spustili Nemecké ríšske železnice v rozsahu Berg – Engerau (Petržalka) 11. januára 1941 na normálnom rozchode, po výhybňu Kopčany pod svojim napätím (10. januára).
3. apríla 1945 po príchode frontu Nemci vyhodili do povetria strednú časť Štefánikovho mosta (dnešný Starý most) a doprava bola zastavená. Po druhej svetovej vojne sa štátna hranica s Rakúskom dostala na pôvodný predvojnový stav. Z rakúskej strany sa doprava už neobnovila a trať Wolfsthal – Berg-Landesgrenze – Kopčany ostala opustená. Novou konečnou stanicou trate z Viedne sa stala ŽST Wolfsthal, kde trať končí až do súčasnosti. Aj druhá trať z Kittsee do ŽST Petržalka ostala opustená. V období 19931998 bola táto trať zrekonštruoovaná a stala sa významným železničným medzinárodným koridorom a počíta sa aj s vybudovaním spojenia z Kittsee do Wolfsthalu cez okraj obce Berg. Dnes trať Viedeň – Wolfsthal funguje aj ako viedenská predmestská linka (Rýchlodráha – S-Bahn) S7.
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky svojim rozhodnutím vyhlásil 10. 6. 2015 niekdajší objekt depa (výmennej stanice) Viedenskej električky v Kopčanoch (Petržalke) za Národnú kultúrnu pamiatku.
Rekonštrukcia – zachované vozidlá na Slovensku