Kluž, staršie Koložvár (, do roku 1974 Cluj, , ) je mesto v severozápadnom Rumunsku. Nachádza sa v historickej krajine Sedmohradsko asi 440 km severozápadne od Bukurešti a je jedným z najdôležitejších miest Rumunska. Má rozlohu 179,5 km² a 306 tisíc obyvateľov.
Pôvod názvu Názov sa väčšinou odvádza od latinského Clus, prvýkrát použité v 12. storočí, v zmysle „uzavretý“. Podľa niektorých teórií má názov pôvod v nemeckom Klaus (mesto sa po nemecky nazýva aj „Klausenberg“). Napoca je názov významného archeologického náleziska v blízkosti mesta, táto časť názvu bola mestu pridelená v roku 1974 rumunským diktátorom Nicolae Ceaușescu.
Geografia Prírodné pomery Mesto sa nachádza pod masívom Apusenských vrchov, v Transilvánskej kotline. Nad mestom sa vypína vrch Feleac, ktorý je jedným zo symbolov mesta. Z hľadiska biogeografického prevládajú v okolí mesta najmä lesy a trávnaté porasty, kde môžeme nájsť aj vzácne druhy, ako črievičník papučkovitý a kosatec sibírsky. Fauna v okolí mesta je typická pre túto oblasť - diviaky, jazvece, králiky, líšky, veverice. Najväčšie bohatstvo druhov je v lesoch Faget a Hoia. V katastri mesta sa nachádzajú prírodné rezervácie Fânaţele Cluj a Valea Morii. Klíma v Kluži je vcelku príjemné, kontinentálne. Je to ovplyvnené prítomnosťou Apusenských vrchov a vetrami vanúcimi od Atlantického oceánu. Priemerná ročná teplota je 8,2 °C, priemer v januári je -3 °C a v júli 19 °C. Najnižšia teplota tu bola nameraná v januári 1963, a to -34,5 °C, najvyššia v auguste 1952, 38,5 °C. Letá sú tu horúce, zimy mierne, s malým množstvom snehu. Priemerný ročný úhrn zrážok je 663 mm, najviac zrážok spadne v júni (99 mm) a najmenej vo februári (26 mm).
Administratívne členenie thumb|left|Klužská metropolitná zóna thumb|Klužské dištrikty Metropolitná zóna () mesta sa skladá z obcí Apahida, Cojocna, Suatu, Căianu, Jucu, Pălatca, Cluj, Bonțida, Dăbâca, Borșa, Chinteni, Aluniș, Cornești, Panticeu, Vultureni, Așchileu, Sânpaul, Baciu, Gârbău, Aghireșu, Căpușu Mare, Gilău, Florești, Săvădisla, Ciurila, Feleacu, Aiton a Recea-Cristur. Mesto samotné sa skladá z dištriktov (): Andrei Mureșanu Bulgaria Bună Ziua Centru Dâmbul Rotund Gara Gheorgheni Grădini Mănăștur Grigorescu Gruia Hidelve Iris Între Lacuri Mănăștur Mărăști Someșeni Zorilor Sopor, vzniknuvší 2005 Borhanci, vzniknuvší 2005 Becaș, vzniknuvší 2005 Făget, vzniknuvší 2005 Zorilor sud (inak aj Observatorului sud alebo Europa), vzniknuvší 2005 Lomb Tineretului Pata-Rât, alebo neoficiálne, „Dallas“ (rómska osada)
Demografia
Historický vývoj demografie mesta
Tabuľka historického vývoja počtu obyvateľov a veľkosti národnostných menšín Sčítanie ľudu Etnická štruktúraRokPopuláciaRumuniMaďariNemciŽidiaRómoviaUkrajinciSrbiSlováciOstatné etniká 1453 6 000
1703 7 500
1714 5 000
1785 9 703
1835 14 000
1850 19 612 4 116 12 317 1 587 535 585
472 1880 32 831 5 618 23 676 1 437
4 23 125 1 948 1890 37 184 5 637 29 396 1 357
8 21 115 650 1900 50 908 7 185 41 311 1 785
9 22 83 513 1910 62 733 8 886 51 192 1 678
6 41 107 823 1920 85 509 29 644 42 168 2 075 10 638
