STS-81 bola misia amerického raketoplánu Atlantis. Cieľom letu bolo piate stretnutie raketoplánu s ruskou orbitálnou stanicou Mir. Raketoplánom sa na Zem vracal astronaut John E. Blaha, ktorý pracoval na vesmírnej stanici a ktorého tu vystriedal Jerry M. Linenger.
Posádka Michael A. Baker (4), veliteľ Brent W. Jett, Jr. (2), pilot John M. Grunsfeld (2), prvý letový špecialista Marsha S. Ivinsová (4), druhý letový špecialista Peter J.K. Wisoff (3), tretí letový špecialista
Nový člen posádky Miru Jerry M. Linenger (2)
Návrat z misie na Miru John E. Blaha (5)
(v zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie)
Priebeh letu STS-81 bola piatou z deviatich plánovaných misií na Mir a druhá, ktorá menila amerického astronauta. Johna Blaha, ktorý bol na Mire 118 dní od 9. augusta 1996, vystriedal astronaut Jerry Linenger. Linenger potom strávil na Mire viac než štyri mesiace. Na Zem sa vrátil s misiou STS-84, ktorá odštartovala v máji 1997.
Raketoplán Atlantis úspešne odštartoval 12. januára o 09:27 UT z Kennedyho vesmírneho strediska, hneď na začiatku štartovacieho okna. V čase 09:30 UT sa odhodili štartovacie motory SRB, v čase 09:36 UT sa Atlantis dostala na suborbitálnu dráhu a približne o 10:00 UT na cieľovú obežnú dráhu. K vesmírnej stanici Mir sa raketoplán približoval rýchlosťou za obeh a stretol sa s ňou v priebehu štvrtého dňa letu, o 03:55 UT.
V nákladovom priestore Atlantisu bol uložený dvojitý modul SPACEHAB-DM (Double Module), ktorý slúžil na rozšírenie priestoru na experimenty. Po privítaní posádok začali astronauti plniť hlavnú úlohu, a to dopraviť dovezený materiál na palubu vesmírnej stanice. Počas piatich dní, kedy bol raketoplán zakotvený pri Mire posádka prekladala vodu – a zásoby z raketoplánu na stanicu. Na Mir sa presunulo amerického vedeckého vybavenia, ruských zásob a ostatného materiálu. Do tej doby to bol najväčší náklad privezený raketoplánom. Naspäť na Zem dopravila Atlantis materiálu z ukončených amerických vedeckých pokusov na Mire, ruského nákladu a ostatného materiálu.
Okrem doplňovania zásob kozmickej stanice sa posádky tiež venovali naplánovaným vedeckým experimentom zameraným na biológiu, štúdium mikrogravitácie a skúmanie vesmíru. Cieľom pokusov bolo predovšetkým získať informácie pre budúce plánovanie a výstavbu Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS).
Niektoré experimenty skleník na pestovanie rastlín Biorack experiment s fotografovaním Zeme, do ktorého boli zapojené niektoré školy – KidSat merač radiácie kozmického priestoru, umiestnený v skleníku Biorack – Cosmic Radiation and Effects Monitor (CREAM) test vibrácií vznikajúcich pri cvičení kozmonautov (Treadmill Vibration Isolation and Stabilization System – TVIS) skúmanie správania sa stanice a raketoplánu pri pôsobení ťahu malého raketového motoru
Pristátie K odpojeniu raketoplánu od stanice došlo 20. januára 1997 o 02:15:44 UTC, a po oblete stanice sa Atlantis vydal na spiatočnú cestu na Zem. Raketoplán pristál bez problémov na Kennedyho vesmírnom stredisku, dráhe 33 22. januára 1997 o 14:23:51 UTC. Jeho let trval 10 dní 4 hodiny a 56 minút.
Iné projekty
Externé odkazy Stránka o STS-81 na webe NASA Informácie o lete STS-81 v Malej encyklopédii kozmonautiky
STS-081 STS-081 Kategória:Vedecké kozmické misie Kategória:Mir Kategória:Kozmonautika v 1997