Obchodná spoločnosť je na Slovensku súhrnné označenie pre nasledujúce typy právnických osôb§ 56 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonníkObchodný zákonník s rozsiahlym komentárom a judikatúrou po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 19/2007 Z.z. s účinnosťou od 1. februára 2007… ; Zákon o obchodnom registry …. IX. doplnené vydanie. Bratislava: NOVÁ PRÁCA, 2007. ISBN 978-80-88929-93-2. S. 79: verejná obchodná spoločnosť komanditná spoločnosť akciová spoločnosť jednoduchá spoločnosť na akcie spoločnosť s ručením obmedzeným Postavenie oficiálne hodnotené ako „obdobné postaveniu obchodných spoločností“ majú aj právne formy, ktorú sú založené podľa práva Európskych spoločenstiev a sú vyššie uvedeným právnym formám (t.j. v.o.s., k.s., a.s., j. s. a., s.r.o.) podobné, t. j. európske zoskupenie hospodárskych záujmov a európska spoločnosť.§ 56 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonníkObchodný zákonník s rozsiahlym komentárom a judikatúrou po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 19/2007 Z.z. s účinnosťou od 1. februára 2007… ; Zákon o obchodnom registry …. IX. doplnené vydanie. Bratislava: NOVÁ PRÁCA, 2007. ISBN 978-80-88929-93-2. S. 81
O význame termínu obchodná spoločnosť v zahraničí a v minulosti pozri nižšie.
Charakteristika súčasného slovenského pojmu Používanie pojmu obchodná spoločnosť na Slovensku vo vyššie uvedenom význame má historické dôvody a pojem je prevzatý z nemeckého práva (podrobnosti pozri nižšie). Všeobecne platná definícia pojmu obchodná spoločnosť, ktorá by sa zaobišla bez taxatívneho vymenovania typov spoločností, ktoré do tohto pojmu patria, v predpisoch uvedená nie je a je aj ťažké ju stanoviť. Pre obchodné spoločnosti Obchodný zákonník uvádza ako ich charakteristiku (nie definíciu), že ide o právnické osoby a okrem toho, že verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie musí byť založená za účelom podnikania, kým akciová spoločnosť a spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť založená za ľubovoľným účelom. Za účelom podnikania môže byť ale založená aj iná právnická osoba než obchodná spoločnosť.ZÁDĚRA, Filip. Obchodněprávní a pracovněprávní aspekty výkonu funkce členů statutárních orgánů v obchodních společnostech (Disertační práce. Západočeská univerzita v Plzni, Fakulta právnická). [online]. Plzeň, 2011 [cit. 2017-11-13]. Dostupné na: S. 12 (a 11)Obchodný zákonník s rozsiahlym komentárom a judikatúrou po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 19/2007 Z.z. s účinnosťou od 1. februára 2007… ; Zákon o obchodnom registry …. IX. doplnené vydanie. Bratislava: NOVÁ PRÁCA, 2007. ISBN 978-80-88929-93-2. S. 79-80.
Príklady právnických osôb v oblasti obchodného práva, ktoré nie sú obchodnými spoločnosťami sú: družstvo, tichá spoločnosť či štátny podnik. Obchodnou spoločnosťou nie je ani združenie (fyzických či právnických) osôb podľa § 829 Obč. zákonníka (societas). Obchodný zákonník s rozsiahlym komentárom a judikatúrou po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 19/2007 Z.z. s účinnosťou od 1. februára 2007… ; Zákon o obchodnom registry …. IX. doplnené vydanie. Bratislava: NOVÁ PRÁCA, 2007. ISBN 978-80-88929-93-2. S. 80
Obchodnú spoločnosť v zásade tvorí viacero fyzických alebo právnických osôb, ale pripúšťa sa, aby spoločnosť s ručením obmedzením, akciovú spoločnosť a jednoduchú spoločnosť na akcie tvorila len jedna osoba§ 56 ods. 3, § 105, § 162 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
Údaje o obchodnej spoločnosti sa (tak ako údaje o niektorých ďalších právnických osobách) zapisujú do obchodného registra.§27 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník§2 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri
O delení na osobné a kapitálové obchodné spoločnosti pozri nižšie.
