Hugo Rafael Chávez Frías (* 28. júl 1954, Sabaneta, Venezuela – † 5. marec 2013 Caracas, Venezuela) bol venezuelský politik a prezident Venezuely. Chávez propagoval víziu demokratického (kresťanského) socializmu, latinskoamerickej integrácie a boj proti imperializmu. Bol kritikom neoliberálnej globalizácie a súčasnej zahraničnej politiky USA.
Chávez bol štyrikrát zvolený za prezidenta Venezuely v rokoch 1998, 2000, 2006 a 2012. 5. marca 2013 Chávez prehral dvojročný boj s rakovinou.
Život Narodil sa ako 2. zo siedmich detí v učiteľskej rodine v meste Sabaneta v štáte Barinas vo Venezuele v roku 1954. Jeho pradedo Pedro Pérez Delgado bol známy ako bojovník, ktorý položil život v boji proti diktátorovi Gomezovi.
Od mladosti prejavoval záujem o bejzbal. Po absolvovaní strednej školy navštevoval v rokoch 1971–1975 vojenskú akadémiu v Caracase. Po skončení štúdia pôsobil v armáde. Od roku 1977 začal organizovať tajné ľavicové armádne hnutie (Ejército de Liberación del Pueblo de Venezuela, skr. ELPV). V tomto období sa oženil s Nancy Colmenares, s ktorou mal 3 deti.
V roku 1992 viedol neúspešný pokus o vojenský prevrat, keď sa pokúšal zvrhnúť prezidenta Péreza, po ktorom bol zatknutý. Z väzenia bol prepustený v roku 1994 na základe amnestie prezidenta Calderu. Po prepustení odišiel z armády a angažoval sa v Bolívarskom hnutí.
V roku 1998 kandidoval vo voľbách na prezidenta s podporou svojho Hnutia piatej republiky (Movimiento Quinta Republica, skr. MVR). Sľubujúc reformy v prospech chudobného obyvateľstva nastúpil na post prezidenta v roku 1999, po tom čo získal vo voľbách 56% hlasov. Na začiatku vlády mal širokú podporu v rámci celého spektra obyvateľstva. Bol označovaný za idealistu schopného zmien v skostnatenom politickom systéme krajiny. V nasledujúcom období sa prejavil ako ľavicový populista, postupne koncentrujúci vo svojich rukách veľkú moc. Do vysokých štátnych funkcií menoval bývalých armádnych dôstojníkov. Zníženie inflácie na 12,3% dosiahol vďaka zisku z predaja ropy. Počas svojej vlády sa zasadil o znárodnenie ťažobných zariadení v krajine, zmenil podmienky zmlúv s firmou Exxon-Mobil. Financie získané z predaja ropy využíval na boj s chudobou. Bol odporcom liberalizácie svetového obchodu.Moan, J.L., Smith, Z.A., 2007, Energy use Worldwide. A Reference Handbook. ABC-CLIO, Inc., Santa Barbara, s. 148 - 149
V roku 1999 rýchlo zmenil ústavu a získal možnosť zotrvať v kresle prezidenta 6 rokov.
V apríli 2002 sa v hlavnom meste Caracas rozhoreli protesty proti Bolívaristickej vláde. Pri zrážkach s políciou zomrelo asi 20 ľudí a 110 bolo ranených. Proti Chávezovi sa postavila časť armády, ktorá ho prinútila odstúpiť a odísť do La Orchila. Za dočasného prezidenta sa vyhlásil podnikateľ Pedro Carmona. Protesty na podporu Cháveza spolu s nedostatočnou podporou pre režim Carmonu, ktorý niektorí považovali za smerujúci k totalite, rýchlo viedol k jeho rezignácii. Chávez sa vrátil k moci 14. apríla 2002.
V roku 2011 bola Chávezovi diagnostikovaná rakovina. Zomrel 5. marca 2013 v dôsledku infekcie dýchacích ciest. Podlomenú imunitu mala za následok liečba rakoviny. Na post prezidenta následne nastúpil Nicolás Maduro.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy oficiálna stránka
Kategória:Narodenia v 1954 Kategória:Úmrtia v 2013 Kategória:Prezidenti Venezuely Kategória:Venezuelskí politici