náhľad|Štátny znak USA Dejiny Spojených štátov amerických počínajú príchodom prvých obyvateľov (Indiánov a Eskimákov) cez Beringiu, zaniknutú pevninu v oblasti dnešného Beringovho prielivu zhruba 10 000 rokov pred naším letopočtom. Niektoré archeologické objavy poukazujú na možnosť, že na Coloradskej plošine žila neznáma ľudská kultúra už v dobe pred asi 37 000 rokmi.Timothy B. Rowe, Thomas W. Stafford Jr., Daniel C. Fisher, Jan J. Enghild, J. Michael Quigg, Richard A. Ketcham, J. Chris Sagebiel, Romy Hanna and Matthew W. Colbert (2022). Human Occupation of the North American Colorado Plateau ∼37,000 Years Ago. Frontiers in Ecology and Evolution. 10: 903795. doi: https://doi.org/10.3389/fevo.2022.903795
Prvé ľudské populácie sa postupne rozčlenili na stovky kmeňov a osídlili celé severoamerické územie. Po prvých prieskumných cestách Európanov v 15. a 16. storočí, sem v 17. storočí začali prichádzať európski, predovšetkým anglickí kolonisti. Okrem Angličanov na severovýchode sem prichádzali Španieli, budujúci malé osady na Floride a juhozápade, a Francúzi, ktorí sa usadzovali pozdĺž rieky Mississippi a na pobreží Mexického zálivu. Do sedemdesiatych rokov 18. storočia v trinástich britských kolóniách žilo dva a pol milióna ľudí. Po skončení francúzsko-indiánskej vojny v šesťdesiatych rokoch britská vláda uložila rad nových daní a odmietla argumenty kolonistov, že nové zdanenie musia schváliť oni sami. Odpor voči novým daniam, najmä Bostonské pitie čaju (1773), viedlo anglický parlament k uverejneniu trestných zákonov, ktoré mali viesť k ukončeniu samosprávy v kolóniách. Americkí Patrioti (ako sa sami nazývali) sa priklonili k politickej ideológii zvanej republikánstvo, ktoré zdôrazňovalo občiansku povinnosť, cnosť a opozíciu voči korupcii, luxusu a aristokraciu.
Ozbrojený konflikt začal v roku 1775, keď Patrioti vypudili zo všetkých kolónií kráľovských úradníkov a usporiadali masové zhromaždenia. V roku 1776 vyhlásil Druhý kontinentálny kongres nový nezávislý národ, Spojené štáty americké. S pomocou rozsiahlej finančnej a vojenskej pomoci Francúzska a pod vedením generála Georgea Washingtona zvíťazili americkí Patrioti vo vojne za nezávislosť. Parížska zmluva z roku 1783 prisúdila novému štátu územie na východ od rieky Mississippi, s výnimkou Floridy a Kanady. Centrálna vláda zriadená články Konfederácie nedokázala zabezpečiť stabilitu, pretože nedisponovala právomocou vyberať dane a nemala žiadneho výkonného predstaviteľa. V roku 1787 Kongres zvolal Ústavný konvent vo Philadelphii. Ten dal vzniknúť novej ústave, ktorá bola ratifikovaná v roku 1789. V roku 1791 k nej bola doplnená Charta práv, zaručujúca neodňateľné práva. S Washingtonom ako prvým prezidentom a Alexandrom Hamiltonom, jeho hlavným politickým a finančným poradcom, vznikla silná ústredná vláda. Keď sa stal prezidentom Thomas Jefferson, zakúpil od Francúzska Louisianske teritórium, čím sa zdvojnásobila veľkosť Spojených štátov. Druhá a posledná vojna s Britániou bola vybojovaná v rokoch 1812 – 1815.
Pod vplyvom presvedčenia o zjavnom predurčení (Manifest Destiny) sa federálne územia začali rozširovať na západ, k Pacifiku. Územie Spojených štátov bolo vždy veľké, ale počet obyvateľov bol spočiatku pomerne malý, iba 4 milióny v roku 1790. Populačný rast však bol rýchly, v roku 1810 dosiahol 7,2 milióna obyvateľov, v roku 1860 32 miliónov, v roku 1900 76 miliónov, 132 miliónov v roku 1940 a 321 miliónov v roku 2015. Hospodársky rast z hľadiska celkového HDP bol ešte rýchlejší. Ale v porovnaní s európskymi mocnosťami bola vojenská sila národa relatívne obmedzená až do začiatku druhej svetovej vojny. Teritoriálna expanzia bola motivovaná úsilím o získanie lacnej pôdy pre slobodných farmárov a otrokárov. Rozširovanie otroctva sa stávalo čoraz viac kontroverzné a vyvolávalo politické a ústavné boje, ktoré boli vyriešené kompromisom. Otroctvo bolo do roku 1804 zrušené vo všetkých štátoch severne od Mason-Dixonovej línie, ale Juh pokračoval v profitovaní na práci otrokov, predovšetkým pre vysoko ziskové vývozy bavlny, vďaka veľkom dopyte v Európe. V roku 1860 bol zvolený za prezidenta republikán Abraham Lincoln, ktorý svoju kampaň postavil na téme obmedzenia šírenia otroctva a jeho postupnej likvidácii.