Podrobnosti o obchodných spoločnostiach uvádza Obchodný zákonník v celej hlave I (nazvanej Obchodné spoločnosti) svojej druhej časti. zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
Vývoj právnej úpravy Termín sa do slovenského právneho poriadku dostal z nemeckého a rakúskeho práva. V Nemecku totiž platil v rokoch 1861/1869 - 1899 „Všeobecný nemecký obchodný zákonník“, ktorý platil s menšími úpravami pod názvom „Všeobecný obchodný zákonník“ aj v Predlitavsku/Rakúsku v rokoch 1863-1938 a v Česku v rokoch 1863-1950. Podľa tohto zákonníka sú obchodné spoločnosti („Handelsgesellschaften“) verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, akciová spoločnosť a komanditná spoločnosť na akcie. Definícia pojmu obchodná spoločnosť v zákonníku uvedená nie je, uvedený je len taxatívny zoznam spoločností, ktoré doň patria Zweites Buch des Allgemeinen Deutschen Handelsgesetzbuches dostupné online Právna forma spoločnosť s ručením obmedzeným v čase prijatia tohto zákona ešte neexistovala společenost s ručením omezeným. In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 6. RS. Praha: Československý kompas, 1932. s. 875
V Uhorsku (a teda aj na Slovensku) platil od roku 1876 uhorský obchodný zákon, ktorý bol len modifikáciou Všeobecného nemeckého obchodného zákonníka (resp. rakúskeho Všeobecného obchodného zákonníka). Na Slovensku platil až do roku 1950. Pojem obchodná spoločnosť (maď. kereskedelmi társaság, nem. Handelsgesellschaft) podľa neho zahŕňa verejnú obchodnú spoločnosť, komanditnú spoločnosť, akciovú spoločnosť (vo vtedajšej slovenčine: účastinnú spoločnosť) a družstvo (iný názov: spoločenstvo). Definícia pojmu obchodná spoločnosť v zákone uvedená nie je, uvedený je len taxatívny zoznam spoločností, ktoré doň patria. Na rozdiel od Všeobecného nemeckého obchodného zákonníka sú, ako vidno, v uhorskom obchodnom zákone pod obchodné spoločnosti zahrnuté aj družstvá a naopak nie sú zahrnuté komanditné spoločnosti na akcie.§ 61 1875. évi XXXVII. törvénycikk - kereskedelmi törvény. Dostupné online: HERICH, Carl et al. (eds.). Das ungarische Handelsgesetz (XXXVII. Gesetzartikel vom Jahre 1875) : Deutsche Ausgabe unter steter Bezugnahme auf die einschlägigen Bestimmungen des allgemeinen deutschen Handelsgesetzbuches, des österreichischen Einführungsgesetzes zum allgemeinen deutschen Handelsgesetzbuche, des deutschen Reichsgesetzes vom 11. Juni 1870 und des österreichischen Genossenschaftsgesetzes vom 9. April 1873. Budapešť: LAFITE & ELSNER, 1876. dostupné online: , S. XI-XIII, 35 S. 3-5 Právna forma spoločnosť s ručením obmedzeným v čase prijatia tohto zákona ešte neexistovala (ani v Nemecku či Rakúsku) .
