Ummagumma je kombináciou progresívneho a psychedelického rocku na dvojalbume od skupiny Pink Floyd, ktorý bol vydaný v roku 1969. Prvý disk obsahuje nahrávky ich vtedajších hlavných hitov zo živých koncertov. Druhý obsahuje individuálne kompozície každého člena skupiny.
O albume
Ummagumma je dvojalbum.
Prvý disk bol nahrávaný naživo 27. apríla, 1969 v klube Mothers v Birminghame a nasledujúci týždeň 2. mája v Manchester College of Commerce.
Druhý disk obsahuje štyri sólové segmenty, na každej polovici vtedajšej vinylovej platne má každý člen svoju časť.
Album bol vydaný v 25. októbra, 1969 v Spojenom kráľovstve a 10. novembra, 1969 v USA. Umiestnil sa v hitparádach na piatom mieste v UK a na 74-tom mieste v USA. Bol to prvý album skupiny Pink Floyd, ktorý sa dostal v USA do prvej stovky rebríčka popularity. Zlatú platňu album v USA získal vo februári 1974 a platinovú v marci 1994.
Roku 1987 vyšla reedícia albumu na dvoch CD. Digitálne remastrovaná verzia bola vydaná roku 1994 v Spojenom Kráľovstve a v roku 1995 v USA.
Album nahrali Roger Waters - basová gitara, gitara a spev v „Grantchester Meadows“, všetky páskové efekty v skladbe „Several Species…“ David Gilmour - spev, gitara, všetky nástroje a spev v skladbe „The Narrow Way“ (gitary, vokály, klávesy, bicie a basová gitara) Richard Wright - klávesy, vokály, všetky nástroje v skladbe „Sysyphus“ (klávesy, bicie, gitara a hlasy) Nick Mason - bicie, perkusie, všetky nástroje v skladbe „The Grand Vizier's Garden Party“ (mimo flauty)* Lindy Mason (vtedy Masonova manželka) - Flauta (nie je uvedené na obale albumu)
Zoznam skladieb
Pár zaujímavostí k albumu Slovo “Ummagumma” je britský slangový výraz pre sexuálny styk. V názve albumu významovo podtrháva jeho hlavnú myšlienku: chuť experimentovať. Do živých nahrávok boli dodatočne nadabované efekty. Dizajn obalu navrhlo grafické štúdio Hipgnosis Storma Thorgersona. Tento album je posledným, na ktorého vonkajšom obale sú vyobrazení členovia skupiny. Na obale albumu je udaný nesprávny dátum nahrávania koncertnej časti na jún, 1969. Prvotná myšlienka pri nahrávaní koncertnej časti albumu bola o tom, že ich vydaním skončia prezentácie týchto skladieb na koncertoch. Vplyvom zvýšenej popularity po vydaní albumu došlo ale k tomu, že publikum si tieto skladby na koncertoch vyžadovalo a skupina musela od pôvodného zámeru niekoľkokrát upustiť. Až do vydania albumu The Division Bell bol tento album jediným na ktorom bola inštrumentalistkou žena. Vtedajšia Masonova manželka Lindy hrá na flaute v prvom a treťom parte jeho skladby „Záhradná slávnosť veľkého vezíra“ („The Grand Vizier's Garden Party“). Tretí part tejto skladby je jednou z najkratších skladieb, akú kedy skupina Pink Floyd nahrala. Porovnateľné svojou dĺžkou sú iba skladby „Stop“ z albumu The Wall (0:32“) a skladba „A New Machine Part. 2“ za albumu A Momentary Lapse of Reason (0:38“).
Externé odkazy
Kategória:Koncertné albumy z 1969 Kategória:Albumy Pink Floyd Kategória:Dvojalbumy