984 1930 100 844 34 895 47 689 2 500 13 062 1 043 244 54 262 1 095 1941 114 984 11 255 98 502 1 618 2 669 618 36 11 46 229 1956 154 723 74 623 77 839 1 115 525 237 24 21 24 315 1966 185 663 104 914 76 934 1 333 1 689 178 42 50 34 489 1977 262 858 173 003 86 215 1 480 1 009 628 50 28 32 413 1992 328 602 251 697 74 591 937 35 1 047 67 16 25 187 2002 317 953 252 433 60 287 734 217 3 029 146 12 25 1 070
Dejiny Prvá písomná zmienka o meste pochádza od gréckeho astronóma Klaudia Ptolemaia, ktorý píše o sídle menom Napoca, ako o veľmi významnom meste v Dácii. Prvý dôkaz o existencii tohto sídla je míľnik, datovaný do rokov 107-108, thumb|Poloha rímskej pevnosti Napocaktorý je zároveň dôkazom cisárskej cesty tadeto vedúcej. V dokumentoch mesto po prvýkrát nájdeme ako „Municipium Aelium Hadrianum Napoca“ z roku 124. Neskôr je premenované na „Colonia Aurelia Napoca“. Z tohto obdobia sú najvýznamnejšie nálezy z náleziska Napoca. Po opustení Dácie Rimanmi roku 217 n.l. sa správy o meste strácajú, najbližšie sa spomína až v roku 1176 ako Castrum Clus. Počas obdobia vlády uhorského kráľa Štefana V. do mesta prišlo množstvo saských kolonistov, na jeho obnovu po mongolskom vpáde. V roku 1405 udeľuje kráľ Žigmund Luxemburský Klužu mestské práva. Mesto prosperuje, rozkvitá poľnohospodárstvo, ako i priemyselná výroba. V tejto dobe tu žijú kľúčovo Rumuni, Maďari a Nemci. V tomto období sa tu narodil Matej Korvín, ktorý na svoje rodné mesto myslí a udeľuje mu 41 výsad. V meste bola veľmi vysoká životná úroveň, preto sa ani nezapojilo do povstania roku 1514. V tomto období tu žije saský učenec Gáspár Heltai, ktorý tu zriadil a udržiaval kníhtlač, pivovar, kúpele a papierne. V meste bol za živa upálený významný vojak vojska Michala Chrabrého, Baba Novac. Prvý zjednotiteľ Rumunska, Mihai Voda, tu poslednýkrát večeral, než ho v Baste zabili. Gabriel Bethlen, vodca povstania proti Habsburgovcom bol veľký ochranca Klužu a pomohol mestu stať sa významným centrom oblasti. Mesto je považované za hlavné mesto Transilvánie, ako i Sedmohradska, čo vedie k jeho ďalšiemu rozvoju. Napríklad začiatkom 20. storočia bolo takmer celé prestavané. Po prvej svetovej vojne sa stala Kluž súčasťou Rumunského kráľovstva. Potom ju roku 1940 zaberá Maďarsko.thumb|Letecký pohľad v roku 1930 Počas druhej svetovej vojny tu bola takmer úplne zdecimovaná židovská komunita, najprv presunutá do ghetta Iris v Kluži, kde asi rok existovala v neľudských podmienkach, neskôr v roku 1944 transportovaná do Osvienčimu. Počas rokov 1945 - 1989 vládol v Kluži, ako i v celom Rumunsku socializmus, v roku 1974 dal rumunský vodca Nicolae Ceausescu mesto „na pamiatku slávnej histórie tohto sídla“ premenovať na Cluj-Napoca. Po revolúcii 1989 sa primátorom mesta stal nacionalista Gheorge Funar, ktorý sa stal známy kvôli viacerým kontroverzným projektom. V júni 2004 ho vystriedal umiernenejší Emil Boc, čím sa napätie medzi menšinami v meste trocha uvoľnilo.
Doprava thumb|Hlavná železničná stanica thumb|Medzinárodné letisko Avram Iancu V meste je viac než 662 km vcelku dobre vybavených ciest. Miestnu dopravu tu zabezpečuje siť autobusových, električkových, mikrobusových a trolejbusových liniek. Dopravu z a do mesta zabezpečuje rýchliková železničná stanica a Medzinárodné letisko Avram Iancu.
