Selenča (po maďarsky: Bácsújfalu; po srbský - Cyrilika: Селенча,) je slovenská dedina v Srbsku, v provincii Vojvodina. Názov je odvodený od slova prisťahovalec. Prví Slováci do Selenče došli 1758 (potvrdené matrikou, kedy sa pokrstilo 9 novonarodených Slovákov). Dominantné sú tradičné remeslá a poľnohospodárstvo.
Česko-slovenské légie Významnou zložkou národnooslobodzovacieho zápasu Slovákov a Čechov počas prvej svetovej vojny zohrali česko-slovenské légie (dobový názov Zahraničné česko-slovenské vojská) zostavené z dobrovoľníkov. Svoje zastúpenie v tomto zahraničnom odboji mali i Slováci zo Selenče, ktorí sa týmto krokom podieľali na vzniku Česko-slovenskej republiky a teda i na Slovenskej štátnosti. Medzi dobrovoľníkmi, ktorí vstúpili čo česko-slovenských légii v Rusku nachádzame tieto mená:Naši legionári. In: Národná jednota, roč. IX, č. 50 (13. decembra 1928), s. 3.
Ľudoví zástupcovia na národnom zhromaždení 25. novembra 1918 Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie (október 1918), regióny Báčka, Banát a Baranja obsadila armáda Srbského kráľovstva. V nesledujúci mesiac (25. november 1918) sa zišlo v Novom Sade národné zhromaždenie ľudových zástupcov troch spomínaných regiónov, ktorí deklaratívnym uznesením sa zriekli Uhorského štátneho útvaru a rozhodli o pripojení spomínaných oblastí k Srbskému kráľovstvu (od 1. decembra 1918 Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov). Spomedzi 757 zúčastnených zástupcov, bolo 64 Slovákov a z nich štyria zo Selenče.Doba oslobodenia v Selenči In: Národná jednota, roč. XIX, č. 49 (3. decembra 1938), s. 2 – 3.
Obyvateľstvo
Historický a demografický vývoj obyvateľstva v Selenči
1948 1953 1961 1971 1981 1991 2002 2011 3800 3999 4155 4057 4008 3705 3279 2996
Národnostné zloženie z roku 2002 Knjiga 1, Stanovništvo, nacionalna ili etnička pripadnost, podaci po naseljima, Republički zavod za statistiku, Beograd, februar 2003, ISBN 86-84433-00-9 Národnosť Počet % Slováci 2990 91,18 Rómovia 175 5,33 Srbi 45 1,37 Maďari 12 0,36 Juhoslovania 8 0,24 Chorváti 6 0,18 Albánci 5 0,15 Čiernohorci 4 0,12 Ukrajinci 1 0,03 Rusíni 1 0,03 Moslimovia 1 0,03 Bunjevci 1 0,03
Náboženské zloženie
Pracovné príležitosti Výrobný podnik Slovan - dnes zamestnáva vyše dvesto pracovníkov. Ako jediný podnik v Srbsku má certifikát kvality ISO "ANNA Bakehouse" d.o.o - Výroba sušienok, trvanlivého pečiva a cukrárskych výrobkov Mäsiareň ALEKSI (Alexy) s tradíciou viac ako 45 rokov Výroba ponožiek Výroba metiel - najväčšia výrobňa cirokových metiel v strednej a východnej Európe. Vývoz metiel smeruje prevažne do západnej Európy, najmä do Talianska.
Školstvo Základná škola Jána Kollára, s vyučovacou rečou slovenskou, je jedinou vzdelávacou ustaňovizňou v Selenči. Škola bola vybudovaná roku 1962 a nosí meno známeho slovenského básnika a národovca Jána Kollára. Začiatky výchovno - vzdelávacej práce boli zaznamenané ešte v roku 1768 a prvá generácia maturantov osemročné školenie skončila v školskom 1955/56 roku.
Športové aktivity Športový klub s názvom FK Kriváň Stolnotenisový klub STK Selenča Šachový klub ŠK Selenča Spolok športových rybárov Ikra Poľovnícky spolok Jarabica
Osobnosti obce Významní rodáci Ján Čajak (* 1897 – † 1982), slovenský prozaik, novinár a redaktor Vladimir Valent (* 1940), univerzitný profesor pôsobiaci na Belehradskej univerzite Ján Nosál (* 1941 - † 2009), skladateľ, pedagóg, hudobný redaktor v Novosadskom rozhlase, autor prvej slovenskej opery vojvodinských Slovákov http://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/9796 Zlatko Kesler (* 1960), stolný tenista, víťaz piatich paralympijských medailí
Pôsobili tu Ján Čajak (* 1863 - † 1944), slovenský spisovateľ a prekladateľ
Referencie
Literatúra Selenča 1758-1998. Zborník prác. Selenča - Báčsky Petrovec: Slovan – Kultúra 1998, 946 s.
Iné projekty
Kategória:Obce v Srbsku Kategória:Sídla Slovákov v Srbsku