Magnetický indukčný tok alebo magnetický tok je fyzikálna veličina, ktorá sa používa na opis elektromagnetickej indukcie. Vyjadruje súhrnný tok magnetickej indukcie prechádzajúci určitou plochou.
Symbol veličiny: Φ
Základná jednotka: weber, značka jednotky Wb
Rozmer jednotky: Wb = m2·kg·s-2·A-1 v sústave SI, inak aj V·s alebo T·m2.
Výpočet z definície
Ak je plocha, ktorej magnetický tok sa počíta, rovinná,
,
kde B je veľkosť magnetickej indukcie homogénneho magnetického poľa, S je plocha a α je uhol, ktorý zviera normálový vektor plochy s vektorom magnetickej indukcie.
Ak je plocha všeobecná a magnetické pole nehomogénne, potom
.
Pre valcovú cievku s N závitmi a prierezom S, ktorej os zviera s indukčnými čiarami homogénneho magnetického poľa uhol α, je magnetický indukčný tok daný vzťahom ,
magnetický tok v cievke v prostredí s konštantnou permeabilitou je priamo úmerný elektrickému prúdu prechádzajúcemu touto cievkou.
kde L je indukčnosť cievky.
Externé odkazy (po česky) Magnetický indukčný tok: http://lucy.troja.mff.cuni.cz/~tichy/elektross/elektrina/magnetismus/elmag_indukce/magn_ind_tok.html Elektromagnetická indukcia: http://sweb.cz/radek.jandora/f16.htm
Iné projekty
Kategória:Fyzikálne veličiny