Miestna doprava Električková doprava Linka 100 | Linka 101
Linka 102
Autobusová doprava 8: P-ța Mihai Viteazul - Letisko (Aeroport, cez Str. Traian Vuia) 9: Str. Bucium - Gară 19: P-ța Mihai Viteazul - Str. Mehedinți 20: P-ța Avram Iancu - Colonia Borhanci 21: P-ța Mihai Viteazul - Cart. Buna Ziua 23: P-ța Mihai Viteazul - EMERSON 24: Str. Bucium - Str. Unirii 24B: Str. Unirii - POLUS 26: Cartier Gigorescu, capăt - CUG 27: Cartier Gigorescu, capăt - Gară 28: Cartier Gigorescu, capăt - P-ța Mihai Viteazul 28B: P-ța Mihai Viteaul (prin Cartier Grigorescu) - POLUS 29: Str. Bucium - P-ța Mihai Viteazul 30: Cartier Gigorescu, capăt - Aurel Vlaicu, capăt 31: P-ța Mihai Viteazul - Napolact (prin Calea Baciului) 32: Str Alverna - P-ța Mihai Viteazul 32b: Str. Alverna - Gară 33: Str. Băișoara - P-ța Mihai Viteazul 34: Str. Băișoara - P-ța 1 Mai 35: Str. Gheorghe Dima, capăt - Gară 36: P-ța Mihai Viteazul - Str. Plevnei, capăt 36b: P-ța Mihai Viteazul - Str. Barc 37: P-ța Mihai Viteazul - Tetarom (prin Str. Romulus Vuia) 38: P-ța Mihai Viteazul - Str. Vânătorului 39: P-ța Mihai Viteazul - Valea Chintăului 40: P-ța Mihai Viteazul - Colonia Făget 41: Cartier Gigorescu, capăt - P-ța 1 Mai 42: P-ța Mihai Viteazul - Str. Câmpulu 43: Cartier Gigorescu, capăt - Str. Observatorului 43b: Cartier Gigorescu, capăt - Calea Turzii 43P: Cartierul Zorilor - POLUS 46: Str. Gheorghe Dima - P-ța Avram Iancu 46b: Str. Gheorghe Dima - Aurel Vlaicu, capăt 47: Str. Dunării - P-ța Mihai Viteazul 48: Str. Băișoara - CUG 50: Str. Gheorghe Dima - CUG 52: Str. Bucium - Str. Plevnei capăt M12: P-ta Cipariu - sat Vâlcele M13: P-ța Avram Iancu - sat Gheorgheni M21: Str. Bucium - Florești-Cetate M22: Str. Bucium - Florești-Str. Șesul de Sus M23: Calea Floresti - sat Luna de Sus (prin Florești) M24: Str. Bucium - Florești/ Ferma M31: P-ța Mihai Viteazul - Comuna Baciu-Cart. Blocuri M32: Gară - Baciu/Suceagu M33: Gară - Corușu/Salistea Noua M34: Gară - Baciu/Mera M38: Gară - Sânmartin M39: Gară - Chinteni Lac M41: Str. Aurel Vlaicu - Apahida/Câmpenești M43: Str. Aurel Vlaicu - Dezmir M44: Str. Aurel Vlaicu - Corpadea
Mikrobusy M11: P-ța Cipariu - sat Feleacu M16: Str. Observatorului - Ciurila-Pasaj M37: Gară - Feiurdeni
Trolejbusy thumb|right|250px|Trolejbus značky Irisbus Agora 1: Str. Clăbucet - P-ța 1 Mai 3: Str. Unirii - Gară 4: Aurel Vlaicu, capăt - Gară 5: Gară - Aeroport 6: Str. Clăbucet - Aurel Vlaicu, capăt 7: Aurel Vlaicu, capăt - Str. Izlazului 25: Str. Clăbucet - Str. Unirii
Historické pamiatky V meste je veľké množstvo sakrálnych a svetských architektonických pamiatok. Medzi najznámejšie z nich patria: Katedrála Usnutia Presvätej Bohorodičky (Kluž) - katedrála Rumunskej pravoslávnej cirkvi Kostol svätého Michala (Kluž) - rímskokatolícky kostol Piaristický kostol (Kluž) - rímskokatolícky kostol piaristov
Partnerské mestá Beer Ševa, Izrael Cervia, Taliansko Columbia, Južná Karolína, USA Dijon, Francúzsko Chacao-Caracas, Venezuela Kolín nad Rýnom, Nemecko Korçë, Albánsko Makati, Filipíny Nantes, Francúzsko Pécs, Maďarsko Rockford, USA São Paulo, Brazília Suwon, Kórejská republika Vichy, Francúzsko Záhreb, Chorvátsko Čeng-čou, Čína
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Mestá v Rumunsku Kategória:Mestá v Klužskej župe