Séria Warcraft je séria počítačových hier, noviel a stolových hier, vymyslená firmou Blizzard Entertainment. Hry sa odohrávajú vo fiktívnych svetoch Azeroth a Outland.
Príbeh Dej prvej a druhej hry je centralizovaný okolo vojen medzi Alianciou a Hordou (primárne ľuďmi a orkami). Orkovia sú rasa pochádzajúca zo sveta Draenor, ktorá bola niekoľko rokov pred začiatkom deja Warcraftu skazená démonmi skrze černokňažníka Gul'dana s cieľom zničiť vyspelú rasu draeneiov, obývajúcu Draenor spoločne s orkmi. Počas vojny však Gul'dan a jeho černokňažníci vypustili na svet obrovské množstvá démonickej mágie (označovanej v hre ako Fel), čím spôsobili postupné vymieranie života na Draenore.
Počas tohto úpadku orkského sveta bol Gul'dan kontaktovaný mágom Medivhom, ktorý mu poskytol informácie o svete ľudí, Azerothe. Gul'dan nechal vystavať Temný Portál na Draenore, kým Medivh postavil jeho menší náprotivok na Azerothe a následne spoločne vytvorili most medzi oboma svetmi.
Prvá vojna (Warcraft: Orcs and Humans) Dej hry je vyrozprávaný hlavne cez knihy a ďalšie médiá, kým misie v hre majú dvojitý výsledok, podľa toho, za ktorú stranu hráč hrá (to isté platí aj o Warcraft II: Tides of Darkness).
Po vstupe na Azeroth v oblasti Čierneho močiaru (Black Morass) sa orkská Horda dostala do stretu s ľudským kráľovstvom Stormwind (Azeroth v pôvodnej hre), hraničiacim s močiarmi. Ľudia pôvodne zaznamenali úspechy proti prvým orkským klanom, ktoré prešli na Azeroth, ale Horda bola schopná stále viac tlačiť na stormwindské mestá, až kým neobľahla Stormwind City, hlavné mesto kráľovstva.
Medzitým bol Medivhov učeník Khadgar schopný odhaliť, že jeho majster bol celý čas posadnutý pánom démonov, Sargerasom, a priviedol orkov na Azeroth s cieľom získať späť svoje telo, ktoré zničila Medivhova matka, Aegwynn. S pomocou veliteľa ľudských vojsk, Anduina Lothara, a polorkou Garonou sa Khadgarovi podarilo Medivha zabiť. V tom istom momente Gul'dan naviazal telepatické spojenie s Medivhom/Sargerasom a pokúsil sa zistiť lokáciu Sargerasovej hrobky. Hoci uspel, upadol na nejaký čas do kómy. Toto využil ork Orgrim Doomhammer, ktorý v súboji porazil a zabil Warchiefa (titul vodcu Hordy, v českom preklade kníh označovaný ako "Velký náčelník") Blackhanda, ktorý bol len bábkou černokňažníkov. Hoci Orgrim chcel priviesť orkov späť k ich tradičnému spôsobu života, musel pokračovať v boji, ak chcel zabezpečiť prežitie svojej rasy na Azerothe. Tak začalo obliehanie Stormwindu.
Stormwindské vojská z predných línií viedol Anduin Lothar a celkovú organizáciu obrany si vzal na starosť kráľ Llane Wrynn. Nejaký čas to vyzeralo, že mesto vydrží, ale potom zapracovali černokňažnícke kúzla a Garona, ktorá bola dovtedy verná Stormwindu, zavraždila kráľa a ušla. Bez svojho vodcu začali ľudské vojská strácať pôdu. Anduin Lothar bol schopný naviesť veľa obyvateľov mesta, vrátane značnej časti vojakov a Llanovho jediného syna a dediča, Variana, do prístavu. Zvyšky obyvateľstva Stormwindu zamierili na sever, do najväčšieho kráľovstva ľudí, Lordaeronu.
Prvá vojna skončila po piatich rokoch bojovania víťazstvom Hordy.
Druhá vojna (Warcraft II: Tides of Darkness) Po príchode do Lordaeronu boli utečenci zo Stormwindu prichýlení lordaeronským kráľom Terenasom Menethilom II. Ten prisľúbil princovi Varianovi Wrynnovi a Anduinovi Lotharovi, že pomôže poraziť Hordu a dobyť územia Stormwindu späť. Terenas zorganizoval stretnutie vládcov ľudských kráľovstiev a presvedčil ich, aby poskytli svoje vojská na boj proti Horde. Tak vznikla Aliancia zložená z kráľovstiev Lordaeronu (kráľ Terenas Menethil II.), Gilneasu (kráľ Genn Greymane), Stromgardu (lord Thoras Trollbane), Kul Tirasu (najvyšší admirál Daelin Proudmoore), Alteracu (kráľ Aiden Perenolde) a Stormwindu (princ Varian Wrynn, regent Anduin Lothar). Okrem toho sa pridal aj Dalaran, mestský štát ovládaný mágmi. Anduin Lothar bol schopný zabezpečiť pomoc elfského kráľovstva Quel'Thalas, ktoré vyslalo na pomoc menšiu flotilu a oddiel hraničiarov.