V medzivojnovom Česko-Slovensku zostal v platnosti pre Česko Všeobecný obchodný zákonník a pre Slovensko a Podkarpatskú Rus uhorský obchodný zákon; obe predpisy však boli však mierne upravené. Pojem obchodná spoločnosť začiatkom 30. rokov zahŕňal verejnú obchodnú spoločnosť, komanditnú spoločnosť, akciovú spoločnosť (vo vtedajšej slovenčine: účastinnú spoločnosť), spoločnosť s ručením obmedzeným, komanditnú spoločnosť na akcie (pričom posledná existovala len v Česku) a na Slovensku aj družstvo (iný názov: spoločenstvo). Dobová literatúra definuje obchodnú spoločnosť ako združenie dvoch alebo viacerých osôb, ktoré vykonáva obchodnú živnosť (maď. kereskedelmi üzlet, nem. Handelsgewerbe) – okrem podomovej živnosti - pod spoločnou firmou (t.j. pod spoločným obchodným menom), a ktoré spĺňa podmienky zákona č. 183/1928 Sb. z. a n. na to, aby bolo považované za kupca plného práva (iný dobový názov: obchodník plného práva, nem. Vollkaufmann), pričom ale akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a (na Slovensku) družstvo je vždy automaticky obchodnou spoločnosťou. Spomínaná podmienka znela, že spoločnosť musí mať ako vymeriavací základ pre zárobkovú daň rýdzi zárobok vo výške aspoň 50 000 Kč.obchodní společnost. In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 5. NQ. Praha: Československý kompas, 1931. s. 270kupec. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch II. diel EM. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. s. 277obchodná spoločnosť. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch III. diel NŽ. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. s. 34zákon č. 183/1928 Sb. z. a n.druhá kniha Obecního zákoníku obchodního (náznaky definície vidno najmä v čl. 85 a 150). In: DOMINIK, R. a KIZLINK, K. (eds.): Obecný zákoník obchodní platný v historických zemích Československé republiky se zákony úvodními, zejména zákonem ze dne 17. prosince 1862 č. 1 ř. z. ex 1863 : předpisy o obchodním rejstříku, o akciových společnostech a o železniční dopravě. Praha: Nákladem Vladimíra Orla, 1927. dostupné online Zweites Buch des Allgemeinen Deutschen Handelsgesetzbuches (náznaky definície vidno najmä v čl. 85 a 150) dostupné online§ 61-257 (náznaky definície vidno najmä v §64 a §125) 1875. évi XXXVII. törvénycikk - kereskedelmi törvény. Dostupné online: HERICH, Carl et al. (eds.). Das ungarische Handelsgesetz (XXXVII. Gesetzartikel vom Jahre 1875) : Deutsche Ausgabe unter steter Bezugnahme auf die einschlägigen Bestimmungen des allgemeinen deutschen Handelsgesetzbuches, des österreichischen Einführungsgesetzes zum allgemeinen deutschen Handelsgesetzbuche, des deutschen Reichsgesetzes vom 11. Juni 1870 und des österreichischen Genossenschaftsgesetzes vom 9. April 1873. Budapešť: LAFITE & ELSNER, 1876. dostupné online: , § 61-257 (náznaky definície vidno najmä v §64 a §125). Spomínaný termín obchodná živnosť bol definovaný ako prevádzkovanie po živnostensky (t. j. opakovane a s úmyslom docieliť zárobok) aspoň jedného z obchodov (nem. Handelgeschäft, maď. kereskedelmi ügylet) definovaných v Česku v čl. 271 – 271 Všeobecného obchodného zákonníka a na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi v § 258-259 uhorského obchodného zákona.WENIG, A.: Příručka práva platného v Čechách, na Moravě a ve Slezsku, kniha první, druhé vydání, Brno: Typos, 1924 citované in: Stupková, P. Rigorózní práce – Vývoj obchodního práva v českých zemích, 2006, dostupné online , S. 8 čl. 4, čl. 271-272 Obecního zákoníku obchodního. In: DOMINIK, R. a KIZLINK, K. (eds.): Obecný zákoník obchodní platný v historických zemích Československé republiky se zákony úvodními, zejména zákonem ze dne 17. prosince 1862 č. 1 ř. z. ex 1863 : předpisy o obchodním rejstříku, o akciových společnostech a o železniční dopravě. Praha: Nákladem Vladimíra Orla, 1927. dostupné online Art. 4, 271-272 des Allgemeinen Deutschen Handelsgesetzbuches dostupné online§ 2, 258-259 1875. évi XXXVII. törvénycikk - kereskedelmi törvény. Dostupné online: HERICH, Carl et al. (eds.). Das ungarische Handelsgesetz (XXXVII. Gesetzartikel vom Jahre 1875) : Deutsche Ausgabe unter steter Bezugnahme auf die einschlägigen Bestimmungen des allgemeinen deutschen Handelsgesetzbuches, des österreichischen Einführungsgesetzes zum allgemeinen deutschen Handelsgesetzbuche, des deutschen Reichsgesetzes vom 11. Juni 1870 und des österreichischen Genossenschaftsgesetzes vom 9. April 1873. Budapešť: LAFITE & ELSNER, 1876. dostupné online: , § 3, 258-259kupec In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 4. KoM. Praha: Československý kompas, 1929. s. 245obchod In: ''Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí, díl 5. NQ'. Praha: Československý kompas, 1931. s. 261-262.