thumb|Dvojica minaretov mešity v egyptskom Asuáne Minaret (, alebo – manára) je súčasť islamskej mešity. Je to vežovitá stavba, najčastejšie štíhleho ceruzkového tvaru vysoká v priemere okolo 15 metrov, niekedy aj vyše 200 metrov. Najvyššie minarety má Veľká mešita v Teheráne, 230 metrov a Mešita Hasana II. v Casablance (210 metrov).
V niektorých horských dedinách sú minarety, ktoré svojou výškou nepresahujú 5m. Stavba je postavená najčastejšie z kameňa, ale bývajú aj drevené, sklenené alebo železné (hlavne v Západnej Európe).
Vznik a vývoj Minaret slúži k zvolávaniu k modlitbe. Veža vybieha priamo z mešity alebo stojí samostatne (ako v prípade chrámu Hagia Sofia). Navrchu je veža ukončená pavlačou, kde zvykol stávať muezzin a zvolával veriacich k modlitbám, nad ňou je malá strieška na ktorej je posadený polmesiac ako symbol islamu. Na niektorých miestach muezzini nezvolávajú, ale nahradili ich moderné reproduktory a megafóny, výzva k modlitbe je hlásená z pásky. Napriek tomu je muezzinov mnoho, pretože ide medzi moslimami o prestížnu činnosť.
Počty minaretov jeden - malé mešity dva - väčšie mešity v mestách štyri - má Hagia Sofia, Sulejmanova mešita v Istanbule, Mešita Külliye v Manavgate, a ďalšie veľmi významne mešity šesť - má Modrá mešita v Istanbule, čo bolo v svojej dobe porušenie zvyklostí sedem - má mešita v Mekke, ktorá je putovným miestom moslimov. V dobe dostavby Modrej mešity v Istanbule ich mala šesť, ale musel byť pristavený ďalší, siedmy, pretože sa podľa vtedajších pravidiel nemohla žiadna islamská stavba takto rovnať tej v Mekke.
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Islamská architektúra Kategória:Architektonické prvky Kategória:Arabské výrazy