Ďalšia pomoc prišla od Cirkvi Svätého Svetla. Ako odpoveď na smrť kňazov zo Stormwindu bol vytvorený Rád Striebornej ruky. Títo paladini slúžili ako elitné oddiely Aliancie a okrem boja boli schopní posilňovať ostatných vojakov a liečiť. Velenie nad Striebornou rukou bolo dané Utherovi, ktorý počas vojny dostal prezývku Lightbringer (Prinášač Svetla).
Warchief Doomhammer medzitým nezaháľal. Vytvoril spojenectvo s jedným z goblinských obchodných princov a tiež s trollským Amanijským impériom, ktoré bolo odvekým nepriateľom vznešených elfov z Quel'Thalasu. Orgrim vedel, že ľudia budú bojovať proti Horde a tak sa rozhodol dobyť pre Hordu celý Azeroth. Hoci jeho cieľom bolo priviesť orkov späť k ich pôvodnému štýlu života, uvedomoval si cenu Gul'dana a preto ho nechal žiť. Černokňažník pre Hordu vytvoril nových elitných vojakov, Rytierov smrti. Išlo o duše černokňažníkov zabitých Orgrimom a jeho vernými, vložené do tiel padlých Stormwindských rytierov. Okrem toho sa orkom z klanu Dragonmaw podarilo objaviť artefakt známy ako Duša démona, pomocou ktorého zotročili červených drakov a vytvorili letku pre Hordu.
Prvým z výbojov Hordy na severe bol útok proti trpasličiemu klanu Dark Iron (Temné železo), sídliacemu v hore Blackrock. Horda bola schopná pevnosť obsadiť a zahnať trpaslíkov do hlbín Blackrocku. Po dobytí horskej pevnosti Horda pokračovala na sever, kde sa dostala do boja s kráľovstvom trpasličieho klanu Bronzbeard (Bronzová brada), Khaz Modanom. Hoci Horda bola schopná vojská Khaz Modanu poraziť, nepodarilo sa im dobyť horu Ironforge, centrum Khaz Modanu a sídlo kráľa Magniho Bronzbearda. Orgrim ponechal jeden z klanov, aby obliehal Ironforge a vydal sa na sever, kde ho už čakala flotila, ktorú Horde postavili goblini. Horda bola naložená na obrovské juggernauty a vydala sa k južným pobrežiam Lordaeronu.
Hoci na mori hliadkovali flotily Kul Tirasu (toto ostrovné kráľovstvo bolo najviac známe pre svoje námorníctvo) a Lordaeronu, Horda sa s pomocou drakov dostala bez väčších problémov na sever. Tam, v oblasti Hillsbrad, na nich čakalo aliančné vojsko vedené Anduinom Lotharom. Hoci Horda musela ustúpiť, dokázala sa prebiť na severovýchod, do oblasti Hinterlands. Tam sa dostali do kontaktu s trpasličím klanom Wildhammer (Divoké kladivo) a jeho jazdcami na gryfonoch. Orgrim nakoniec dostal svoje vojsko cez horské priesmyky na sever, ale zanechal časť Hordy za sebou. Lothar bol nútený rozdeliť svoje vojsko na dve časti. Kým on sa vysporiadal s Hordou v Hinterlands, jeho zástupca, paladin Turalyon, prenasledoval zvyšok Hordy na sever, do severného Lordaeronu.
V srdci Lordaeronu bola Horda schopná dosiahnuť viacero víťazstiev. Na ostrove Caer Darrow našiel Gul'dan prastarý elfský runový kameň, vďaka ktorému bol schopný upraviť ogrov, ktorých so sebou Horda priviezla z Draenoru. Tak bolo vytvorené veľké množstvo dvojhlavých ogrov, ktorí slúžili ako mágovia Hordy. Orkovia sa však v Lordaerone dlho nezdržali. Zamierili na sever, k územiam Quel'Thalasu a Zul'Amanu, hlavného mesta Amanijského impéria.
Turalyonove vojská boli schopné dobehnúť Hordu až keď spoločne s trollmi začala vypaľovať južné oblasti Quel'Thalasu. Boje začali v lesoch, no Orgrim sa rozhodol pre zdrvujúci útok proti Silvermoonu, hlavnému mestu vznešených elfov. Draci boli vyslaní, aby elfskú metropolu vypálili a pripravili tak elfské vojská o velenie. Tento plán však zlyhal, keďže mesto bolo chránené nepreniknuteľným štítom, napájaným Slnečnou studňou, zdrojom elfskej mágie.