Sedem južných štátov, závislých na produkcii bavlny, sa štyri mesiace pred Lincolnovou inauguráciou odtrhlo a neskôr založilo konfederáciu, ktorá však nedosiahla medzinárodného uznania od žiadneho štátu. Konfederácia v roku 1861 začala vojnu so Severom útokom na pevnosť Sumter. Nacionalistické pobúrenie na severe živilo dlhú a vyčerpávajúcu americkú občiansku vojnu (1861 – 1865). Bojovalo sa z veľkej časti na juhu, lebo ohromné materiálne a ľudské zdroje Severu sa ukázali v dlhej vojne ako rozhodujúce. Výsledkom vojny bolo obnovenie Únie, zbedačenia Juhu a zrušenie otroctva. V následnej ére rekonštrukcie (1863 – 1877) boli zákonné a hlasovacie práva rozšírené na oslobodených otrokov. Federálna vláda získala oveľa väčšiu moc a vďaka štrnástemu dodatku Ústavy v roku 1868 dostala výslovnú povinnosť chrániť individuálne práva. Keď však v 70. rokoch 19. storočia bieli Demokrati znovu získali moc na juhu, často vďaka zastrašovaniu čiernych voličov polovojenskými skupinami, došlo k prijatiu tzv. "Zákonov Jima Crowa", zachovávajúcich nadradenosť bieleho obyvateľstva a prijatie ustanovenia, zbavujúce volebného práva väčšinu Afroameričanov a mnoho chudobných bielych. Táto situácia pokračovala po celé desaťročia až do vzniku hnutia občianskych práv v šesťdesiatych rokoch 20. storočia a prijatie federálnej legislatívy k presadzovaniu ústavných práv.
Na prelome 20. storočia sa Spojené štáty stali poprednou svetovou priemyselnou veľmocou vďaka prudkému rozvoju podnikania na severovýchode a stredozápade a príchode miliónov prisťahovaleckých robotníkov a poľnohospodárov z Európy. Celoštátna železničná sieť bola dokončená za pomoci práce čínskych prisťahovalcov, rozsiahle ťažobné a priemyselné podniky industrializoval severovýchod a stredozápad. Masová nespokojnosť s korupciou, neefektívnosťou a tradicionalistickej politiky dala vzniknúť progresívnemu hnutiu, ktoré počas 90. rokov 19. storočia až 20. rokov 20. storočia iniciovalo mnoho sociálnych a politických reforiem. V roku 1920 devätnásty dodatok Ústavy zaručil volebné právo žien. Potom nasledoval 16. a 17. dodatok z roku 1913, ktoré stanovili prvý národný daň z príjmov a priamu voľbu amerických senátorov do Kongresu. Hoci boli Spojené štáty počas prvej svetovej vojny spočiatku neutrálne, v roku 1917 vyhlásili vojnu Nemecku a prispeli k víťazstvu Spojencov v nasledujúcom roku.
Éra prosperity 20. rokov skončila krachom na newyorskej burze v októbri 1929 a následným nástupom celosvetovej hospodárskej krízy trvajúcej celé ďalšie desaťročie. Demokratický prezident Franklin D. Roosevelt ukončil obdobie republikánskej dominancie v Bielom dome a realizoval svoje programy nazývané "Nový údel" pre pomoc, obnovu a reformu. Nový údel, ktorý definoval moderný americký liberalizmus, zahŕňal pomoc pre nezamestnaných, podpory pre poľnohospodárov, systém sociálneho zabezpečenia a minimálnu mzdu. Po japonskom útoku na Pearl Harbor v decembri 1941 vstúpili Spojené štáty do druhej svetovej vojny po boku Británie, Sovietskeho zväzu, Číny a ďalších spojeneckých národov. USA financovali spojenecké vojenské úsilie a pomohli poraziť nacistické Nemecko na európskom bojisku. Vojnové úsilie vyvrcholilo použitím novo vynájdených jadrových zbraní na japonské mestá, čo prispelo k porážke cisárskeho Japonska.
