right|thumb|Hrádok
Vtáčnik je pohorie (a zároveň geomorfologický celok) geomorfologickej oblasti Slovenské stredohorie.
Poloha Na západe, severe a severovýchode ho ohraničuje Hornonitrianska kotlina, na východe Kremnické vrchy a Žiarska kotlina. Južným smerom susedia Štiavnické vrchy a Pohronský Inovec, západným smerom pohorie Tribeč.
Veľmi orientačne hranica pohoria prechádza od Novák po Žiar nad Hronom približne po trase cesty I/9, ďalej údolím Hrona po Žarnovicu, odtiaľ po trase cesty II/512 cez Veľké Pole a Oslany k rieke Nitra, ktorá tvorí západnú hranicu až po Nováky.
Rozdelenie Pohorie Vtáčnik sa delí na 4 podcelky, ktoré zahŕňajú 5 časti:
Vysoký Vtáčnik Nízky Vtáčnik Prochotská kotlina Ostrogrúnska kotlina Vígľaš Župkovská brázda Župkovská vrchovina Novobanská kotlina Raj
Geológia Vtáčnik predstavuje typické vulkanické pohorie tvorené andezitom. Andezity sú výlevnými ekvivalentmi dioritu. Hlavnými minerálnymi zložkami sú plagioklasy, konkrétne andezín a farebné minerály (biotit, amfibol, pyroxény), ktoré tvoria základnú hmotu i výrastlice. Kremeň a draselné živce sa vyskytujú len ako akcesórie, alebo chýbajúhttp://www.mineraly.sk (Online) prístup: 26.12.2008.
Vývoj v pohorí Vtáčnik je úzko spätý s vývojom v Kremnických vrchoch. Vulkanická aktivita na strednom Slovensku trvala od spodného badenu po panón (16,5 – 8,5 miliónov rokov)Konečný, V., Lexa, J., Šimon, L., Dublan, L., 2001: Neogénny vulkanizmus stredného Slovenska. Mineralia Slovaca 33, s. 159 – 178. Kremnické vrchy a Vtáčnik majú komplikovanú stavbu zloženú z viacerých štruktúrnych jednotiek. Dominantnou štruktúrou v západnej časti Vtáčnika je kremnický graben sformovaný vo vrchnom badene. Pre oblasť mimo grabenu je charakteristická stratovulkanická stavba s prevahou epiklastických brekcií nad lávovými prúdmi.
Spodnú štruktúrnu etáž v Kremnických vrchoch predstavujú relikty badenského stratovulkánu (pyroxenický, amfibolicko-pyroxenický andezit a príslušné vulkanoklastiká), v spodnom a strednom badene táto oblasť zasahovala do oblasti Vtáčnika a Hornonitrianskej kotliny. Do tohto priestoru zasahoval aj okraj distálnej vulkanickej zóny štiavnického stratovulkánu. V riečnom prostredí sa uložili vrstvy polymiktných zlepencov s pieskovcami a pokračujúca subsidencia umožnila vznik jazerno-močiarneho prostredia. Tu došlo k vzniku uhoľných slojov ako sú Handlová a Nováky, ktoré sú badenského veku.
Stredná štruktúrna etáž vo vrchnom badene je vlastne výplň kremnického grabenu. Na začiatku vývoja sa v oblasti Vtáčnika aktivoval explozívno-extruzívny vulkanizmus hyperstenicko-amfibolických andezitov, došlo k výstupu extruzívnych dómov v okrajových zlomoch grabenu na západnej strane. Spodná časť grabenu je tvorená lávovými prúdmi bazaltických, pyroxenických a leukokrátnych andezitov, autochtónnych a redeponovaných pyroklastík ako aj epiklastík (ich hrúbka sa pohybuje od 350 do ). Vyššia časť výplne je tvorená 500 metrov hrubým komplexom lávových prúdov amfibolicko-pyroxenických a biotiticko-amfibolicko-pyroxenických andezitov. Najmladšie výplne sú roztrúsené extrúzie biotiticko-amfibolických andezitov.
Vrchná štruktúrna etáž prekrýva okrajové zlomy. Je zložená z niekoľkých menších stratovulkánov pyroxenických andezitov. Stratovulkány pri západnom a severozápadnom okraji grabenu (aj vtáčnický stratovulkán) budujú od stredu k okrajom uložené lávové prúdy, pyroklastické brekcie a aglomeráty v oblasti centrálnej a blízkej vulkanickej zóny.
Referencie
Pozri aj Zoznam vrcholov vo Vtáčniku
Iné projekty .
Kategória:Pohoria na Slovensku Kategória:Slovenské stredohorie Kategória:Sopky Slovenska Kategória:Geomorfologické celky na Slovensku