Vediac, že bitku o Quel'Thalas prehral, Orgrim zozbieral zvyšky Hordy a ustúpil cez hory na juh. Dostal sa tak do blízkosti Alterackých hôr, ktoré boli sídlom kráľovstva Alterac. Čeliac vojsku, ktoré mnohonásobne prevyšovalo jeho vlastné, sa kráľ Perenolde rozhodol zmeniť strany a uvoľniť Horde cestu cez hory. Tak sa Orgrim Doomhammer a jeho vojsko ocitli na východných brehoch jazera Lordamere, neďaleko hradieb mesta Lordaeron, srdca Lordaeronu a celej Aliancie.
Obliehanie začalo a Horda sa dostala cez hradby. Obrancovia mesta boli pripravení brániť mesto do posledného dychu. Našťastie sa v poslednom momente ukázali posily. Turalyonove vojsko a vojsko Quel'Thalasu, vedené veliteľom Lor'themarom Theronom a kapitánkou Alleriou Windrunner spoločne zaútočili na Hordu a zatlačili ju od Lordaeronu. Orgrim bol pripravený ustúpiť na juh cez Alterac, ale nad alterackými pevnosťami viali vlajky Stromgardu. Thoras Trollbane bol informovaný o Perenoldovej zrade a vyslal vlastné jednotky, ktoré bez boja obsadili Alterac. Okrem toho musel Orgrim čeliť zrade. Gul'dan spoločne so svojmi vernými ušiel z boja a vydal sa smerom k miestu, kde bola zakotvená flotila Hordy. Orgrim za ním vyslal svoje vlastné vojská a so zvyškom svojich síl začal ustupovať na juh. Táto bitka znamenala koniec Hordy, keďže odvtedy sa orkovia už nezmohli na žiaden odpor.
Gul'dan získal kontrolu nad časťou flotily a vyplával na more. Bol prenasledovaný vojskom, ktoré za ním vyslal Doomhammer, veleným synmi predchádzajúceho Warchiefa, Dal'rendom a Maimom (ktorí napriek nenávisti k Doomhammerovi zostali verní Horde). Gul'dan sa dostal na miesto, kde bola Sargerasova hrobka a vyzdvihol ju z dna mora. Spolu so svojimi vernými hrobku otvoril a vstúpil do nej spoločne so svojimi černokňažníkmi. Blackhandovým synom sa podarilo dostať k ostrovom a v bitke ich vojsko pozabíjalo Gul'danových verných. Do samotnej hrobky ale nevstúpili, keďže videli, ako z nej začali prúdiť démoni. Gul'dana ani černokňažníkov, ktorí s ním vstúpili do hrobky, už nikto nevidel.
Hlavná sila Hordy neustále ustupovala pred spojeným vojskom Aliancie, ktorému sa podarilo obsadiť Khaz Modan a vrátiť ho klanu Bronzbeard. Doomhammer sa rozhodol čeliť Aliancii pri Blackrocku, hoci stál proti veľkej prevahe. V jednej z posledných bitiek Druhej vojny bola Horda porazená, ale Doomhammer dokázal v súboji zabiť Anduina Lothara. Následne bol však zajatý Turalyonom, ktorý prevzal velenie vojska. Aliancia sa dostala až k Temnému Portálu, kde zviedla poslednú bitku so zvyškami Hordy bez velenia. Rytieri smrti, ktorí zostali pri Horde až do konca, boli schopní spoločne s niekoľkými orkmi ujsť späť do Draenoru. Bitka skončila, keď Khadgar uzavrel Temný Portál.
Blackhandovi synovia boli schopní ujsť spolu so svojimi klanmi Black Tooth Grin a Blackrock (ich pôvodný klan, ktorého velenie prevzali po Doomhammerovom zajatí). Klan Dragonmaw spolu so svojimi drakmi tiež prežil a stále držal starú trpasličiu pevnosť Grim Batol. Väčšina Hordy však bola zajatá a umiestnená do internačných táborov na území Lordaeronu a Stromgardu. Severne od miesta, kde stál Temný Portál bola postavená pevnosť Nethergarde, ktorej účelom bolo strážiť trhlinu, ktorá po ňom zostala, pre prípad, že by sa zvyšným orkom z Draenoru znovu podarilo vybudovať most medzi svetmi. Varian Wrynn bol korunovaný za kráľa Stormwindu a obnova zničeného kráľovstva začala.
Druhá vojna skončila zdrvujúcou porážkou Hordy.
Tretia vojna (Warcraft III: Reign of Chaos)