Spojené štáty a Sovietsky zväz vyšli z druhej svetovej vojny ako vzájomne súperiace superveľmoci. Počas studenej vojny sa USA a ZSSR nepriamo konfrontovali v pretekoch v zbrojení, vo vesmírnom pretekaní, v rôznych zástupných vojnách a propagandistických kampaniach. Americká zahraničná politika bola počas studenej vojny založená na podpore Západnej Európy a Japonska spolu s politikou zadržiavania, ktorá mala brániť šíreniu komunizmu. To bol aj hlavný dôvod vstupu Spojených štátov do vojen v Kórei a vo Vietname. V šesťdesiatych rokoch, z veľkej časti vďaka sile hnutia za občianske práva, bola prijatá ďalšia vlna sociálnych reforiem presadzovaním ústavných práv voľby a slobody pohybu pre Afroameričanov a iné rasovej menšiny. Studená vojna skončila s rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991 a Spojené štáty zostali jedinou svetovou superveľmocou.
Po studenej vojne sa Spojené štáty zamerali na medzinárodné konflikty na Blízkom východe v reakcii na vojnu v Zálive na začiatku 90. rokov. Počiatok 21. storočia poznačili útoky al-Kájdy z 11. septembra 2001, ktoré nasledovali vojny vedenej USA v Iraku a Afganistane. V roku 2008 postihla Spojené štáty najhoršia hospodárska kríza od čias Veľkej krízy 30. rokov, po ktorej nasleduje obdobie pomalšieho tempa rastu ekonomiky v priebehu 10. rokov 21. storočia. náhľad|Teritoriálna expanzia Spojených štátov 1776 – 1959. Rozdelenie podľa vstupu štátu do únie. náhľad|Animácia časovej osi vstupu štátov do únie
Predkolumbovská éra
náhľad|Mapa zobrazujúca približnú pozíciu nezaľadneného koridoru a špecifických paleoindiánskych sídlisk (teória kultúry Clovis) Nie je s určitosťou známe, ako alebo kedy domorodí Američania prvýkrát osídlili americký kontinent a územie dnešných Spojených štátov. Podľa prevažujúcej teórie ľudia migrovali z Eurázie cez Beringiu, pozemný most, ktorý počas doby ľadovej spájal Sibír s dnešnou Aljaškou, a potom sa rozšírili na juh po všetkých amerických kontinentoch a pravdepodobne dorazili až k hraniciam Antarktického polostrova. Táto migrácia snáď začala už pred 30 000 rokmi a pokračovala až do doby pred približne 10 000 rokmi, kedy pozemný most zaplavilo stúpanie morskej hladiny, spôsobené ukončením poslednej doby ľadovej. Títo ranní obyvatelia, nazývaní Paleoameričania, sa čoskoro rozčlenili do mnohých stoviek kultúrne odlišných národov a kmeňov.
Predkolumbovská éra zahŕňa všetky podrobnejšie delenie histórie a prehistórie Ameriky pred významnejšou prítomnosťou Európanov na amerických kontinentoch, počnúc obdobím pôvodného osídlenia v období mladého paleolitu až k európskej kolonizácii v ranom novoveku. Kým z technického hľadiska sa vzťahuje na obdobie pred plavbami Krištofa Kolumba v rokoch 1492 – 1504, v praxi tento termín zvyčajne zahŕňa históriu amerických domorodých kultúr až do ich podmanenia alebo významného ovplyvnenia Európanov, aj keď sa to stalo po desaťročiach alebo dokonca storočiach po prvom Kolumbovom pristátí.
Vývoj pôvodného osídlenia pred príchodom Európanov
Kultúra domorodých Američanov (indiánov) mladšej doby kamennej sa obvykle necharakterizuje ako „neolitická“ (na rozdiel od kultúr v Eurázii, Afrike a inde) ale člení sa do piatich fáz, a iba do troch v prípade Severnej Ameriky:
Kamenné obdobie (Paleoindiáni) (18000 pred Kr. – 8000 pred Kr.) – prevažoval lov veľkej zveri. Príklady zahŕňajú kultúry Clovis, Folsom, Dalton a i. Archaické obdobie (8000 pred Kr. – 1000 po Kr.) – vzrastal význam zberačstva, lovecký spôsob života klesal na význame. Príklady zahŕňajú kultúru Archaic Southwest alebo kultúru Poverty Point. Post-archaické obdobie (1000 – súčasnosť) – rozvoj dedinského poľnohospodárstva, stavba budov, pyramíd atď. Zahŕňa napríklad kultúry Pueblo, Mississippi, Hopewell, Freemont a ďalšie.